Sú naše deti naozaj priveľmi zaneprázdnené? A je na tom niečo zlé?

Píše Andrea Orrová, článok zverejňujeme so súhlasom Washington Post

Tenis, futbal a atletika. Klavír a skúška kapely. K tomu pridajte pravidelnú návštevu nedeľnej školy a zdá sa, že je toho naozaj dosť. Ťažko si to predstavujú najmä tí, čo celé detstvo strávili behaním po vonku a hraním sa.

Ja som však prišla na to, že po šiestej večer má moja deväťročná dcéra aj popri domácich úlohách, pravidelnom čítaní, stretnutí s kamarátmi a starostlivosti o domáce zvieratko stále toľko voľného času, že musím obmedzovať jej chvíle strávené za počítačom.

Rodičovské klišé, že deti sú priveľmi zaťažené mimoškolskými povinnosťami, tréningmi či hodinami hudby, dnes strieda iné – že poblednutým deťom zhrbeným pri videohrách čoraz viac chýba fyzické cvičenie, čerstvý vzduch a medziľudský kontakt.

Ešte stále sa vám zdá, že byť zaneprázdneným dieťaťom je také zlé?

Prečítajte si

Deti helikoptérových rodičov, ktorí to so starostlivosťou preháňajú, sa majú horšie

Voľný čas patrí monitorom

Mnohí pedagógovia, vedci a aj vyčerpaní rodičia využívajú výhody plánovania voľného času detí, a to najmä v dnešných dňoch, keď na každom kroku číha digitálne pokušenie.

„Prestávky sa stali časom obrazoviek,“ tvrdí Delaney Rustonová, doktorka a filmárka, ktorej dokument „Screenagers“ z roku 2016 upozorňuje na rodičovské výzvy v digitálnom svete. Jedným z hlavných mýtov, ktorý film odhaluje, je predstava, že deti sú priveľmi zaneprázdnené.

Isteže, aj sedenie s knihou v ruke, hranie stolových hier či lozenie po stromoch má svoju cenu. V mnohých domácnostiach však tieto aktivity súperia s obrazovkami počítača, televízora, tabletu či telefónu. (Navyše, videohry sa dnes dajú hrať už aj v domčeku na strome). Viaceré štatistiky upozorňujú na alarmujúci fakt, že niektoré z detí strávia denne viac času za monitormi ako v škole.

Na druhej strane, ak ich nahovoríte na futbal, kapelu, skauting alebo dokonca tanečnú, máte istotu, že sa aspoň na pár hodín pretrhne niť medzi nimi a monitorom. Už len to je veľkým benefitom, nevraviac o tom, že sa pravidelne hýbu, učia sa hrať na hudobný nástroj a získavajú spoločenské návyky.

Zaneprázdnené deti sú mýtus

Vedci sa už nejaký čas snažia potlačiť mýtus, že deťom zaberajú mimoškolské aktivity priveľa času. Nezisková výskúmná organizácia Child Trends zverejnila v roku 2008 štúdiu, v ktorej tvrdí, že „na rozdiel od všeobecného presvedčenia verejnosti, vedci odmietajú názor, že deti sú preťažené a v dôsledku toho trpia“.

Správa uvádza dlhý zoznam benefitov mimoškolských aktivít, od získania vyššieho sebavedomia až po nižšiu mieru užívania drog a alkoholu vo voľnom čase. Je tiež dokázané, že deti, ktoré sú zapojené do viacerých aktivít, si ľahšie dokážu usporiadať aj svoj dospelácky život. Zvyčajne trávia viac času nad domácimi úlohami, no nájdu si chvíľu aj na neplánované aktivity ako hranie hier, domáce práce či sledovanie televízie.

Rodičia, ktorých trápi čas strávený za monitormi, dnes považujú televízor za najmenšiu hrozbu. Ak sa teda rozhodnú s obrazovkami bojovať, riskujú potupnú prehru. Väčšina detí má dnes smartfón vždy po ruke a keďže mnohé domáce úlohy musia robiť na počítači, znamená to, že sú neustále blízko zdroja rozptýlenia.

V súčasnosti sa objavuje čoraz viac rodičov, ktorí sa obviňujú z toho, že preplnili kalendáre svojich detí. Keď pre ne vymýšľajú ďalší krúžok, klub či športovú aktivitu, vždy napokon skončia pri článkoch, ktoré sa v nadpise pýtajú: „Sú deti v depresii, pretože sa už nemôžu hrať?“ Treba si však priznať, že „hranie sa“ už nie je také nevinné a idylické ako v minulosti.

Mimoškolské aktivity privilégiom

Rustonová zdôrazňuje, že rodičia, ktorí majú čas a peniaze, aby sa ich deti mohli zapájať do mimoškolských aktivít, sú tí privilegovaní. Drvivá väčšina domácností si dnes môže dovoliť pripojenie na internet, no rodiny, ktoré deťom ponúkajú aj inú alternatívu, sa ocitajú vo výhode oproti tým, kde deti trávia viac času za obrazovkou pre nedostatok iných príležitostí.

Na základnej škole Alice Deal vo Washingtone si môžu šiestaci, siedmaci a ôsmaci vybrať zo 70 rôznych mimoškolských aktivít, nechýba ani spevácky zbor, debatný krúžok a hodiny meditácie. Riaditeľ školy James Albright vraví, že aktivity navrhli tak, aby vyplnili hodinu v rozvrhu medzi 15.30 a 16.30.

Podľa riaditeľa majú žiaci počas dňa viacero voľných hodín, ktoré môžu vyplniť práve bohatou ponukou krúžkov. „Škola sa začína pomerne neskoro a končí už o pol štvrtej. Mnohé deti vtedy ešte nemajú rodičov doma, a tak chceme, aby mali pocit, že môžu ostať v škole a robiť niečo zaujímavé.“

Hoci Albright aktívne povbudzuje učiteľov, aby pre deti otvárali kluby a krúžky, myslí si, že nie je nutné, aby bol život študentov celý nalinkovaný. Väčšiu výhodu vidí v tom, že deti sú v bezpečí a venujú sa zábavným činnostiam namiesto toho, aby sedeli doma v prázdnom byte.

Aj nuda je dôležitá

Väčšina pedagógov a vedcov sa zhodne na tom, že ideálny počet mimoškolských aktivít neexistuje, záleží iba na dieťati, koľko toho zvládne. Aj tí, čo podporujú väčší počet aktivít, podnecujú rodičov k tomu, aby svojim deťom nechali nejaký čas, kedy by sa mohli iba tak nudiť.

„Pre deti, ktoré nevedia odolať počítačom, môžu byť školské krúžky mimoriadne prospešné. Kombinácia činnosti a voľného času bude vždy najlepšia možnosť,“ vraví Josh Golin, riaditeľ kampane Detstvo bez reklám. „Je dôležité nechať deti, aby sa trochu nudili a potom pozorovali, čo z tejto nudy vzíde.“

Keď som si spísala všetky aktivity svojej dcéry, uvedomila som si, že mnohí jej rovesníci sú na tom ešte oveľa horšie. Ako človek, čo dokáže oceniť voľno, chápem, že dieťa môže byť príliš zaneprázdnené. Doma síce nemáme videohry a často nevieme nájsť nabíjačku k elektronickej čítačke kníh, no i tak si obrazovky našli pevné miesto v našom voľnom čase. Keď som sa nedávno snažila presvedčiť svoju 9-ročnú dcéru na precvičovanie klavíra, zistila som, že už precvičuje – na mojom telefóne.