Denník N

Čína nazýva novú Hodvábnu cestu projektom storočia, americké noviny odvážnejším Marshallovým plánom

Pozemná a morská nová Hodvábna cesta. Zdroj - Mei.edu
Pozemná a morská nová Hodvábna cesta. Zdroj – Mei.edu

Čína sa chce infraštruktúrou lepšie spojiť s Európou aj Afrikou. Otázkou je rentabilita niektorých projektov, napríklad v Laose alebo v Maďarsku.

Neexistuje významnejší obhajca globalizácie ako čínsky prezident Si Ťin-pching. Kým Spojené štáty si vlani zvolili Trumpa a Briti brexit, Čína naďalej obhajuje obchodné spájanie sveta. Nečudo, práve táto veľmoc v posledných rokoch ťažila z globalizácie azda najviac.

Nejde len o reči. Čínsky prezident cez víkend v Pekingu zorganizoval stretnutie Belt and Road Forum, na ktorom propagoval novú Hodvábnu cestu, ktorou chce Čína spojiť svoje trhy s Áziou, Európou a Afrikou. Ide stavať železnice, tunely, mosty, cesty, prístavy aj elektrárne či plynovody vo viac ako 60 krajinách.

Vo svojom príhovore to nazval „projektom storočia“.  Prirovnal to k Hodvábnej ceste, ktorá Čínu spájala so svetom aj pred viac ako dvetisíc rokmi.

Putin aj Zeman

Čínsky prezident to hovoril pred zástupcami vyše sto krajín. Z nich bolo 30 hláv štátov a vlád vrátane ruského prezidenta Vladimira Putina (ktorý si tu zahral na klavíri) či českého prezidenta Miloša Zemana (ktorý meškal na oficiálne fotografovanie).

V Číne sa zišlo najviac svetových lídrov od olympijských hier, ktoré boli v Pekingu v roku 2008. A hoci väčšina západných krajín poslala len menšie šarže, z Európy prišli aj lídri Maďarska, Poľska, Česka, Talianska, Španielska, Grécka či Švajčiarska.

„Čína sa na fóre chcela ukázať ako veľmoc dovnútra aj navonok. Väčšina obyvateľov vnímala stretnutie pozitívne,“ hovorí analytik Richard Turcsányi z think-tanku Stratpol. Podľa Turcsányiho je projekt vágny a nemá jasný cieľ, preto je ťažké povedať, či bude úspešný.

Iniciatíva Belt and Road Initiative (známa aj ako One Belt, One Road) existuje od roku 2013. Ide o spájanie Číny a zvyšku sveta po súši (belt) aj po mori (road). Magazín Economist čínsky plán nazval najvýznamnejšou zahraničnopolitickou aktivitou Číny.

Čo presne sa skrýva za projektom, ktorý New York Times nazval „odvážnejšou verziou Marshallovho plánu“?

Železnica v Laose

Denník ako príklad spomína Laos. V tejto šesťmiliónovej krajine juhovýchodnej Ázie čínske firmy momentálne stavajú vyše 400-kilometrovú železnicu za viac ako 6 miliárd dolárov. Železnica vedie cez džungle a kopce, čo znamená výstavbu vyše 70 tunelov a 150 mostov.

Na tomto projekte je čínske skoro všetko. Stavajú ho čínske firmy, robia na ňom takmer iba čínski stavbári. Financuje ho tiež Čína. Nejde však o žiadnu charitu, ale štátom garantovanú pôžičku, ktorú chudobný Laos bude musieť vrátiť. Projekt však mnohí kritizujú, podľa jednej štúdie bude železnica zisková až po 11 rokoch.

Do Číny prišlo najviac svetových lídrov od olympiády v Pekingu. V prvom rade Erdogan (prvý zľava), Putin (tretí) Si Ťin-pching (štvrtý), za nimi aj Viktor Orbán (tretí zľava). foto – tasr/ap

Práve to, nakoľko budú tieto projekty rentabilné, je jedna z otázok celej iniciatívy. „Závisí to od krajiny ku krajine. Sú štáty, kde to rentabilné je, ako napríklad plynovody do Strednej Ázie. Ale sú krajiny, kde je to otázne,” hovorí Turcsányi.

Veľa sa napríklad hovorí v Maďarsku o rentabilnosti železnice, ktorú chcú Číňania postaviť medzi Belehradom a Budapešťou. Čínska Exim banka napríklad financovala most cez Dunaj v Belehrade, ktorý otvorili v roku 2014 a bol prvým veľkým čínskym projektom v Európe.

Do zoznamu zapojených krajín patrí aj Slovensko. V Pekingu nás zastupoval minister hospodárstva Peter Žiga.

„Slovensko sa dlhodobo zaujíma o tento veľký investičný zámer. Ide o historickú príležitosť a považuje sa za projekt storočia. Všetko nasvedčuje tomu, že čínska strana a ďalšie významné štáty ako Rusko majú silný záujem novú Hodvábnu cestu rozbehnúť. Hoci podrobnosti ešte nie sú známe, zdá sa, že otázka už stojí len tak, či bude s nami, alebo bez nás,“ povedal Žiga podľa stránky ministerstva hospodárstva.

Slovensko podľa nej zaujímajú najmä investície do železničnej dopravy vrátane prekladísk. Podľa Turcsányiho sa zatiaľ nepretavil vzťah do konkrétneho projektu Číňanov.

Zamknutí v tmavej miestnosti

V niektorých krajinách však Číňania narazili na odpor, spomína sa najmä Srí Lanka a Barma, kde Číňania stavali infraštruktúru už predtým.

Celkovo sa podľa čínskych zdrojov čínske firmy od roku 2013 zapojili do skoro 1700 projektov. Podľa Bloombergu sú rozpracované projekty za 900 miliárd dolárov, hovorí sa o budúcich investíciách za 4 až 8 biliónov. Christopher Balding z portálu je však skeptický, či si to bude môcť Čína dovoliť.

„Ak Čína skutočne použije tieto peniaze na zlepšenie spojenia a pestovanie obchodných sietí, ak bude hrať podľa pravidiel a je to považované za pozitívnu silu v ekonomickom rozvoji, tak je to fantastické. Zároveň je však veľa pochybností, že Čína skutočne bude robiť toto,“ povedal pre americké rádio NPR analytik Tom Miller.

Po tom, čo nový americký prezident Donald Trump stiahol Spojené štáty z dohody o voľnom obchode TPP s Pacifikom a Áziou, otvoril tým dvere Číňanom aj v tomto regióne. Čínsky prezident už v januári v Davose povedal, že oni sa budú spájať aj naďalej.

„Nasledovanie protekcionizmu je ako zamykanie sa v tmavej miestnosti,“ povedal Si Ťin-pching.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie