V Československu testoval LSD na druhých i na sebe. Dnes je proti jeho legalizácii

Sekvencia z klipu The Beatles – Lucy in the Sky with Diamonds. Foto – Wikipédia

Psychiater Juraj Styk bol jedným z československých vedcov, ktorí skúmali účinky drog už v 60. rokoch. Je rád, že sa LSD vracia do vedy, no jej legalizáciu neodporúča

O LSD, nedostupnej novej droge zo Západu, počula v šesťdesiatych rokoch minulého storočia rocková mládež aj za železnou oponou. Málokto však vedel, že sa vyrábala v socialistickom Československu a experimentovali s ňou lekári aj v Bratislave.

Psychiater JURAJ STYK bol pri tom. Osemdesiatnik žijúci od roku 1968 vo Švajčiarsku, hovorí o tom, ako sa LSD testovalo za socializmu, aj o dnešku, keď sa látky meniace ľudské vedomie postupne do medicíny vracajú. On sa na Slovensko vráti na podujatie pre vedcov a verejnosť v liečebni v Pezinku, ktoré 2. júna organizuje Slovenská psychedelická spoločnosť.

Ako lekár v socializme prišiel k látke LSD?

V lete 1962 som ako 24-ročný absolvent medicíny nastúpil do zamestnania v liečebni v Pezinku. Tam som dostal prvú šancu sprevádzať ľudí zmeneným stavom vedomia. Látku LSD dostal môj nadriadený doktor Škoda od švajčiarskej firmy Sandoz, ktorá ju vyrábala.

Vedeli ste, o čo ide?

Vedel som len to, čo bolo v návode na Delysid, ako sa preparát nazýval. Teda, že jeho účinky dokážu lekárom a personálu priblížiť stav duševne chorých ľudí.

Vyskúšali ste to aj sám na sebe?

To až neskôr, v roku 1964. V Prahe na predatestačnom školení vo Výskumnom ústave psychiatrickom som sa zoznámil s výskumným oddelením pracujúcim s LSD. Viedli ho Stanislav Grof a Dittrich po tom, čo sa oddelilo od pražskej psychiatrickej kliniky.

Grof a Milan Hausner, ktorý s LSD pracoval v liečebni v Sadskej, boli moji učitelia teórie. V praxi som bol odkázaný sám na seba na klinike v Bratislave, kde som bol od roku 1966.

Ďalší kolega, dnes už nebohý Pavol Hlubocký, pracoval s LSD s viacerými slovenskými výtvarníkmi, ktorí chceli mať skúsenosť zmeneného vedomia. Jeden popredný grafik mi neskôr prezradil, že v stave zmeneného vedomia nevidel nič iné než to, čo videl normálne.

Hovoríme o polovici 60. rokov. V tých časoch to už nebola novinka?

Hlásili sa ľudia, ktorí to chceli vyskúšať, vraj to skúsil nejaký ich známy a vravel im, že je to zaujímavé. Vtedajšie pokusy však mali dosť ďaleko od serióznej terapie, kde má človek 10 hodín na prípravu a 20–30 hodín na spracovanie zážitku. Terapia tu bola iba v plienkach.

Látka bola legálna?

Bola, v rokoch 1965–7, keď som s ňou intenzívne pracoval. Zákaz neskôr prišiel, ale to už som nemal kontakt s výskumom v Československu. V roku 1968 som zvyšné LSD – to už bolo domácej, nie zahraničnej výroby – protokolárne odovzdal a emigroval do zahraničia.

Juraj Styk (1938)

Je psychiater a psychoterapeut. Od roku 1968 žije vo švajčiarskej Bazileji. S výskumom LSD začal Pe­zinku (1962–6) a pokračoval vo Výskumnom ústave psychiatrickom v Prahe.
V Bratislave na Psychiatrickej univerzitnej klinike viedol EEG laboratórium a pokusy s LSD. Je zakladajúcim členom Švajčiarskej lekárskej spoločnosti pre psycholytickú terapiu a členom vedeckej rady Európskeho kolégia pre výskum vedomia. V rokoch 1988–93 mal ako jeden z mála terapeutov vo Švajčiarsku mimoriadne povolenie na liečbu s MDMA a LSD. Skúsenosti publikoval v mnohých článkoch a monografiách.

Koľko ľudí sa pokusov zúčastnilo?

Vzhľadom na to, že o LSD u nás vyšlo aj sto vedeckých publikácií, muselo ich byť dosť veľa. Určite stovky až tisíce na tých pracoviskách, ktoré som spomínal. Výraznejšie viac ako na Slovensku ich bolo v Česku, kde vlna výskumov vrcholila ešte koncom 50. rokov.

Tento výskum bol svetový unikát. Prečo práve Československo?

Lebo malo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |