Denník N

Páči sa vám film Batman vs Superman? Vedci skúmali, prečo sa líšia hodnotenia filmových kritikov a divákov

Batman vs Superman: Úsvit spravodlivosti. Foto – IMDb
Batman vs Superman: Úsvit spravodlivosti. Foto – IMDb

Autori štúdie zozbierali viac ako 200 filmov a do výskumu zapojili 3-tisíc ľudí, ktorí hodnotili, ako sa im film, ktorý v minulosti videli, páčil. Ich výpovede porovnali s hodnotením filmových kritikov.

Keď v roku 2016 prišiel do kín film Batman vs Superman: Úsvit spravodlivosti, zahraniční filmoví kritici ho zvozili, no hodnotenia divákov boli priaznivé.

Psychológ Pascal Wallisch z univerzity v New Yorku a jeho kolega Jake Alden Whritner vydali štúdiu, ktorá po prvý raz zmerala rozdiely v hodnotení filmov kritikmi a divákmi.

Keď sme si s Wallischom dopisovali, hneď na úvod sme namietli, že filmová kritika má iný účel ako len divákovi odporučiť, aby na film šiel alebo nešiel, pretože film zasadzuje do kontextu dejín umenia či hodnotí mieru filmárskej inovácie.

Rozdiel kritikov a verejnosti

Psychológ súhlasil: „Filmoví kritici si myslia, že ich práca spočíva vo výchove verejnosti, aby vedela, v čom spočíva dobrý film.“

Naopak, verejnosť vo všeobecnosti očakáva rady, čo by sa im mohlo páčiť, aby vedeli, na čo ísť do kina, dodal.

Wallisch pokračoval, že ho v štúdii – ktorá v tlači vyjde budúci mesiac – zaujímalo hlavne číselné ohodnotenie kvality filmu na škále, ktorú filmoví kritici používajú. „Pýtali sme sa, aké presné je to číslo, a zistili sme, že veľmi presné nie je,“ hovorí psychológ, že číselné hodnotenia filmov od divákov a kritikov sa značne rozchádzali.

Ako autori postupovali? Zozbierali niečo viac ako 200 filmov, ktoré vyšli medzi rokmi 1985 až 2004. Do výskumu zapojili 3-tisíc ľudí, ktorí mali za úlohu ohodnotiť, ako sa im film, ktorý v minulosti videli, páčil.

Autori sa pýtali aj na demografické údaje ľudí, ktorých do výskumu zaradili: vek, pohlavie a iné.

Hodnotenia divákov Wallisch a jeho kolega porovnali s recenziami filmových kritikov zo 40 zdrojov. Autori zistili, že medzi divákmi „bola veľmi nízka korelácia (vzájomný vzťah, pozn. red.), čo sa týka hodnotenia filmov“.

Kritici sa zhodovali

„Keď sa počet hodnotení daného filmu pohyboval medzi 100 až 120, korelácia dosiahla vrchol, ale potom začala klesať. Keď ľudia videli spolu 180 filmov, korelácia dosiahla ďalší vrchol,“ píše sa v správe univerzity.

Čo sa týka hodnotení kritikov, tí sa medzi sebou zhodovali pomerne dobre. Ale keď Wallisch s kolegom porovnali hodnotenia kritikov s tými od divákov, zistili, že „spojenie medzi hodnotením kritikov a ľubovoľným účastníkom nebolo lepšie ako priemerná korelácia medzi účastníkmi“.

Psychológ nám povedal, že nevie, prečo sa hodnotenia medzi kritikmi zhodujú, ale s tými od divákov rozchádzajú. Podľa neho je možné, že dôvodom rozdielov je vzdelanie kritikov vo filmovej vede, ktoré bežným divákom chýba, takže sa na filmy pozerajú z odlišnej perspektívy.

Psychológ vraví, že expertné znalosti – v kombinácii s kvalitným literárnym spracovaním – ponúkajú ľuďom jedinečný pohľad na film, ktorý by inak nemali. Preto sú filmové kritiky také populárne; nie preto, že by vedeli predpovedať, čo sa nám bude páčiť, a čo nie, myslí si Wallisch.

Priemerné hodnotenie

Výskumník radí, že ak chcú diváci vedieť, ktorý film by sa im mohol páčiť, môžu sa obrátiť na hodnotenia iných užívateľov na stránkach, ako je ImDb (alebo v našom prostredí csfd).

„Hodnotenie jedného človeka nie je dôveryhodné. Ale ak dáte veľa hodnotení dokopy, tie zlé sa vyrušia a vy dostanete to najlepšie priemerné hodnotenie, aké je možné,“ vraví psychológ pre Denník N.

Ďalšia rada, vraví Wallisch, je spoľahnúť sa na hodnotenia ľudí – či už ide o divákov, alebo kritikov –, ktorí mali v minulosti na filmy podobné názory ako vy.

Jedinečný filmový jazýček

Wallischa sme sa opýtali, či môžeme dôverovať výpovediam účastníkov prieskumu, ak vychádzali z introspekcie, o ktorej vieme, že nie je spoľahlivou metódou poznávania.

Psychológ nám na to povedal: „Nuž, ľudia sú konzistentní v tom, čo sa im páči. Nie je veľká pravdepodobnosť, že vaše obľúbené filmy a tie, ktoré nemáte radi, sa zmenia, ani za desaťročia. Môžete dôverovať vašim pocitom, ale to platí len pre vás. Nedajú sa previesť na iných ľudí.“

Práca s pozornosťou

V štúdii autori píšu, že obľuba filmu je špecifická a demografické údaju ju nedokážu celkom dobre predpovedať. Podľa Wallischa tak filmové štúdiá narážajú na istý problém: skúšajú síce nové prostriedky editovania a natáčania filmov v domnení, že vhodne zasiahnu cieľovú skupinu, no to sa im nemôže dobre dariť, ak je „filmový jazýček“ každého z nás – bez ohľadu na zhodné demografické údaje – jedinečný.

Wallisch pre Denník N na záver povedal, že sú filmoví tvorcovia, ktorí poznajú psychologický výskum a vedia umne pracovať napríklad s pozornosťou diváka. „Najextrémnejší príklad tohto je, keď je na plátne postava alebo objekt, ktoré sa hýbu proti statickému pozadiu. V tomto prípade je vysoká pravdepodobnosť, že diváci budú takú postavu alebo objekt sledovať. Ak daný dej pokračuje aj po strihu, potom diváci budú predpovedať nasledujúci pohyb.“

Dostupné z: DOI:http://dx.doi.org/10.3167/proj.2017.110107

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Človek

Kultúra, Veda

Teraz najčítanejšie