Iránci rozhodnú, či si ponechajú umierneného prezidenta Rúháního

Trochu v tieni volieb vo Francúzsku a postreferendových udalostí v Turecku prebehnú v piatok 19. mája prezidentské voľby v Iráne. Meno nového, respektíve staronového prezidenta vzíde spomedzi šestice kandidátov.

Prezident je v Iráne síce najvyššie priamo volená funkcia, avšak hlavné slovo má v kľúčových otázkach vodca krajiny, rahbar. Dnes je ním 77-ročný Alí Chameneí. Napriek tomu prezident zastáva niekoľko dôležitých pozícií v štáte: je šéfom kabinetu a významnej Najvyššej rady národnej bezpečnosti, ktorá prijíma strategické rozhodnutia v zahraničnej politike.

Kto sú hlavní favoriti volieb a aká je najdiskutovanejšia téma predvolebného diania?

Iránske voľby

Proces voľby prezidenta v Iráne je pomerne špecifický, a to aj na blízkovýchodné pomery. Teda ak vezmeme do úvahy tie krajiny, kde vlastne nejaká politická súťaž aj prebieha. V Iráne sú napríklad mená kandidátov verejnosti známe len krátko pred voľbami, predvolebná kampaň trvá presne štyri týždne a všetci uchádzači o post prezidenta musia prejsť schválením cez Radu strážcov.

Pre kandidátov tak dnešný systém síce prináša viaceré obmedzenia v rámci voľnej politickej súťaže, ale, na druhej strane, priamo nevolené najvyššie štátne autority nemávajú problém s uznaním víťazstva aj viac-menej reformných kandidátov, ako bol Muhammad Chatámí alebo súčasný prezident Hassan Rúhání.

Prečítajte si

V Iráne si myslia, že všetci na Západe sú bohatí, hovorí Slovák

Čo je možno najdôležitejšie, účasť voličov v prezidentských voľbách je pravidelne vysoká a iné to nebude ani tento týždeň.

Do súboja o post prezidenta sa v tohtoročných voľbách zapojil historicky rekordný počet záujemcov. Bolo ich presne 1636.

Vágnosť iránskej ústavy je v tomto smere v pomerne výraznom kontraste s výberom finálnej skupiny kandidátov a prísnym dohľadom naň. Cez Radu strážcov minulý mesiac dokonca neprešiel ani bývalý prezident Mahmúd Ahmadínedžád, ale ani jeho viceprezident Hamid Bagaei, čo bolo v médiách veľmi diskutovanou témou. Opätovná kandidatúra exprezidenta vyvolala vášne naprieč celým politickým spektrom a rada tak v prípade Ahmadínedžáda prijala učebnicové šalamúnske rozhodnutie.

Vo svojom stanovisku mu explicitne nezakázala sa uchádzať o post prezidenta, ale ho ani neposunula medzi kandidátov, ktorí sa volieb môžu zúčastniť.

Konzervatívci vs umiernení

V ostatných rokoch sú prezidentské voľby v Iráne súbojom konzervatívneho a progresívneho, respektíve reformného pohľadu na riadenie krajiny.

Ten dnes symbolizuje úradujúci prezident Rúhání. Proti nemu postavili konzervatívci, podporovaní najvyšším predstaviteľom krajiny Alim Chameneím, časť krajnej pravice 56-ročného právnika Ebrahima Raisího.

Ten v súčasnosti pôsobí ako hlava významnej nadácie Astan Kuds Razavi, ktorá spravuje najsvätejšie miesto šiítskeho islámu v Iráne, komplex imáma Rezu v meste Mašhad.

O spoločnom postupe konzervatívcov s krajnou pravicou svedčí podpora Raisího v predvolebnej kampani od bývalých Ahmadinedžádových ministrov, pričom s niektorými ráta pri zostavovaní kabinetu, ale aj na dôležité pozície v krajine. Viaceré zdroje sa zhodujú, že v prípade neúspechu tohto kandidáta v prezidentských voľbách je Raisí považovaný za vážneho ašpiranta na najvyšší post v krajine – rahbara.

Jednotu konzervatívneho tábora chvíľu narúšala kandidatúra starostu Teheránu Mohammeda-Bakra Galibafa, ktorý nakoniec odstúpil v prospech Raisího. Nie je to maličkosť – v ostatných voľbách skončil druhý za úradujúcim prezidentom Rúháním. Galibaf na začiatku milénia pôsobil ako šéf polície a má za sebou aj veliteľskú kariéru v Revolučných gardách.

Tie majú v rámci mocenskej štruktúry krajiny významné postavenie a zisk postu prezidenta Raisím by ho ešte posilnil. Na strane konzervatívcov kandiduje ešte Mostafa Mir-Salim, ktorého podpora je však v spoločnosti zanedbateľná. Podobne sú na tom zástupcovia reformného tábora Mostafa Hašemitaba a súčasný Rúháního viceprezident Ešak Džahangiri.

Z nášho pohľadu môže Džahangiriho kandidatúra vyznievať zvláštne, no jeho úloha je predovšetkým podporovať súčasného prezidenta počas kampane a politických diskusií. 

Rúháního prvé obdobie

Asi najvýznamnejšia vec, ktorá sa podarila prezidentovi Rúhánímu počas jeho štvorročného mandátu, bola dohoda o budúcnosti iránskeho jadrového programu so šiestimi svetovými mocnosťami. Konzervatívci ju síce pre prílišné ústupky Západu dlhodobo kritizujú, ale napriek ich nespokojnosti žiaden z kandidátov nie je za jej vypovedanie.

Pre Rúháního predstavuje tento medzinárodný úspech aj jeden domáci problém. V súvislosti s implementáciou uvedenej dohody vznikli v Iráne veľké očakávania spojené s rýchlym zotavením sankciami poškodeného hospodárstva. A tie sa čiastočne aj naplnili.

Iránske hospodárstvo rástlo v predošlom roku o solídnych viac ako 6 percent, v Teheráne sa striedali obchodné delegácie z celého sveta a do krajiny pritiekli miliardy eur potrebných zahraničných investícií. Na druhej strane sa však zrušenie sankcií a prílev investícií zatiaľ dostatočne neprejavili na jednom z politicky najcitlivejších ukazovateľov – nezamestnanosti.

Bez práce je oficiálne viac ako desatina ekonomicky aktívnej populácie, ale až približne 30 percent mladých Iráncov. To pre Rúháního predstavuje možnú komplikáciu na ceste za prezidentskou obhajobou, keďže práve mladí Iránci tvoria solídnu voličskú základňu reformistov.

Stav hospodárstva a sociálna situácia obyvateľstva sú dlhodobo terčom kritiky vlády súčasného prezidenta a podľa očakávania sa stali top témou prebiehajúcej predvolebnej kampane.

Predvolebný populizmus

To využili dvaja najvážnejší konzervatívni kandidáti, Raisí a Galibaf, ktorí prišli s viacerými populistickými opatreniami v sociálnej oblasti. Ako uvádza spravodajský portál Al-Monitor, Raisí sľubuje vyplácať mesačne 24 miliónom najchudobnejších mesačnú rentu zhruba 30 dolárov, čo je na iránske pomery nezanedbateľná čiastka.

Galibaf chce zase zvýšiť výkon iránskej ekonomiky 2,5-krát a vytvoriť 5 miliónov pracovných miest počas štyroch rokov v úrade. Prioritou Rúháního ďalšieho obdobia zostáva pokračovať v politike otvárania sa svetu a budovania vzťahov na medzinárodnej úrovni. Očakáva, že práve tieto kroky prinesú do krajiny investície potrebné na oživenie domáceho hospodárstva, a tým aj zlepšenie sociálnej situácie obyvateľstva.

Či dostane na svoje plány na najbližšie štyri roky opäť mandát, sa dozvieme 19. mája, v prípade druhého kola o týždeň neskôr.