Denník N

Tomáš Janovic neokázalo odoláva aj nepísaným zákonom

Portrét od Miroslava Cipára.
Portrét od Miroslava Cipára.

Majster najkratších žánrov, lapidárnej skratky, iskrivého humoru a štylistickej bravúry v pondelok 22. mája oslavuje osemdesiat rokov.

Tomáš clivo hľadí pred seba a zjavujú sa mu vidiny čerstvých novín z celého sveta. Tak znie zápis z 30. júla 1979 v denníku expedície Oscar Wilde, ktorým Július Satinský odhaduje duševné rozpoloženie Tomáša Janovica počas týždňového pochodu z Čadce do Luhačovíc. Dodajme, že tretím členom expedície bol Vlado Bednár, inak všetko bývalí šéfredaktori magazínu Infarkt. Znie to hrdo, ale oni dobre vedeli, že Infarkt tvorili len šéfredaktori, spolu trinásti, Milanom Lasicom počínajúc a Kornelom Földvárim nekončiac. No to bolo o desaťročie predtým, Infarkt neprežil normalizáciu a šéfredaktori začali chodiť po kopcoch, no neprestali túžiť po novinách.

Mám rád ľudí, ktorým sa zjavujú vidiny čerstvých novín. Samozrejme, tých „správnych“ novín, ak už nenapíšem rovno, že našich. Aj my sme mali svoju vidinu, že dnešnú osemdesiatku Tomáša Janovica oslávime rozhovorom s ním, no prejavom priateľstva je aj rešpektovanie jubilantovej túžby po neokázalej narodeninovej radosti. A argument, že rozhovor s oslávencom býva „nepísaným zákonom“, som tiež rýchlo zapudil, keď som si spomenul na tento Tomášov aforizmus: Nie sme analfabeti, aby sme rešpektovali nepísané zákony.

Tomáš Janovic sa narodil 22. mája 1937 v Bratislave. Vyštudoval slovenčinu a dejepis. Je epigramatik, aforista, básnik, textár, dramatik, prekladateľ a autor literatúry pre deti a mládež. Z kníh: Epigramatika, Život je biely holub, Moje najmilšie hriechy, Najsmutnejšie anekdoty, Okrídlená klietka (s Pavlom Vilikovským), Dostal rozum, Nikoho nezabije, Maj ma rád (Cena Dominika Tatarku).

V obľúbenom kníhkupectve s obľubeným nápojom. Foto – Peter Procházka

Milan Lasica

Bolo to na jeseň v päťdesiatom deviatom. Mládežnícke dopoludnia v Tatra revue. Julo Satinský konferoval (vtedy sa to tak volalo) a zavolal ma, aby som sa zúčastnil. Pamätám sa, že som prišiel na poslednú chvíľu, nechcelo sa mi vstávať, bola nedeľa, ale nakoniec som sa rozhodol, a bolo to jedno zo šťastných rozhodnutí v mojom živote. Dali mi predniesť básničku Tomáša Janovica, volala sa Zubná kefka, bola krátka a vtipná, ako všetko, čo Tomáš vymyslí. Odštartovala moju kariéru aj moje priateľstvo s Tomášom. Koľko zubných kefiek sme odvtedy minuli, ale priateľstvo stále trvá. Jedno šťastné rozhodnutie v nedeľu ráno a vydrží to celý život.

Daniela Kapitáňová

Tomáša som nikdy nepočula pochváliť sa. Iba jeden jediný raz za tie roky, čo sa poznáme, sme došli k hranici, za ktorou by (čisto teoreticky) mohla nebyť sebairónia.
V rozhovore sme sa totiž dostali k veštbám a vyrozprávala som mu o jednej mojej ako vystrihnutej z magického realizmu. Spýtala som sa, či sa s niečím podobným niekedy stretol.
„Ja nie, ale moja mamka,“ povedal.
„Veštba? Aká? A vyplnila sa?“
„No…“ Tomáš sa začal ošívať a spýtal sa, či si nedám ešte jednu kávu.
Nenechala som sa odbiť. Naliehala som všetkými (áno, aj vydieračskými) prostriedkami, až porozprával, ako bola po vojne jeho mama v kúpeľoch, oslovila ju neznáma pani, ktorá jej začala čítať z dlane a vyveštila, že jej syn… Nato sa Tomáš odmlčal a spýtal sa, či si predsa len tú kávu nedám.
Naliehala som, aby pokračoval. Viď vyššie.
„Tá žena povedala mamke, že budem…“
„Čo?!“
Tomáš si objednal ďalšiu kávu a spýtal sa, či som si to s tou svojou nerozmyslela. A že asi bude pršať.
Viď vyššie.
„Povedala, že budem… spisovateľ.“ Tíško, sotva pohybujúc perami dodal: „Známy.“
Následne očervenel a sklonil hlavu. Určite prvý a posledný raz v živote použil spojenie „známy spisovateľ“ sám o sebe, a cítil sa bolestne trápne.
Tak sme tam mlčky sedeli a ja som myslela na to, že aj slušnosť a dobrota môžu byť nekonečné, a že…
Nie, neboj sa, Tomáš, nebudem pokračovať. Kapučíno?

