Denník N

Vytvára v Číne štátom riadená urbanizácia mestá duchov?

Mesto Šen-fu v provincii Liao-ning. Foto – Filip Jirouš
Mesto Šen-fu v provincii Liao-ning. Foto – Filip Jirouš

Číňania sa budú húfne presúvať do miest. Mestá, do ktorých sa môžu nasťahovať, sú už hotové.

Autor študuje sinológiu

Čínska akadémia spoločenských vied predpokladá 200 miliónový nárast čínskeho mestského obyvateľstva počas budúcich desiatich rokov. Miera urbanizácie by sa tak mala zvýšiť z 56 percent v roku 2015 (o dve percentá viac ako na Slovensku) na 70 až 75 percent v roku 2030. Tým sa Čína v ďalšom aspekte priblíži vyspelým krajinám, pre ktoré je vysoká miera urbanizácie typická.

Rýchly nárast mestského obyvateľstva je následkom politiky otvárania sa a ekonomických reforiem, ktorá prebehla v 80. rokoch. Z typického naratívu, v ktorom sa obyvateľstvo sťahuje za lepšími vyhliadkami z vidieka do miest, však Čína vybočuje tým, že v nej tento proces bol a aj dnes je riadený zhora.

Dôvody, prečo stavať

Aj keď developerské firmy sú v súkromných rukách, vláda má na ne vplyv cez pôžičky, ktoré im poskytujú štátne banky. Podfinancovaným provinčným vládam jednak z predaja pôdy plynú príjmy, a zároveň vytvára stavba nehnuteľností pracovné miesta a zvyšuje HDP. Tým sa výstavba stáva pre centrálnu vládu nástrojom na rozprúdenie ekonomiky. Čína túto možnosť využila naplno po vypuknutí ekonomickej krízy v roku 2008, ktorá ju ako ekonomiku zameranú na export výrazne zasiahla. V období troch rokov medzi 2011 a 2013 zmäkčovala vláda následky krízy výstavbou natoľko, že pri tom spotrebovala viac cementu ako Spojené štáty za celé 20. storočie. Zároveň fungovali tieto projekty ako tlmiče počas transformácie ekonomiky z exportnej na zameranú na vlastný trh.

Mesto Ordos vo Vnútornom Mongolsku. Foto – Filip Jirouš

V rámci gargantuovských stavebných projektov sa v Číne stavali desiatky nových miest. Ich úlohou bolo odbremeniť megalopolisy od miliónov vnútroštátnych migrantov. Z 37 megalopolisov sveta, t. j. miest s viac ako desiatimi miliónmi obyvateľov, sa ich šesť nachádza v Číne. Preľudnenie týchto miest má na ich obyvateľov neblahé následky, ako napríklad dopravné zápchy, znečistenie ovzdušia alebo astronomické ceny nehnuteľností. V Šen-džene (Shenznen) stúpli ceny bytov len za 18 mesiacov medzi januárom 2015 a augustom 2016 o 70 percent.

Postapokalyptické scenérie

Nové mestá sa stavajú zväčša pri provinčných hlavných mestách, ktoré mávajú tri až desať miliónov obyvateľov. Aj keď administratívne bývajú definované ako mestské časti už etablovaných miest, nebýva výnimkou, že od tých sú vzdialené aj 20 kilometrov. Budované sú celkom od piky na zelenej lúke.

Nájsť v nich môžete dlhé rady identických 30-poschodových bytoviek, mrakodrapy s kancelárskymi priestormi, šesťprúdové cesty, širokánske námestia a veľkolepé moderné verejné budovy navrhnuté špičkovými zahraničnými architektmi. A všade to zíva prázdnotou.

Šen-fu. Foto – Filip Jirouš

Najväčšou prekážkou je pre tieto mestá prvá fáza procesu imigrácie. Keďže mesto je po kolaudácii úplne prázdne, prví ľudia, ktorí sa doň nasťahujú, budú musieť zniesť nedostatok služieb, ktoré im tam zatiaľ jednoducho nemá kto poskytnúť. Keďže v meste ešte nik nebýva, je bez zákazníkov, a teda sa ešte neprisťahovali ani žiadni prevádzkovatelia reštaurácií či karaoke-barov, taxikári ani vodiči MHD, v horšom prípade ani učitelia a lekári. Mesto sa v tejto počiatočnej fáze nachádza v bludnom kruhu, kde absencia ľudí spôsobuje absenciu služieb a vice versa.

