Denník N

Horolezec Štrba mal nereálne plány. Napokon išiel inou cestou, ale aj tá ho stála život

Vladimír Štrba. Foto – Facebook Everest, Hard Way, Slovak expedition 2016 + 2017
Vladimír Štrba. Foto – Facebook Everest, Hard Way, Slovak expedition 2016 + 2017

Vladimír Štrba sa o výstup na Mount Everest pokúsil druhýkrát. Napokon nešiel po náročnej ceste, ale vybral sa jednoduchšou.

Len necelý týždeň po tom, ako slovenský horolezec Peter Hámor vyliezol aj na štrnástu osemtisícovku, prišla z Himalájí smutná správa.

Pri výstupe na Mount Everest (8850 m) v nedeľu zahynul vo veku 48 rokov Vladimír Štrba. Na najvyššiu horu sveta sa vybral sám bez pomocného kyslíka.

Podarilo sa mu dosiahnuť južný predvrchol (8749 m), na ktorý sa však dostal neskoro a začal zostupovať.

Na pomoc sa mu vydala skupina šerpov, ktorá postupovala k vrcholu. Mali preňho kyslíkovú fľašu a jeden zo šerpov sa mu mal venovať.

Evakuácia z výšok nad 8400 metrov trvala veľmi dlho, priniesli ho do Južného sedla (7906), v kritickom stave a s omrzlinami na rukách a na nohách.

Jeho situácia bola po treťom dni pobytu v zóne smrti natoľko zlá, že evakuácia do nižších táborov už nebola možná.

Druhý pokus

Pre Štrbu to bol už druhý pokus o zdolanie najvyššej hory sveta, minulý rok bol neúspešný so Zoltánom Pálom.

Na expedíciu Hard Way dvojica vyzbierala peniaze od verejnosti aj sponzorov. Štrba s Pálom sľubovali, že na Everest sa dostanú po Boningtonovej ceste v juhozápadnej stene, a to alpským štýlom bez použitia umelého kyslíka.

Horolezecká komunita tento nápad mohutne kritizovala, vznikla dokonca aj satirická stránka Snežný kocúr.

Dvojicu však pri výstupe zasypal sneh a Pálovi spôsobil veľké problémy s očami, ktoré mu znemožnili ďalší výstup.

Peniaze na rovnakú expedíciu však vyzbierali znova, no vydal sa na ňu už len Štrba.

Aj lepší robia také chyby

Nakoniec však zľavil zo svojich ambícií a na Everest sa vybral jednoduchšou cestou. Rozhodol sa tak po hustom snežení a pozorovaní z tábora vo výške 6400 metrov.

„Zahynul na normálnej ceste, ide teda o niečo úplne iné, ako riešila horolezecká komunita,“ hovorí Igor Koller, predseda výkonného výboru Slovenského horolezeckého spolku James.

Práve jeho spolok vydal pred expedíciou stanovisko, v ktorom kritizoval snahu o zdolanie Everestu po Hard Way bez použitia kyslíka.

„Ísť druhou cestou však bolo rozumné rozhodnutie. Teraz netreba riešiť, či na to mal alebo nemal. Touto cestou vyliezli na Everest aj ľudia, ktorí boli menej skúsení a pripravení ako Vlado Štrba. Aj lepší urobia takéto chyby,“ vysvetľuje Koller.

Horolezci spochybňovali Štrbove schopnosti, keďže pred snahou o výstup na Everest zdolal len jednu osemtisícovku Čho Oju (8201 m).

„Nad všetkými nezrovnalosťami stojí princíp, že sme všetci držali palce, aby prežil a zdravý sa vrátil k rodine. Tej by som chcel vyjadriť sústrasť.“

Šesť percent horolezcov Everest neprežije

Štrba sa napokon na Everest vybral po menej nebezpečnej trase, o ktorej sa hovorí aj ako o turistickej.

„Zachytil som, že deň potom sa na vrchol dostalo 70 ľudí. No predstava, že sa tam dá jednoducho vyjsť, je nesprávna. Treba na to obrovský výkon, z tých 70 ľudí bolo zrejme len pár bez pomoci umelého kyslíka,“ hovorí Koller.

Štrba síce cestou stretával ľudí, no na vrchol sa vybral sám. „Pri komerčných výpravách idú s každým klientom traja šerpovia, ktorí ho strážia a pomáhajú mu. A ak vidia, že by sa nevrátil, tak ho včas otočia.“

Do roku 2016 zahynulo pri výstupe na Mount Everest približne 280 horolezcov. Je to približne 6,5 percenta z viac ako 4-tisíc ľudí, ktorí dosiahli vrchol od roku 1953.

Väčšina z nich zomrela pri zostupe v nadmorskej výške nad 8-tisíc metrov nad morom, ktorú volajú aj „zóna smrti“. Mnoho z horolezcov zomrelo po tom, ako už dosiahli vrchol.

Nadmorská výška, nedostatok kyslíka, extrémne teploty sa kombinujú s počasím a tmou. Vtedy je vyššia pravdepodobnosť úmrtia ako pri výstupe.

Pri nedostatku kyslíka navyše človek prestane racionálne rozmýšľať a navodí si niečo ako stav opitosti.

Kto tam nebol, nepochopí

Štrba vyštudoval geológiu a geofyziku. Preliezol Vysoké Tatry, Alpy (Mont Blanc), Dolomity (Marmolada) či Veľký Atlas (Djabal Toubkal) v Maroku. V máji 1997 vystúpil na šiesty najvyšší vrch sveta na Čho Oju (8 201m).

Bol súčasťou expedícií na Aconcaguu (6 962 m), Broad Peak (8 047 m), Makalu (8 463 m), 2-krát na Annapurnu (8 091 m), Elbrus (5 642 m), Mera Peak (6 463 m), Baruntse (7 129 m) a Dhaulágirí (8 163 m). Bol ženatý, zostali po ňom štyri deti.

Stanovisko Štrbovej rodiny a priateľov na tyzden.sk: „Keď Vlado odchádzal druhýkrát pod Everest, napísal si motto: ‚Ten, kto tam nebol, to nepochopí a ten, kto tam bol, nedokáže myslieť na iné ako na návrat.‘ Vlado to vedel lepšie ako my, cítil lepšie ako my. Len on bude vedieť, či tá tragická obeta stála za to. Domov sa už nevráti, bude snívať svoj zapálený sen o výškach, pokoji a radosti v nich. Tak si ho chceme pamätať – večne snívajúceho, večne plánujúceho. Vlado, vďaka, že si bol s nami tu dole.“

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie