Denník N

Miesto piatkov v meste programoval, dnes má úspešný portál

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ľuboš Demovič má 24 rokov. V šestnástich naprogramoval študentský portál Zones.sk, ktorý mesačne navštívi 700-tisíc ľudí. Vlani skončil vysokú školu a teraz sa chce plne venovať svojej stránke.

Keď mal dvanásť rokov, naprogramoval prvú osobnú stránku. Rodičia dlho nevedeli, čo robí. Dnes má Ľuboš Demovič 24 rokov, je úspešný podnikateľ a portál, ktorý programoval po večeroch v šestnástich rokoch, mu prináša voľnosť aj prácu.

Študentský portál Zones.sk navštívi mesačne 700-tisíc ľudí.

Najskôr vyhral na strednej škole konkurz na administrátora školskej stránky, s ktorou vyhral súťaž mladých talentov. Vtedy sa rozhodol: založím si vlastný projekt.

V škole sa programovať weby neučili, programovanie vtedy ešte nebolo také rozšírené ako dnes. Kúpil si knihu za tisíc korún a začal sa učiť doma sám.

„Tých tisíc korún bolo vtedy veľa peňazí. Keď som rodičom povedal, že chcem knihu za tisíc korún, pochybovali, či to nebudú vyhodené peniaze,“ spomína.

Neboli, druhák na gymnáziu na Grösslingovej sa pustil do výroby svojej stránky. „Kúpil som si cez mamu doménu. Mal som 16 rokov, nemohol som si ju kúpiť sám. Začal som odpočítavať, že do pol roka musím projekt spustiť. To ma motivovalo.“

A tak sa po škole nehral na počítači hry ani nechodil často von. Sedel doma a programoval svoju stránku. Počítač nebol len jeho, musel sa pri ňom striedať s bratom.

Kniha za tisíc korún mu nedala všetky odpovede na jeho otázky, a tak sa pýtal na diskusných fórach. Dodnes si ich pochvaľuje. „Raz som mal problém a pomáhal mi s tým pán z Rožňavy. Mali sme trojhodinový hovor cez Skype. Ani neviem, ako vyzerá.“

 Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Nehovoril o tom

V škole o projekte skoro nikomu nehovoril. Ani vtedy, keď sa už jeho projekt dobre rozbehol a on sa pozeral na to, ako spolužiaci používajú materiály na maturity zo Zmaturuj.sk, ktoré patrilo pod jeho stránku Zones.

Zvažoval, či ísť na vysokú školu. Napokon išiel a neľutuje. Vlani skončil Fakultu informatiky a informačných technológií na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.

„Bola dosť náročná a mal som všetky možné semináre. Snažil som sa z nej vyťažiť čo najviac,“ hovorí Ľuboš. Škola ho naučila veľa a má vďaka nej aj dobré kontakty. Dostal sa aj na viac súťaží.

„Už by som uvažoval nad zahraničnou univerzitou, ale v Bratislave som mal tiež výborné podmienky a možnosť osobitného prístupu. Počas bakalárskeho ročníka sme s tímom vyhrali slovenské kolo prestížnej medzinárodnej technologickej súťaže Imagine Cup a dostali sa do Sydney.“

Teraz sa chce naplno venovať Zones.sk. Plánuje ho rozširovať a rád by zamestnával iných ľudí. Dnes robí najmä s externými spolupracovníkmi.

Stránku chce posunúť zo študentskej komunity ďalej. „Chceli by sme združiť viaceré projekty, niektoré by sme založili, niektoré kúpili.“ Študenti sú totiž dobrá cieľová skupina, ale nemajú veľa peňazí.

A ako sa dá na študentskom portáli zarobiť? Ľubošovi sa to začalo dariť už mesiac po spustení webu. Už vtedy mu prišla prvá ponuka na reklamu. Nemal ani potuchy, ako sa robí cenník, a tak si určil cenu podľa iných stránok. Akceptovali to.

„Ale mal som 17 rokov a nemohol som vystaviť faktúru. Bolo to pre mňa niečo nepredstaviteľné, nikde som nemusel ísť pracovať a dostal som peniaze.“

Predtým bol aj na brigádach, kde manuálne pracoval – roznášal noviny, robil maskotov. „V jednom hypermarkete som pochopil, že to nemôžem robiť. Za dve eurá na hodinu som dával čipy na lyže. Keď som bol o polhodinu dlhšie na prestávke, pomaly mi strhli celú výplatu.“

 Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Zarábať začal po troch rokoch

Aj keď mal príjmy z reklamy od začiatku, nešlo o veľké sumy. Peniaze si neužíval, investoval ich najmä do reklamy na portál. Aj vreckové poberal ďalej.

Keď na Veľkú noc niečo dostal od starých rodičov, kúpil si za to reklamu. Po čase sa pýtali, čo s peniazmi urobil. „Keď som im povedal, že platené kliknutia cez inzertný systém na moju stránku, neboli z toho veľmi nadšení.“

Stránka začala zarábať po zhruba troch rokoch. Zisk nie je podľa neho obrovský, platí externistov a investuje aj do vývoja.

Mal už ponuky na kúpu Zones, žiadnu však neprijal. Portál predať nechce, ale ak by mal navrhnúť, za koľko by to urobil, so smiechom povie, že by chcel milión eur.

Mladí sa nevedia predať

V tíme, s ktorým pracuje, sú takmer všetci pod tridsať. Robí porotcu v súťažiach mladých stredoškolákov, a ak vidí niekoho šikovného, osloví ho. Ak si mladí nevedia nájsť prácu, je to podľa neho preto, že študujú na nesprávnych školách.

„Moji spolužiaci študovali informatiku a všetci majú výborne platené miesta. Niektorí si však vyberajú odbory, ktoré nie sú až také žiadané. Poznám dievčatá, ktoré chcú byť učiteľkami, ale keď zistia, že za to dostanú 500 eur, radšej idú robiť do nejakej firmy,“ hovorí Ľuboš.

Mladí ľudia by sa podľa neho mali vedieť lepšie predať. Životopisy, ktoré mu chodia, sú zlé a šablónovité.

Za ideálne by považoval, ak by napísali, čo jeho stránke chýba a čo by tam vedeli vylepšiť. Mobilnú Android aplikáciu spravil šikovný študent, ktorý prebral obsah zo Zmaturuj.sk a prišiel s hotovým riešením. „Dal nám ju zadarmo. Teraz to má takmer 100-tisíc stiahnutí a potom urobil aplikáciu pre celé Zones. A tú už sme mu zaplatili,“ hovorí Ľuboš.

Rada na záver: ak chcú byť mladí úspešní, mali by sa odlíšiť od ostatných.

Teraz najčítanejšie