Táto fáza, v ktorej obyvatelia pribúdajú veľmi pomaly, trvá päť až desať rokov a na jej konci je mesto stále viac prázdne ako plné. Počas tohto obdobia sa tieto takzvané mestá duchov dostávajú do hľadáčikov fotoaparátov zahraničných novinárov, pre ktorých sú mediálnou senzáciou.

Svetlo na konci tunela

Číňania, ktorí v týchto mestách žijú, kým sú vyľudnené, sú však naladení vcelku pozitívne. Vieru, že sa to s osídlením nakoniec podarí, im dodáva aj fakt, že ako mestá duchov boli pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi označované aj miesta, ktoré sú dnes finančnými centrami krajiny, ako napríklad Čeng-tung (Zhengdong) prislúchajúci mestu Čeng-čou (Zhengzhou), Ču-ťiang (Zhujiang) v Kantone (Guangzhou) alebo Pchu-tung (Pudong) v Šanghaji. Posledné menované bolo len pred 30 rokmi stále močariskom, pred 15 rokmi označované ako mesto duchov a dnes je jeho panoráma pre mnohých nemenej povedomá než panoráma Manhattanu.

Vyzerá to, že v Číne si dobre uvedomujú, že samotným dokončením výstavby sa ešte nič nekončí, a mesto bude potrebovať ďalších 15 až 20 rokov na to, aby sa zaplnilo. Len čo sa mesto dostane do druhej fázy svojho vývoja, obyvatelia pribúdajú oveľa rýchlejšie a v priebehu niekoľkých rokov sa mení na nerozoznanie od obyčajného.

Ordos. Foto – Filip Jirouš

Gordický uzol, ktorým je prekonanie prvej fázy, roztínajú v Číne spôsobom, ktorý si môžu dovoliť iba tam. Vláda do nového mesta najprv presťahuje svoje budovy, kancelárie štátnych bánk a iných štátnych podnikov a predovšetkým tam postaví obrovské kampusy. Desaťtisícom až státisícom študentov a zamestnancov týchto štátnych inštitúcií neostáva nič iné, ako sa presťahovať. Do nových bytoviek vláda takisto presídli prípadných obyvateľov dedín, ktoré predtým stáli tam, kde teraz stoja mrakodrapy, a ktorých domovy boli v rámci stavebných projektov zbúrané. Súkromný sektor do miest láka daňovými úľavami a prvých usadlíkov zníženými cenami energií.

Mestá duchov verzus nové mestá

Mnohí si myslia, že výstavba týchto miest bola predovšetkým nesystematickou snahou miestnych guvernérov provincií krátkodobo nafúknuť HDP a tým si zaistiť povýšenie či predovšetkým príležitosť zbohatnúť pre niekoľkých vyvolených developerov, a že keď sadne prach z miešačiek, Číne ostanú iba prázdne mestá s desiatkami miliónov voľných bytov a oči pre plač.

Wade Shepard, ktorý sa fenoménu miest duchov venuje profesionálne a vydal o nich knihu, je optimistickejší. Na svojej stránke opisuje pravidelné návštevy týchto miest a pokrok, ktorý sa mnohým z nich v posledných rokoch podaril. Aj keď by bolo zrejme naivné myslieť si, že úspech bol istý od začiatku, plná podpora vlády dokazuje, že tieto projekty majú stále vysokú prioritu. Napriek tomu, že plánovaný prílev imigrantov do miest ako Ordos (Е’erduosi) alebo Šen-fu (Shenfu) mešká a z väčšej časti sú stále prázdne, nazývať ich mestami duchov je skresľujúce. Aj keď v nich zatiaľ zďaleka nebýva toľko ľudí, na koľko boli stavané, pre tých, ktorí tam sú, je mesto funkčné a zatiaľ nemajú v pláne sa odsťahovať. Na to, aby sme tieto nové mestá, ako ich volá Shepard, odpísali ako nepodarky, je podľa neho ešte priskoro a aby sme sa dozvedeli, ako sa ich príbeh skončí, si budeme musieť ešte počkať.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie