Denník N

Nové predstavenie SND je výborné, no pre problémy s javiskom takmer nestihlo premiéru

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Geniálna hudba, ktorá nestarne, a súčasná choreografia na aktuálne témy. Balet Romeo a Júlia, ktorý vznikol v koprodukcii s Fínskym národným baletom v Helsinkách, sa vydaril, no ukázal aj zlý technický stav SND.

Väčšina ľudí ju stále volá novostavbou, aj keď bola otvorená už v apríli 2007. Kto pozná príbeh vzniku aktuálnych priestorov Slovenského národného divadla vie, že v skutočnosti sa začal reálne písať ešte dávnejšie (v roku 1979, keď bola vyhlásená architektonická súťaž). Ale držme sa toho, kedy SND sprístupnili verejnosti. Bolo to presne pred desiatimi rokmi, čomu zodpovedá aj vek techniky, ktorá sa tam každodenne používa. Naposledy na to narazila novinka baletu Romeo a Júlia.

„V sále opery a baletu zlyhal centrálny počítač systému riadenia javiskovej techniky. Nemecký výrobca pôvodnej techniky na odstránení pracuje. Komunikujeme s ním každodenne, diagnostikuje systém a problémy sa intenzívne riešia. Premiéra sa uskutočnila len vďaka obetavosti pracovníkov javiskovej techniky, ktorí použili náhradné technické riešenia,“ hovorí generálny riaditeľ SND Marián Chudovský. V praxi to znamenalo, že ovládanie časti javiska sa muselo prerobiť na ručné ťahy. Diváci si zatiaľ navonok nemusia nič všimnúť, no ide o problém, ktorý sa môže opakovať; vedenie divadla ho musí riešiť v spolupráci s ministerstvom kultúry pri skladaní rozpočtu na ďalšiu sezónu.

Napriek tomu sa predstavenie vydarilo. Po vlaňajších Slovenských tancoch ide o ďalšiu spoluprácu dvojice Natália Horečná a Peter Breiner, tentoraz aj v medzinárodnej koprodukcii. Choreografka pripravila dielo skladateľa Sergeja Prokofieva pre Fínsky národný balet v Helsinkách, kde sa vlani konala aj premiéra. V Bratislave sa od polovice mája uvádza s novým hudobným naštudovaním, o ktoré sa postaral Peter Breiner. Boli sme sa pozrieť na niekoľkých záverečných skúškach.

„Na balety sa pripravujem aj rok vopred. Keď prídem do sály, očakávam od umelcov absolútnu koncentráciu a profesionálnu robotu,“ tvrdí Natália Horečná. Balet SND naštudoval jej novú choreografiu, ktorá na tanečníkov kladie veľké nároky aj z hereckej stránky. V Bratislave nebolo potrebných veľa spoločných skúšok, aby bola s výsledkom spokojná.

Romeo a Júlia má v Balete SND veľmi dlhú históriu, ktorá siaha až do roku 1949. Uvádzal sa v niekoľkých verziách, naposledy v tej, ktorú pripravil taliansky choreograf Massimo Moricone pre britský Northern Ballet. Táto je však úplne odlišná. Natália Horečná po dohode s Petrom Breinerom úplne inak usporiadala jednotlivé hudobné časti a navyše posunula tému od pôvodnej Shakespearovej tragickej lovestory bližšie do súčasnosti.

„Cítila som potrebu vniesť do príbehu nový vzduch a nové posolstvo, ktoré sa netýka už len dvoch mladých milencov, ale nás všetkých. Geniálna hudba dáva tento priestor, ponúka tisíce nových obrazov,“ vysvetľuje choreografka. Dodáva, že v tomto predstavení hľadala humanistické posolstvo – „odpovede na to, ako je možné, že v roku 2017 sú ešte na svete vojny“. Zamýšľala sa nad tým, „aká veľká musí byť naša uvedomelosť, ak máme žiť vo svete bez vojen“.

„Za normálnych okolností by som to dirigoval spamäti, teraz som sa vždy musel pozrieť, ktorá časť bude nasledovať,“ hovorí Peter Breiner (na snímke s kolegom dirigentom Petrom Valentovičom). Zmeny v hudbe však nakoniec pre hudobníkov nie sú nič nového, špeciálne v prípade tejto partitúry, ktorá existuje v niekoľkých verziách. Orchester SND ju naštudoval s chuťou, tento typ skladieb majú muzikanti radi, lebo si zahrajú veľa pekných bravúrne zinštrumentovaných melódií.

Príbeh vzniku Romea a Júlie je samostatnou a zaujímavou témou. Bolo to prvé dielo, ktoré Sergej Prokofiev napísal po návrate do Ruska. Skladateľ žil dlho v cudzine, a keď sa vrátil, pustil sa práve do tejto skladby. Komponoval ju v polovici 30. rokov 20. storočia – v čase, keď sa Stalin chystal na prvé politické procesy a popri nich aj začal útočiť aj na umelcov. Na prahu krvavého teroru vzniklo čarovné dielo v duchu novej jednoduchosti, ktorú autor predstavil ako svoj nový štýl. Vystihuje všetky línie jeho tvorby: klasickú, modernú, motorickú, lyrickú aj fantazijnú.

Prokofiev mal partitúru hotovú veľmi rýchlo, no premiéra baletu sa odkladala – odmietali ho uviesť divadlá v Leningrade aj v Moskve. Najskôr mali výhrady voči happyendu v prvej verzii; potom tvrdili, že ide o hudbu, na ktorú sa nedá tancovať, a tak nakoniec Romeo a Júlia prvýkrát zaznel v roku 1938 v Brne.

„Prokofiev nikdy nedokázal pochopiť, že tieto problémy nemali nič spoločného s notami, ktoré zaznamenal na papier. Išlo o rituálne ponižovanie, ktorým v tej dobe musel prejsť každý známy ruský skladateľ,“ napísal hudobný publicista Alex Ross.

Stalinistický režim hudbu plnú dlhých, nádherne klenutých melódií a farebnej inštrumentácie orchestra povolil uviesť až počas 2. svetovej vojny. Balet sa stal rýchlo klasikou a vďaka moderným prvkom (napríklad výrazný basový part tuby alebo využitie trojice mandolín) jeho hudba nezostarla. V kombinácii so sviežou súčasnou choreografiou pribudlo do repertoáru SND dielo, ktoré sa oplatí vidieť a počuť.

Teraz najčítanejšie