Letisko pri Senci rozorali traktory. Matečnej úradníci povedali, že je to len tráva

Letisko Kráľová pri Senci malo onedlho oslavovať dvadsiate výročie. Bolo jedným z prvých, ktoré vznikli nedlho po revolúcii na športové lietanie.

Na mieste niekdajších polí ho vybudovala skupina amatérskych pilotov okolo firmy Pilot Club. Organizovali tu výcvik nováčikov a poskytovali priestory na rôzne letecké šou.

Po tomto víkende už letisko nefunguje. Cez pristávaciu dráhu sa prehnali traktory, ktoré ju krížom-krážom rozorali.

„Nevieme, čo bude nasledovať. Letisko je odstavené minimálne na pol roka, letná sezóna sa pre nás skončila,“ hovorí Branislav Kvasnica, šéf letiska a jeden z jeho zakladateľov.

Počas víkendu musel odkláňať lietadlá na iné letiská, škody počíta v desiatkach tisíc eur. „Napríklad teraz mi písal záujemca z Česka, že u nás chcel pristáť s malým dopravným lietadlom. Musel som ho odmietnuť,“ rozpráva Kvasnica.

Pozemky pod pristávacou dráhou totiž nepatria Kvasnicovej firme. Dlhé roky ich spravoval štátny Slovenský pozemkový fond, pretože išlo o pôdu, ktorú po roku 1948 zhabali komunisti.

Na jeseň 2014, keď fondu šéfovala súčasná ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS), však úradníci rozhodli, že pôdu vydajú ako súčasť reštitúcií.

Zákon im síce nedovoľoval vydať pozemky, ktoré boli medzičasom zastavané, pomohli si však trikom. V rozhodnutí, ktoré spolupodpísala súčasná ministerka Matečná, konštatovali, že pristávacia plocha nie je vybetónovaná, preto je to vlastne obyčajná tráva.

„V čase bezodplatného prevodu sa na pozemkoch nachádzal len trvalý trávny porast,“ opakuje aj dnes hovorca pozemkového fondu Martin Kormoš.

Je to obyčajná tráva

Úradníci považovali ranvej za trávu napriek tomu, že tu bežne pristáva niekoľko menších lietadiel denne. Na susedných pozemkoch vybudoval aeroklub aj niekoľko hangárov a administratívnu budovu.

Že ide skutočne o letisko, potvrdzuje aj štátny Dopravný úrad, ktorý zodpovedá za leteckú dopravu. „Prevádzkovateľ letiska Kráľová je držiteľom príslušného povolenia. Nie je nutné, aby malo letisko spevnenú vzletovú a pristávaciu plochu,“ vysvetľuje hovorkyňa Dopravného úradu Eva Oravová.

Kvasnica má k dispozícii aj osemnásť rokov starý dokument, v ktorom samotný pozemkový fond označil parcely za letisko.

„Slovenský pozemkový fond ako správca predmetných pozemkov vydáva súhlasné stanovisko na zriadenie neverejného letiska na športové účely s nepevným povrchom,“ napísal v fond v marci 1999.

Napriek tomu sa z dráhy napokon stala trávnatá plocha, ktorú od nových vlastníkov získal do prenájmu podnikateľ Jozef Kondé.

Práve on na pozemky poslal traktory, pretože tvrdí, že na nich potrebuje farmárčiť. Rozoraním dráhy si vraj iba uplatnil svoje práva.

„Prevádzkovateľ letiska ma poslal do pi*e, že sa so mnou nebude baviť. S Kondém takto nikto rozprávať nebude,“ obhajoval svoj postup v reportáži televízie Markíza.

Najbližšie letisko

Na svojej strane má aj súdy, ktoré začiatkom mája vydali predbežné opatrenie, podľa ktorého má letecký klub pozemky uvoľniť.

„Pán Kvasnica sa snažil rozhodnutie súdu mariť. V sobotu dokonca svojím autom blokoval traktory, ktoré som mal objednané. Následne bránil ich naloženiu,“ dodal Kondé pre Denník N.

Kráľová bola až do tohto víkendu najbližším súkromným letiskom v okolí Bratislavy. Slúžila hlavne na športové lety. Ak by sa v budúcnosti vybetónovala, mohla sa premeniť aj na letisko pre pristávanie malých lietadiel s pasažiermi.

„Zriadiť nové letisko je vždy veľmi náročné, mohli sme byť radi, že pri Senci takéto vzniklo. Ak by sme oň teraz prišli, bola by to veľká škoda,“ hovorí letecký odborník Antonín Kazda, riaditeľ letiska pri Žiline, ktorý je zároveň profesorom na Žilinskej univerzite.

Mínus ďalšie letisko

Dopyt po leteckej doprave pritom dlhodobo rastie. Podľa medzinárodnej organizácie Eurocontrol sa má počet letov nad Slovenskom do roku 2023 zvýšiť zhruba o dvadsať percent, narastať teda bude aj potreba letísk.

Bratislava pritom už v uplynulých rokoch prišla o letisko vo Vajnoroch, kde sa dnes chystá obrovská developerská výstavba.

Iróniou je, že na jeho zániku sa podieľal aj Kvasnica. Za druhej Dzurindovej vlády pôsobil na ministerstve dopravy a sedel v komisii, ktorá rozhodla o predaji pozemkov vajnorského letiska.

Podobný osud teraz hrozí aj jeho vlastnému letisku. Kvasnicova firma Pilot Club má totiž smolu, že letisko vybudovala v developersky zaujímavej lokalite. Nachádza sa iba tri kilometre od Seneckých jazier, cesta do Bratislavy odtiaľto trvá necelých tridsať minút.

To bol zrejme aj dôvod, prečo si pozemky pod letiskom vyhliadla rodina Petra Sýkoru, ktorý mal povesť vybavovača reštitučných nárokov.

Prečítajte si

Letisko pri Bratislave vykšeftovala dôchodkyňa a z dráhy zrazu môžu byť domy

Sýkora vykupoval reštitučné nároky od pôvodných vlastníkov pôdy, väčšinou v dôchodkovom veku, ktorí nedokázali so svojimi žiadosťami na pozemkovom fonde uspieť. Keď ich však previedli na Sýkoru, veci sa pohli.

Sýkora takto v roku 2013 získal 65 hektárov pôdy v Ivanke pri Dunaji neďaleko Bratislavy. Následne sa na nich rozhodol postaviť veľký sklad a záchytné parkovisko.

Jeho mama, dôchodkyňa Eva Sýkorová, o rok neskôr získala reštitučné nároky aj na pôdu seneckého letiska. Neskôr to vysvetľovala tým, že pôvodní vlastníci jej sami tieto pozemky ponúkli.

Sýkora bol susedom premiéra Roberta Fica na sídlisku Dlhé diely. O tom, či mu pomohli práve kontakty na ľudí zo Smeru, je možné iba špekulovať.

Isté je len to, že práve nominanti Smeru, medzi ktorých patrila aj Matečná, ovládali pozemkový fond v čase, keď došlo k prevodu pozemkov v Ivanke aj pod letiskom pri Senci.

Kukurica na letisku

Sýkorová hneď po získaní pozemkov začala vybavovať povolenia na developerskú výstavbu, pristávaciu plochu chcela premeniť na ulicu s rodinnými domami.

Neskôr ale umožnila, aby si pozemky prenajal podnikateľ Kondé. Ten pre Denník N zopakoval, že na letisku chce pestovať plodiny. „Plánujem tu výsadbu kukurice,“ tvrdí Kondé.

A čo bude so zámerom Sýkorovej rodiny na rozsiahlu výstavbu?

„Aký zámer mala pani Sýkorová, nie je aktuálne. Ja na žiadnom projekte rodinných domov nepracujem, venujem sa poľnohospodárskej výrobe,“ opakuje Kondé.

Aeroklub pritom do letiska v posledných rokoch investoval, snažil sa budovať vzťahy so zákazníkmi. Doterajšie investície počíta minimálne v stovkách tisíc eur.

„To už dávno nie je poľnohospodárska pôda, nechápem, ako štát mohol tieto pozemky len tak odovzdať,“ hovorí šéf Pilot Clubu Kvasnica.

S pozemkovým fondom mal nájomnú zmluvu až do roku 2056 – za podmienky, že parcely nebudú prevedené na reštituentov.

„Snažili sme sa pozemky odkúpiť, ale fond naše návrhy odmietal. Keby sme vedeli, že z letiska znovu urobia pole, tak do neho, samozrejme, nebudeme investovať,“ vysvetľuje.

Mafiánske praktiky

Situácia sa začala vyhrocovať v uplynulých mesiacoch. Najprv mu pluhom prešli cez jednu z prístupových ciest, po ktorej sa presúvajú lietadlá na dráhu. Následne podľa Markízy na letisku zhorelo i jedno z lietadiel – požiar vyšetruje polícia.

Pozemkový fond dodnes trvá na tom, že postupoval správne, pretože trávnatú pristávaciu dráhu nie je možné považovať za stavbu.

„Stavebný zákon stavbu definuje ako konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu,“ tvrdí hovorca Kormoš.

To, že v dokumente z roku 1999 pozemkový fond vnímal sporné pozemky ako pozemky pre letisko, podľa Kormoša nič neznamená. Tvrdí, že išlo len o dočasné povolenie pre stavebné konanie, ktoré však Kvasnicova firma nakoniec neiniciovala.

Kvasnica tvrdí, že do celej veci by sa teraz mala vložiť bývalá šéfka fondu Matečná, ktorá s prevodom súhlasila. Ako ministerka pôdohospodárstva má stále dosah aj na fungovanie pozemkového fondu.

Matečnej hovorca tvrdí, že ministerka nemôže do sporu nijak zasahovať, celú vec majú vyriešiť súdy. „Slovenský pozemkový fond nie je rozpočtová ani príspevková organizácia ministerstva. Ministerstvo iba nominuje jeho šéfa, ale schvaľuje ho vláda,“ reagoval hovorca Vladimír Machalík.