piatok

Ochrnul, keď bol siedmak. Čech sa stal Slovákom pre lepšie tréningové podmienky

Spolužiak naňho nešťastne zhodil poltonový náhrobný kameň. Spočiatku sa naňho veľmi hneval, no s odstupom času si uvedomuje, že to nespravil naschvál.

Boris Trávníček. Foto: Roman Benický, SPV

Boris Trávníček bol siedmak na základnej škole. Bavil ho futbal, hral druhú ligu a mal ponuky aj z najvyššej súťaže.

Na dejepise preberali druhú svetovú vojnu a učiteľ ich zobral na židovský cintorín. Boris stál pod veľkým pomníkom a nevšimol si, že naň lezie jeho spolužiak.

„Potom som už len počul, ako decká kričali, že niečo padá,“ hovorí o šesť rokov neskôr. Boris sa prebudil až o štyri dni na áre brnianskej detskej nemocnice, dovtedy ho držali v umelom spánku.

„Keď som sa zobudil, už som vedel, čo sa mi stalo. Necítil som si nohy, plakal som. Dosť mi však pomohlo, keď ma prišli pozrieť rodičia. Chodili za mnou každý deň.“

Boris strávil v nemocnici tri mesiace, potom bol takmer pol roka v rehabilitačnom centre. Odvtedy ubehlo niekoľko rokov a stále je pripútaný na vozíček.

Pôvodné prognózy hovorili o tom, že mu nebude fungovať brušné svalstvo. Tie sa však nepotvrdili a trup má plne funkčný, čo je pri stolnom tenise veľmi dôležité.

V piatok oslávil 19. narodeniny v Bratislave, a to víťazne. So svojím spoluhráčom zo slovenskej reprezentácie Andrejom Mészárosom postúpil do semifinále majstrovstiev sveta v stolnom tenise zdravotne znevýhodnených.

V sobotňajšom semifinále už podľahli Turcom, no vybojovali bronzové medaily, keďže na turnaji sa udeľujú dve tretie miesta.

Pred majstrovstvami sveta tímov nemal veľké ambície. „Myslel som si, že prehráme oba zápasy v skupine.“

Boris je však maximalista, jedným z jeho cieľov je dostať sa na paralympiádu, ktorá sa koná o tri roky v Tokiu.

„Chcem vyhrať, čo sa bude dať – majstrovstvá Európy, majstrovstvá sveta či paralympiádu. Nemám malé ciele, to je nanič. Keby som sa napríklad len chcel dostať medzi najlepšiu svetovú desiatku, tak šport ani nemusím robiť. Chcem byť svetová jednotka.“

Boris Trávníček

Narodil sa 19. mája 1998, vyrastal v Rousínove na Morave. Keď bol siedmak na základnej škole, po úraze ochrnul od pása dole. Začal sa venovať stolnému tenisu. V roku 2015 vyhral Európske hry mládeže, v marci na Romania Open obsadil druhé miesto medzi seniormi, juniorskú časť turnaja vyhral. Tesne pred 19. narodeninami sa stal slovenským občanom a krajinu reprezentuje na bratislavských majstrovstvách sveta družstiev v stolnom tenise zdravotne znevýhodnených. S partnerom Andrejom Mészárosom sa prebojoval do semifinále. Okrem stolného tenisu jazdí na handbiku.

Boris Trávníček. Foto: Roman Benický, SPV

Česi tak nedoceňujú parašport

Boris Trávníček sa síce narodil a vyrastal v Česku, no na bratislavskom šampionáte už reprezentoval Slovensko.

„Pred dvomi rokmi som hral za Česko na Stredoeurópskej lige v Hodoníne. Prišiel za mnou tréner slovenskej reprezentácie Saša Dragaš. Spýtal sa ma, či by som nechcel reprezentovať Slovensko,“ hovorí Boris.

Nápad sa mu pozdával, ku krajine má vzťah, jeho mama pochádza z východného Slovenska. Dôležitú úlohu však zohrali peniaze. „Sú tu lepšie podmienky ako v Česku, tak som neváhal.“

Dokument o získaní občianstva si prevzal len deň pred začiatkom bratislavského šampionátu.

Český paralympionizmus je nejednotný a nedokázal si vylobovať výhody ako slovenský. Keď sa paracyklista Jozef Metelka stane majstrom sveta, dostane rovnakú finančnú odmenu ako za rovnaký výsledok Peter Sagan. „V Česku nie je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |