Trump dostal ďalšiu lekciu zo skutočnej politiky
Západ sa s Tureckom nerozchádza len v tom, ako sa správať voči kritikom, čo práve zisťuje aj nový americký prezident.
Pri vyšetrovaní čoraz rozvetvenejších a podozrivejších kontaktov medzi Moskvou a ľuďmi z okolia prezidentského kandidáta a potom prezidenta Donalda Trumpa trochu zaniklo, že Rusko nie je jedinou autoritárskou krajinou s nadštandardnými kontaktmi na súčasné vedenie Bieleho domu.
Trumpov blízky človek a krátko aj hlavný poradca pre národnú bezpečnosť Michael Flynn bez škrupúľ zarábal, kde sa dalo, a bol okrem iného i dobre plateným lobistom tureckej vlády.
Svoje peniaze si Flynn zaslúžil. Objavili sa napríklad správy, že práve on dlho úspešne sabotoval plán americkej armády na útok proti Rakke, hlavnému mestu takzvaného Islamského štátu, a to len preto, lebo by v ňom pripadla významná úloha Kurdom, čo sa však nepáčilo Turecku.
Trump útok schválil po dlhom odkladaní až po Flynnovom odchode a aj to len vďaka tomu, že musel v boji s radikálnymi islamistami vykázať nejaký úspech. A na to zas potreboval Kurdov, v poli dlhodobo najefektívnejších amerických spojencov.
Turecko je ďalšia trpká Trumpova skúsenosť s reálnou politikou. Určite to nebude len Flynnova zásluha, že Erdoganov režim vidí v takom pozitívnom svetle a očakáva od neho tak veľa – istá podobnosť charakteru oboch veľkých vodcov sa nedá zaprieť.
Napriek tomu však aj Trump postupne zisťuje, že vzájomné sympatie idú bokom, ak protirečia mocenským záujmom, nehovoriac o mocenských reflexoch. A že na druhej strane sedia minimálne takí bezškrupulózni „obchodní partneri“, ako je on sám.
Keď povzbudzujete ľudí ako Erdogan, aby vo vás videli spriaznenú dušu a cítili sa u vás ako doma, očakávajte aj to, že budú porušovať vaše zákony a masakrovať pokojných demonštrantov na americkej pôde – presne tak sa totiž doma správajú.
A aj keby mohla byť turecká armáda v boji s Islamským štátom veľmi účinným spojencom, dokonca efektívnejším než Kurdi, nikdy ním asi nebude. A to z prostého dôvodu: že na rozdiel od Kurdov tento boj neberie vážne.
Kurdom ide v boji s islamistami o život, tureckému režimu ide o jeho mocenské záujmy. Tie zďaleka nie sú totožné so západnými a velia Ankare, aby sa do toho boja príliš neplietla. Nezávisle od toho, čo by si Trump prial.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
