Budúcnosťou Európy je princíp vyváženosťou k jednote

Autor je predseda estónskej vlády

V júli tohto roku začne Estónsko – prvýkrát a v predvečer svojej storočnice – predsedať Rade Európskej únie. Estónsko je podobne ako Slovensko členom Únie 13 rokov. Naše členstvo je občanmi veľmi oceňované. Podľa posledného Eurobarometra ho podporuje takmer každý štvrtý z piatich Estóncov.

V rozhodujúcom období pre Úniu preberáme predsedníctvo s pocitom zodpovednosti, zároveň však s veľkým nadšením a plní nádeje.

Je to pre Únie dôležitý okamih a každý, kto sa podieľal na slovenskom predsedníctve, ktoré sa začalo v takomto čase pred rokom, vie, čo znamená mať v takýchto časoch podobnú úlohu. Hlavná výzva pre náš západný spôsob života zostáva rovnaká.

Slovenské predsedníctvo bolo skvelé – preukázalo pružnosť a rozhodnosť, keď to bolo nevyhnutné, a pri kľúčových diskusiách preberalo iniciatívu. Samit v Bratislave bol začiatkom cesty na znovuobnovenie dôvery občanov v EÚ, ktorá začala klesať, keď sa zdalo, že nie inštitúcie sú tu pre občanov, ale občania pre inštitúcie.

Keď sme sa pripravovali na naše predsedníctvo, inšpirovali sme sa osvedčenými postupmi a slovenská premiérová skúsenosť pre nás bola neoceniteľná.

Najdôležitejšou úlohou pre estónske predsedníctvo je udržať Úniu jednotnou a zabezpečiť, aby sa nikto necítil odmietnutý alebo vylúčený. Únia nepotrebuje iba hovoriť ako jeden, ale aj konať ako jeden.

Na sklamanie cynikov, populistov a apokalyptikov je Európa stále silná. Šok po hlasovaní Británie za brexit viedol najskôr k bratislavskému samitu a následne k Rímskej deklarácii.

Proces znovuobjavovania seba samých ukázal silu základov Európy a ochotu spolupracovať. Nielenže musíme byť, ale aj chceme byť jednotní. Lenže iba politická deklarácia na vybudovanie jednoty nestačí. Tá si vyžaduje tvrdú prácu, kompromisy, ústupky a niekedy aj potlačenie vlastnej hrdosti

Rímska deklarácia je vyhlásením EÚ, že je hrdá na svoju vnútornú voľnosť a otvorená svetu a želá si chrániť a rozvíjať svoje spoločné úspechy. Ako sa v nej spomína: „V nasledujúcich rokoch chceme Úniu, ktorá je bezpečná, prosperujúca, konkurencieschopná, udržateľná a sociálne zodpovedná, a v plnej miere ochotná hrať kľúčovú rolu vo svete a pri formovaní globalizácie. Chceme Úniu, v ktorej majú občania nové príležitosti na kultúrny a sociálny rozvoj a hospodársky rast. Chceme Úniu, ktorá zostane otvorená tým európskym krajinám, ktoré rešpektujú naše hodnoty a zaviazali sa podporovať ich.“

Priority

Štyri priority estónskeho predsedníctva sú inšpirované cestovnou mapou bratislavského samitu a Rímskou deklaráciou: otvorená a inovatívna európska ekonomika; bezpečná Európa; digitálna Európa a voľný pohyb dát; inkluzívna a udržateľná Európa.

My Estónci veríme, že Európa musí nájsť rovnováhu medzi výzvami a príležitosťami, ktoré prinášajú nové technológie. Túto veľkú zmenu musíme prijať a nie s ňou bojovať. Musíme ukázať cestu vpred, ako zakladatelia Únie, keď pripravovali budúci voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a peňazí, čo sú základy dnešnej Únie.

Niet pochýb, že dáta sú uhlím a oceľou 21. storočia. Voľný pohyb dát nie je len o internete bez hraníc a prístupe k internetu za domáce ceny na celom území Únie. Nové technológie zmenia spôsob, akým žijeme, vyrábame, konzumujeme a prežívame udalosti, ako vlastníme a ako zdieľame predmety. To, ako pracujeme a študujeme, sa v budúcnosti určite zmení. Aby sme dosiahli pokrok, musíme byť popredu.

Sme radi, že v Slovensku máme blízkeho a rovnako uvažujúceho partnera, s ktorým môžeme rozvíjať možnosti digitálnej Európy a rozširovať príležitosti pre našich občanov v prístupe k novým službám a moderným riešeniam.

Bezpečná Európa

60 rokov od Rímskych zmlúv je zabezpečenie bezpečnosti nepochybne najvýznamnejším úspechom Únie. Svetové vojny a studená vojna ukázali, že mier je základným predpokladom prosperity a slobody. Nedávne udalosti v našom regióne sú hlasným varovaním, že bezpečnosť a mier nemôžeme považovať za garantované.

Čelíme výzvam a hrozbám, ktoré majú pôvod na východe a juhu, u štátnych aj neštátnych aktérov, v armádach aj teroristoch či kybernetických útokoch.

Európa by mala zohrávať dôležitejšiu úlohu v zabezpečovaní bezpečnosti svojich občanov. Naše väčšie ambície musia byť podporené väčšími výdavkami. Európa musí dať peniaze tam, kde ich treba. Musíme si navzájom dôverovať a dôverovať v schopnosť Únie chrániť nás.

Niektoré riešenia týchto výziev sú veľmi účinné: zabezpečiť, aby bolo financovanie terorizmu komplikovanejšie, uľahčiť spoluprácu policajných a bezpečnostných síl v rôznych krajinách, vytvoriť databázy a IT riešenia, ktoré urobia Úniu bezpečnejšou, a podporovať schengenskú zónu.

Vnútorná bezpečnosť je kľúčová, ale musí sa zlepšiť aj naša odolnosť voči externým hrozbám. Nemôžeme si dovoliť byť bezstarostní alebo ľahostajní, keď ide o našu schopnosť brániť Úniu, či už ide o fyzický útok, kybernetický útok, alebo propagandu.

Spolupráca medzi členskými štátmi je súčasťou úniovej DNA. Rovnako dôležité však je pokračovať v prehlbovaní spolupráce so spojencami v zahraničnej aj obrannej politike. Izoláciou nič nedosiahneme.

Princíp nášho predsedníctva – vyváženosťou k jednote – nie je len sloganom, je to náš príbeh. Pamätáme si, keď bola Európa rozdelená, a nemôžeme si dovoliť návrat do týchto temných dní. Z estónskeho pohľadu je preto naša spoločná vízia jednoty, mieru a prosperity v Európe rovnako dôležitá ako pred 60 rokmi. Poďme do práce.