Ján Štrasser

Na niektorých textoch Tomáša Janovica je úžasné, že (bohužiaľ!) nepodliehajú skaze. Tento aforizmus sa nachádza v jeho debute Epigramatika z roku 1962: „Znova ožívajú rozprávky z 1000 a 1-ročnej ríše.“ Na Tomášovi Janovicovi je úžasné, že (chvalabohu!) už 80 rokov nepodlieha skaze. Tomáš, bis 120!

Marta Šáteková

Tak sa nám to prihodilo. Máme radi Janovica. Celá rodina. Ako autora, vtipného glosátora, znalca dobrej literatúry, poézie a výtvarného umenia. Ako pozorného a prajného priateľa, spoločníka, milovníka kaviarenskej pohody a všetkého, čo k tomu patrí. Tak mu prajeme, aby si to všetko vychutnával a tešil ľudí, čo sú mu nablízku. S Janovicom je dobre.

Gratulácia od výtvarníka Fera Jablonovského.

Tomáš Ulej

Štyri riadky o Tomášovi Janovicovi

1. Tomášovi Janovicovi sa podaril husársky kúsok: mať dve milenky – život aj literatúru, ale nezahnúť ani jednej. Casanova by bledol závisťou.
2. Mali sme krajinu podľa vzoru Nemeckej ríše a mali sme krajinu podľa vzoru Sovietskeho zväzu. Všetci by sme si želali aspoň raz v dejinách zažiť Slovensko podľa vzoru Tomáš Janovic.
3. SLOGAN JANOVICOVEJ ĽUDOVODEMOKRATICKEJ REPUBLIKY
(P)raj-ná zemi
4. Milý Tomáš, keď si ma prvýkrát pozval na kávu, a ja som odmietol s tebou vypiť tretie dvojité presso za sebou, povedal si mi: „títo mladí už nič nevydržia“. Dnes už mi je jasné, prečo znesieš toľko kávy: keď sa kofeín stretne v súboji s Janovicovým umom a dôvtipom, potreboval by ihneď ďalšiu šálku.
A to je všetko, čo viem povedať o Tomášovi Janovicovi. Všetko najlepšie, Tomáš, máme ťa všetci veľmi radi.

Peter Zajac

Chcel som Tomášovi Janovicovi zablahoželať aforizmom. Nepodarilo sa mi to. Je strašne ťažko napísať text, ktorý vyzerá ľahko, ako to vie Tomáš. Aby bol skratkou, romantickým fragmentom, kvapkou vody, v ktorej sa zračí more. Aby bol lakonický, paradoxne metaforicky, elegantný a nebol pedagogikou, ale pedagógiou, akýmsi extraktom životnej skúsenosti. Lebo platí, že svet Tomášových aforizmov je smutný, ale svet bez nich je smutnejší.
Nakoniec sa však ten aforizmus predsa len podaril. Aj keď patrí Petrovi Hajdinovi: „Najhorší únik mozgov je, keď mozog unikne, no jeho majiteľ ostane tu.“

Jiří Žáček

Už jsem to napsal v doslovu k českému výboru z díla Tomáše Janovice, ale neškodí to zopakovat: Pravým dědicem českého satirika Karla Havlíčka Borovského není žádný Čech, ale Slovák – Tomáš Janovic. Ať mu vtip vydrží přinejmenším do stovky!
Borovičkou na dálku připíjím.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie