V Československu testoval LSD na druhých i na sebe. Dnes je proti jeho legalizácii

Psychiater Juraj Styk bol jedným z československých vedcov, ktorí skúmali účinky drog už v 60. rokoch. Je rád, že sa LSD vracia do vedy, no jej legalizáciu neodporúča

Sekvencia z klipu The Beatles – Lucy in the Sky with Diamonds. Foto – Wikipédia

O LSD, nedostupnej novej droge zo Západu, počula v šesťdesiatych rokoch minulého storočia rocková mládež aj za železnou oponou. Málokto však vedel, že sa vyrábala v socialistickom Československu a experimentovali s ňou lekári aj v Bratislave.

Psychiater JURAJ STYK bol pri tom. Osemdesiatnik žijúci od roku 1968 vo Švajčiarsku, hovorí o tom, ako sa LSD testovalo za socializmu, aj o dnešku, keď sa látky meniace ľudské vedomie postupne do medicíny vracajú. On sa na Slovensko vráti na podujatie pre vedcov a verejnosť v liečebni v Pezinku, ktoré 2. júna organizuje Slovenská psychedelická spoločnosť.

Ako lekár v socializme prišiel k látke LSD?

V lete 1962 som ako 24-ročný absolvent medicíny nastúpil do zamestnania v liečebni v Pezinku. Tam som dostal prvú šancu sprevádzať ľudí zmeneným stavom vedomia. Látku LSD dostal môj nadriadený doktor Škoda od švajčiarskej firmy Sandoz, ktorá ju vyrábala.

Vedeli ste, o čo ide?

Vedel som len to, čo bolo v návode na Delysid, ako sa preparát nazýval. Teda, že jeho účinky dokážu lekárom a personálu priblížiť stav duševne chorých ľudí.

Vyskúšali ste to aj sám na sebe?

To až neskôr, v roku 1964. V Prahe na predatestačnom školení vo Výskumnom ústave psychiatrickom som sa zoznámil s výskumným oddelením pracujúcim s LSD. Viedli ho Stanislav Grof a Dittrich po tom, čo sa oddelilo od pražskej psychiatrickej kliniky.

Grof a Milan Hausner, ktorý s LSD pracoval v liečebni v Sadskej, boli moji učitelia teórie. V praxi som bol odkázaný sám na seba na klinike v Bratislave, kde som bol od roku 1966.

Ďalší kolega, dnes už nebohý Pavol Hlubocký, pracoval s LSD s viacerými slovenskými výtvarníkmi, ktorí chceli mať skúsenosť zmeneného vedomia. Jeden popredný grafik mi neskôr prezradil, že v stave zmeneného vedomia nevidel nič iné než to, čo videl normálne.

Hovoríme o polovici 60. rokov. V tých časoch to už nebola novinka?

Hlásili sa ľudia, ktorí to chceli vyskúšať, vraj to skúsil nejaký ich známy a vravel im, že je to zaujímavé. Vtedajšie pokusy však mali dosť ďaleko od serióznej terapie, kde má človek 10 hodín na prípravu a 20–30 hodín na spracovanie zážitku. Terapia tu bola iba v plienkach.

Látka bola legálna?

Bola, v rokoch 1965–7, keď som s ňou intenzívne pracoval. Zákaz neskôr prišiel, ale to už som nemal kontakt s výskumom v Československu. V roku 1968 som zvyšné LSD – to už bolo domácej, nie zahraničnej výroby – protokolárne odovzdal a emigroval do zahraničia.

Juraj Styk (1938)

Je psychiater a psychoterapeut. Od roku 1968 žije vo švajčiarskej Bazileji. S výskumom LSD začal Pe­zinku (1962–6) a pokračoval vo Výskumnom ústave psychiatrickom v Prahe.
V Bratislave na Psychiatrickej univerzitnej klinike viedol EEG laboratórium a pokusy s LSD. Je zakladajúcim členom Švajčiarskej lekárskej spoločnosti pre psycholytickú terapiu a členom vedeckej rady Európskeho kolégia pre výskum vedomia. V rokoch 1988–93 mal ako jeden z mála terapeutov vo Švajčiarsku mimoriadne povolenie na liečbu s MDMA a LSD. Skúsenosti publikoval v mnohých článkoch a monografiách.

Koľko ľudí sa pokusov zúčastnilo?

Vzhľadom na to, že o LSD u nás vyšlo aj sto vedeckých publikácií, muselo ich byť dosť veľa. Určite stovky až tisíce na tých pracoviskách, ktoré som spomínal. Výraznejšie viac ako na Slovensku ich bolo v Česku, kde vlna výskumov vrcholila ešte koncom 50. rokov.

Tento výskum bol svetový unikát. Prečo práve Československo?

Lebo malo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |