Aeromobil hlási desiatky záujemcov, aj keď ich posledný model ešte neletel (+video)

Keď idete po jednej z najrušnejších výpadoviek z Bratislavy, sivo-žltú budovu v mestskej časti Podunajské Biskupice si možno ani nevšimnete. A už vôbec vám asi nenapadne, že práve tu sídli firma, ktorý vyvíja najznámejší slovenský vynález – lietajúce auto aeromobil.

V neveľkom hangári prepojenom s kanceláriami inžinierov a technikov vedľa seba stojí niekoľko generácií aeromobilov. Sú tu prototypy označené ako AeroMobil 2.5 a Aeromobil 3.0, ale aj najnovší model, ktorý firma pred mesiacom predstavila na výstave v Monaku.

Práve tento najnovší typ pritom ešte vo vzduchu nebol. Na fotkách, ktoré po monackej výstave obehli svetové médiá, je zatiaľ len prezentačné vozidlo, s ktorým sa nelieta. „To, čo sme prezentovali, nie je letuschopné,“ hovorí spoluzakladateľ AeroMobilu Juraj Vaculík.

Video: Takto vyzerá nový aeromobil, prvé dodávky sľubujú v roku 2020
autorka: Martina Koník

„Je to predvádzacie vozidlo v prototypovej fáze, tak ako svoje nové projekty predstavuje každá automobilka či letecká spoločnosť. Popri tom, samozrejme, beží neverejný program, v ktorom sa aeromobil bude testovať na cestách aj vo vzduchu,“ doplnil s tým, že paralelne prebiehajú aj virtuálne testy.

Termín, kedy sa nový model lietajúceho auta dostane do vzduchu, Vaculík zatiaľ prezrádzať nechce. „Konkurentov je stále viac, čo nás teší, lebo to dáva kredibilitu celému segmentu. Máme oproti nim obrovský náskok, no zároveň preto sme veľmi opatrní, kedy a čo zverejňujeme.“

Z lietadla na auto do troch minút

V hangári však slovenský vynález aj tak vyzerá pôsobivo. Nový dizajn sa líši od predchádzajúcich prototypov, Vaculík však zároveň dodáva, že konštrukčne si zobrali všetko to, čo bolo na AeroMobile 2.5 či 3.0 dobré. Oba tieto staršie typy vo vzduchu boli; nový však stavajú nanovo tak, aby dokázali splniť aj zákonné požiadavky na to, čo má mať lietadlo, aj auto.

Prečítajte si

Dizajnér Štefan Klein: V AeroMobile som skončil, teraz vyvíjam AirCar

Premena z lietajúceho režimu na automobilový trvá niečo vyše dvoch minút. Všetko ide automaticky, len zadnú vrtuľu ľudia z firmy schovajú do tela vozidla manuálne. Mimochodom, aj takýto detail je jednou z drobných inovácií, ktoré museli spraviť – ak by vrtuľa zasunúť nešla, pri automobilovom režime a jazde na ceste by mohla byť nebezpečná.

Potom už auto dokončí premenu samo. Krídla sa jemne zdvihnú a pomaly zasunú tak, aby bolo vozidlo široké tak akurát pre jazdu na ceste. Ako píšu v brožúre – v tejto forme má aeromobil šírku 2,2 metra, výkon 110 koní a mal by dosiahnuť maximálnu rýchlosť až 160 kilometrov za hodinu.

Vaculík počas prehliadky hangáru a firemného sídla niekoľkokrát zopakuje, že kým prvé prototypy si mohli dovoliť byť víziou, a nepozerať tak na legislatívu, nový model už konštruujú tak, aby bolo aeromobil možno certifikovať. „Sme stále vo fáze výskumu a vývoja, ale v úplne inej konfigurácii,“ vraví.

„Keď sme to robili predtým, malo to čaro malej dielne, ale s minimálnym vedomím toho, čo treba naplniť po výrobnej a certifikačnej stránke. Dnes sa to už deje podľa priemyselných štandardov, aby sa nestalo, že niečo skonštruujeme, ale potom to nebudeme vedieť vyrobiť, certifikovať, nebude to spĺňať bezpečnostné štandardy, alebo o to nebude stáť trh.“

Aj preto podľa neho zatiaľ neboli vo vzduchu. „Existuje letový test a letový test. Môže byť taký, keď sa overí nejaká funkcionalita, a môže byť aj taký, ktorý bude prípravou na certifikačné konanie.“ Prvý spoluzakladateľ AeroMobilu, konštruktér Štefan Klein, ktorý sa pred časom z firmy stiahol, bol zatiaľ jediným pilotom, ktorý na aeromobile aj reálne letel. S prototypom AeroMobil 3.0 mal ešte pred dvomi rokmi nehodu, pri ktorej sa mu však nič vážne nestalo.

Lietajúce auto za milión

Z hangáru s novým modelom aeromobilu sa do kancelárií inžinierov dostanete za pár minút, stačí len vyjsť po schodisku a prepliesť sa chodbami firemného sídla. Na jednej z násteniek vidieť veľké papierové plachty s nahustenými riadkami. Ako vo firme vysvetľujú, sú tam vypísané všetky zákonné a certifikačné požiadavky, ktoré by malo nové lietajúce auto spĺňať.

V kanceláriách sedia dve desiatky inžinierov, technikov a dizajnérov. Slovenské lietajúce auto je teda stále vo fáze vývoja a výskumu. Tomáš Urík sa v tíme napríklad snaží predstavy dizajnérov prispôsobiť technickým možnostiam. Ako hovorí, aeromobil konštruujú tak, aby ho dokázali riadiť skúsení aj menej skúsení piloti.

Na monackej výstave aeromobil predstavili už aj s cenou – prvé lietajúce autá z limitovanej série 500 kusov by mali stáť niečo medzi 1,2 až 1,5 milióna eurami. Juraj Vaculík hovorí, že do roku 2020 by chceli prvé aeromobily odovzdať zákazníkom.

„Je to mesiac, odkedy sme oznámili, že sme pripravení prijímať predobjednávky,“ vysvetľuje. „Záujem tu naozaj je, je väčší, ako sme rátali, ale žiadne konkrétne číslo nemôžem prezrádzať. No je to v desiatkach. Ono to nefunguje ako pri predaji bežného auta, že niekto príde do showroomu, alebo si objedná online, ten predaj je veľmi individualizovaný.“

Podľa zakladateľa firmy to má prebiehať tak, že si zákazník rezervuje vozidlo, potom zloží zálohu a na základe jeho požiadaviek sa vozidlo neskôr vyrobí. Vaculík však odmieta, že aeromobil – ak sa naozaj dostane do výroby – bude len hračkou pre bohatých. „Každá nová technológia, ktorá sa objavila, bola najprv prístupnejšia bohatším, a časom sa rozšírila masovo. Tak to bolo aj s počítačmi či mobilmi.“

Otec myšlienky odišiel

Prvý konštruktér aeromobilu, Štefan Klein, pred časom AeroMobil opustil, aj keď je stále tretím najväčším akcionárom. V rozhovore pre Denník N oznámil vývoj nového lietajúceho vozidla s názvom AirCar.

„S Jurajom Vaculíkom sme sa ako spolumajitelia rozišli aj v predstave, ako sa má uberať firma,“ vysvetľoval svoj odchod Klein.

„Ja som bol presvedčený, že sa máme ešte venovať vývoju, ktorý je v prípade auta a súčasne lietadla veľmi zložitý, že samotná výroba je ešte relatívne ďaleko a nemáme doriešené všetky otázky. Juraj sa koncentruje na výrobu a všetko smeruje k nej. Má to svoju logiku, ale zároveň to zmenšovalo možnosť vytvárať vlastný autentický priestor.“

Vaculík vraví, že debaty o smerovaní firiem mali priebežne, ale ku Kleinovým vyjadreniam v rozhovore sa veľmi vyjadrovať nechcel. „O niektorých otázkach až toľko neviem, navyše tam bolo veľa nepresných informácií. Štefan je ako tretí najväčší akcionár stále súčasťou AeroMobilu, aj keď dnes to už, pochopiteľne, nie je také, ako keď nás bolo päť a pol.“

Najväčší rozpor bol podľa neho filozofický. „Veci sa dajú vyvíjať ako voľná tvorba, tam sme aj začali. No ak to má byť komerčne úspešné, bezpečné, certifikovateľné a vyrobiteľné, musíte rátať s vecami, ktoré do toho vstupujú. Aby ste si tam mohli sadnúť vy či vaša rodina.“

Prečítajte si

AeroMobil má slovenského konkurenta AirCar: Naše plány to neovplyvní, vravia

AeroMobil sa výraznejšie rozšíril vďaka štátnej dotácii vo výške 6 miliónov eur, ktorú na výskum a vývoj dostali pred dvomi rokmi. Firma si na post technického riaditeľa najala Douglasa MacAndrewa, ktorý v minulosti pôsobil v Jaguari, BMW či McLarene, na vývoji pracujú aj ďalší ľudia so skúsenosťami zo svetových značiek, napríklad Simon Rooms z Airbusu.

Najnovším investorom v AeroMobile je slovensko-nemecký podnikateľ Patrick Hessel, ktorý do firmy vložil 3 milióny eur. Hessel bol väčšinovým spolumajiteľom firmy C2i, ktorá zamestnáva v Dunajskej Strede takmer štyristo ľudí a zásobuje karbónovými súčiastkami firmy ako Boeing, Jaguar či Porsche. Nedávno však svoj podiel v C2i predal a časť peňazí investoval do AeroMobilu. C2i patrí ďalej ku kľúčovým dodávateľom AeroMobilu.