Žiadna otrokyňa, da Vinciho mama bola chudobná sirota, ktorú zviedol mladý právnik

V parížskom múzeu Louvre sa pred slávnou maľbou Mona Lisa tvoria obrovské davy. Obraz chránený nepriestrelným sklom ukrýva mnoho záhad, podobne ako génius Leonardo da Vinci. Jedným z tých najväčších bola identita jeho matky.

Historici sa sporili o jej pôvode. Jedni tvrdili, že bola sedliačkou, iní vyhlasovali, že matka slávneho umelca bola otrokyňa zo severnej Afriky. Aspoň pri mene sa zhodli – Caterina, aj to však bolo len pravdepodobné.

Šesť storočí po tom, čo da Vinci namaľoval svoj najslávnejší obraz, prišiel britský historik Martin Kemp s dokumentmi, ktoré odhaľujú aspoň časť da Vinciho príbehu.

„Leonardo je predmetom absolútne mimoriadneho verejného záujmu,“ uviedol Kemp pre Guardian. „Takže vyriešenie reality jeho života prináša veľké dôsledky.“

Ako právnik zviedol mladé dievča

Nový pohľad na da Vinciho predstavuje kniha Mona Lisa: Ľudia a maľba, ktorú napísal taliansky vedec Giuseppe Pallanti a kam prispel aj britský profesor z Oxfordu. Pri svojom výskume sa opieral o finančné dokumenty z 15. storočia, ktoré sa našli v archívoch mesta Vinci a Florencie.

Podľa Kempa ich doteraz historici umenia prehliadli, hoci ukrývali cenné informácie. Britský odborník na da Vinciho tvrdí, že Leonardovou mamou bola chudobná sirota Caterina di Meo Lippi.

„Dokumenty potvrdili Cateriniho otca, ktorý sa zdá byť celkom zbytočný, pretože mal zničený dom, v ktorom sa nedalo žiť a nemohli zaň platiť dane,“ tvrdí Kemp. „Zmizol a zdá sa, že zomrel mladý. Takže Caterinin príbeh bol skutočne smutný.“

Caterina mala ešte mladšieho nevlastného brata, ktorý sa volal Papo. Po smrti otca žila so svojou starou mamou v biednom statku, neďaleko toskánskych kopcoch, kde da Vinci neskôr maľoval. Jej babička však zomrela v roku 1450, teda dva roky pred tým, ako sa da Vinci narodil.

Caterina tak zostala sama, bez majetku a podpory, len so strýkom, ktorý mal len polorozpadnutý dom.

Keď mala 15 rokov, zviedol ju 25-ročný právnik Ser Piero da Vinci z Florencie. Finančné dokumenty ukázali, že mladý právnik si zobral v júli 1451 voľno. Podľa Kempa vtedy Caterina pravdepodobne otehotnela.

Advokát si mal potom Caterinu vziať za ženu a podľa Kempa by jej rodina da Vinci poskytla aj skromné veno. Caterina sa však rýchlo a bez akéhokoľvek majetku vydala za Antonia di Piero Buti, miestneho farmára z jej sociálnej vrstvy.

Žiadna otrokyňa

Po Leonardovom narodení 15. apríla 1452 vychovávali budúceho umelca neďaleko jeho mamy, v dome jeho starého otca Antonia da Vinci. Ako upozornil Kemp, v tom čase to nebolo nič nezvyčajné.

Daňové priznanie rodiny da Vinci z roku 1457 uvádza tiež nezákonného syna Ser Piera ako „narodeného jemu a Caterine“.

Dokumenty rovnako ukázali, že Caterine sa narodili ďalšie deti – syn a štyri dcéry, ktoré vyrastali len pár kilometrov od jej prvého dieťaťa.

Caterina možno s otcom svojho prvého syna nadviazala opäť kontakt o pár rokov neskôr, keď jej manžel podľa finančných dokumentov uzavrel menší obchod s právnikom da Vincim.

Kemp teraz dúfa, že nové informácie o da Vinciho pôvode ukončia mýty, ktoré kolovali o jeho živote.

„To, čo postupne vzbudzovalo pozornosť vo verejnej sfére, bolo, že Caterina bola otrokyňou, africkou otrokyňou, alebo dokonca orientálnou otrokyňou,“ uviedol Kemp. „Caterina bolo meno, ktoré sa zvyčajne dávalo otrokom.“

Britský profesor okrem otrockého pôvodu da Vinciho mamy spochybnil aj miesto Leonardovho narodenia. Doteraz sa zaň považovala dedina Anchiano v Toskánsku. Z budovy Casa Natale sa stalo turistické miesto pre mnohých obdivovateľov tohto umelca.

„Keď som tam prišiel prvýkrát, bolo tam len základné kamenné obloženie,“ uviedol Kemp. „Teraz tam majú multimediálne monitory, parkoviská a miesto veľmi vylepšili.“

Britský profesor však tvrdí, že všetci títo nadšenci navštívili nesprávne miesto. Podľa Kempa sa totiž da Vinci narodil v dome svojho starého otca v meste Vinci, kde Leonardo neskôr vyrastal.