Denník N

Aj Zem má svoje práva, vraví právnička Polly Higgins

Polly Higgins bola hlavnou hostkou festivalu Festival Ekotopfilm – Envirofilm, na ktorom prehovorila o ekocíde. Foto – Ruth Davey
Polly Higgins bola hlavnou hostkou festivalu Festival Ekotopfilm – Envirofilm, na ktorom prehovorila o ekocíde. Foto – Ruth Davey

Právnička Polly Higgins hovorí, že by si priala žiť v ekologickom svete, kde sa darí ľudstvu ako celku. „Aby nás viac nerozdeľovali hranice, ale spájal spoločný záujem, ktorý sa riadi pravidlom: V prvom rade neubližuj.“

Známa právnička Polly Higgins podala právnu definíciu ekocídy, ktorá spočíva v nadmernom poškodení alebo strate ekosystému na danom teritóriu s tým, že mierumilovné spolunažívanie ľudí je vážne ohrozené. Som rada, že to už nie je otázka toho, či zákon bude, ale len toho, kedy bude,“ vraví. 

Prečo si myslíte, že Zem by mala mať svoje práva?

Viete, aj korporácie majú práva. A korporácia je len kus papiera. Má práva, a pritom je to umelá bytosť. Ak môže mať práva kus papiera, cirkev či niečo iné, potom rozhodne aj žijúci organizmus, ako je Zem, môže mať práva. Len sme to právne ešte neuznali. Je to prirodzený proces: najprv sme začali chrániť ľudí, potom majetok, obchod, ale teraz ďalej rozširujeme svoj záujem a hovoríme si: „Počkajte, nezabudli sme na niečo?“ Chcem, aby sme chránili ľudí, ale aj rastliny a živočíchy. Uvedomme si, že ak zničíme ekosystémy, nebudeme tu ani my. Nejde o to, aby sme žili ako mnísi v jaskyniach. Mojím cieľom je, aby sme zo života okolo nás ťažili, no zároveň aby sme ho vedeli udržať.

Hovoríte, že „svet potrebuje dobrého právnika“. Prečo si to myslíte?

Pozorujem, že súčasné právo na ochranu životného prostredia dobre nefunguje, lebo poškodzovanie ekosystémov sa stále stupňuje. Preto potrebujeme nové zákony, aby sme Zem lepšie ochránili. To by bola úloha dobrého právnika.

Keď hovoríte, že potrebujeme „nové zákony“, čo tým máte na mysli?

Ide o zákony, ktoré chránia životné prostredie a sú určené na ochranu Zeme, ľudí, ale aj ďalších živých bytostí, lebo nejde len o nás. Súčasné zákony prispievajú k poškodzovaniu životného prostredia a nezabraňujú mu. Musíme si klásť otázku, ako to zmeniť.

Polly Higgins (1968)

je medzinárodná právnička, autorka kampane „Eradicating Ecocide“, zameranej na ochranu životného prostredia. Higgins je zakladateľka Earth Law Alliance (Aliancia za práva Zeme) a The Earth Community Trust (Nadácia spoločenstva Zeme). Právnička podala právnu definíciu výrazu ekocída, ktorý definuje ako nadmerné poškodenie alebo stratu ekosystému na danom teritóriu s tým, že mierumilovné spolunažívanie ľudí je vážne ohrozené. Higgins bola hlavnou hostkou medzinárodného festivalu filmov o trvalo udržateľnom rozvoji Ekotopfilm – Envirofilm.

Ako to zmeníme?

Tu prichádza k slovu ekocída. Cieľom zákona o ekocíde je znemožniť poškodzovanie životného prostredia: aby sme vedeli zabrániť masívnemu poškodeniu ekosystému a dokázali zasiahnuť skôr, než k nemu dôjde. Poznatky už máme: vieme, že ak zničíme Amazóniu, stratíme pľúca Zeme. Ale ide o to, aby sme mohli zakročiť a povedať: „Počkať, toto územie nemôžete odlesniť“, lebo vieme, aká katastrofa nastala inde, kde došlo k podobnému odlesňovaniu.

Čo je ekocída?

Slovo je známe už od 60. rokov. Ja som spravila to, že som podala právnu definíciu výrazu. Ekocída spočíva v nadmernom poškodení alebo strate ekosystému na danom teritóriu s tým, že mierumilovné spolunažívanie ľudí je vážne ohrozené. K poškodeniu ekosystému môže dôjsť viacerými spôsobmi, cez ľudskú aktivitu alebo prírodnými procesmi, ide napríklad o cunami. Čo sa týka ľudských aktivít, vieme, aký negatívny vplyv má ťažba fosílnych palív a ako veľmi tento priemysel prispieva k emisii skleníkových plynov. Zákon o ekocíde by mal za úlohu zabrániť tomu, aby sa prírodné prostredie ešte viac devastovalo. Pamätal by aj na ľudí, ktorí museli z nejakej krajiny odísť, lebo oblasť vyschla, ohrozuje ju zvyšujúca sa hladina morí a podobne.

Kedy sa budeme zákonom o ekocíde riadiť?

Som rada, že to už nie je otázka toho, či zákon bude, ale len toho, kedy bude. Celé je to o politickej vôli. Za ostatných niekoľko rokov som sa rozprávala s predstaviteľmi vlád na celom svete a pozorovala som, že je tu vôľa k zmene. Rastie povedomie ľudí a zvyšuje sa tlak na vlády. Na festivale Ekotopfilm – Envirofilm, ale aj na iných festivaloch po celom svete, môžu ľudia vidieť, ako veľmi je životné prostredie poškodené. Na Google Earth sa môžete poprechádzať po dechtových pieskoch v regióne Athabasca v Kanade a na vlastné oči vidieť, koľko pôdy sa zničilo pri ťažbe fosílnych palív. Máme prístup k dôkazom a nedajú sa poprieť.

Foto – Fran Monks

Ako by zákon o ekocíde fungoval v praxi?

Dohľad by mal Medzinárodný trestný súd v holandskom Haagu. Existuje princíp univerzálnej jurisdikcie. Ak sa ekocída schváli ako medzinárodný zločin, pokryje to celý svet. Signatári to implementujú aj do svojho národného práva. Ak sa bude niekto dopúšťať ekocídy, môžu ho zadržať a dať na súd.

Na chvíľu sa zahrám na diablovho advokáta. Na jednej strane chceme chrániť životné prostredie, ale na druhej strane potrebujeme elektrárne aj autá, ktoré znečisťujú životné prostredie. Ako zladiť tieto dva protichodné záujmy?

Moja predstava je, že zákon o ekocíde by vytváral na priemysel tlak, aby prichádzal s novými riešeniami. To by stimulovalo ekonomiku. Rozvíjal by sa výskum na univerzitách. Vytvorili by sa nové pracovné miesta pre ľudí, ktorí by pracovali v rozvíjajúcom sa odvetví čistej energie. Vlády by si museli určiť priority: namiesto energie, ktorá vedie k znečisteniu, by museli siahnuť po čistej energii, ak by sa nechceli dopúšťať prípadnej ekocídy.

Ako budú vyzerať zdroje energie v budúcnosti?

To neviem. Ale všade, kam chodím, sa o tom živo debatuje a padajú rôzne návrhy. Možno sme na to ešte neprišli. Už teraz vieme, že ak by boli solárne elektrárne na Sahare, dokázali by sme pokryť nároky na energiu na celej planéte. Vieme, ako fungujú solárne či veterné elektrárne. Keď som sem prišla z Viedne, videla som množstvo veterných turbín. Ale som si istá, že pred nami je oveľa viac riešení, na ktoré sme ešte neprišli. Možno sme v takej etape, že dnešné zdroje energie sú len prechodom k takým zdrojom energie, ktoré budú ešte lepšie. Zákon o ekocíde stimuluje výskum, rozvoj a inovácie, aby mladá generácia mohla uvažovať o riešeniach, ktoré nám dvom ani nenapadnú.

Myslíte si, že z globálneho hľadiska sa životné prostredie zhoršuje alebo zlepšuje?

Určite sa zhoršuje.

Neexistujú pozitívne príklady lokalít, kde sa situácia zlepšuje? Aj v našom geografickom priestore sú rieky, kam sa po rokoch vrátili raky a podobne.

Také ostrovčeky existujú, ale z globálneho hľadiska sa veci zhoršujú. Čo sa týka pozitívnych príkladov, pred niekoľkými týždňami som bola v Portugalsku a Španielsku. Na severe Španielska majú projekt na obnovu lesa. Keď v minulosti prišli prudké dažde, spôsobili záplavy, ale vysadený les ich dnes vie zadržať. Funguje to. Sprašová plošina v Číne je ten istý prípad, dochádza tam k regenerácii. V púšti uprostred krajiny vysadili trávu. Vďaka stromom sa do oblasti vrátili vtáky a dokonca jaguáre. Sú miesta ako tieto, ktoré môžu slúžiť ako ukážkové príklady, aby si aj inde mohli povedať: „Super, takto ste to spravili? Aj my to tak urobíme.“

Kde je podľa vás situácia najhoršia, čo sa týka životného prostredia? Je to Amazónia, sú to oceány…?

Je ťažké vybrať si. Spomenuli ste dva veľmi vážne poškodené ekosystémy. To, čo sa deje v Amazónii, je sčasti problémom palmového oleja. Odlesňuje sa a vysádza sa tam monokultúrna plantáž. Z krátkodobého hľadiska to produkuje zisk, ale z dlhodobého hľadiska dochádza k rozsiahlym škodám na životnom prostredí. Ťažba znečisťuje pôdu, vodu a škodí ľuďom, ktorí ju pijú, a živočíchom, ktoré v nej žijú. Znečistená voda potom ide ďalej do mora. Je tu prepojenosť, lebo veci v prírode neexistujú izolovane. Môžete sa pozrieť na nejaké územie, kde dochádza k ekocíde, ale veľmi rýchlo zistíte, že poškodené je aj územie vo vedľajšej krajine, niekedy aj kontinente. To, čo sa deje v Amerike, ovplyvňuje život ľudí na ostrovoch v Pacifiku. Máme zoznam 96 spoločností, ktoré najviac prispievajú k emisii skleníkových plynov do atmosféry, to sú najväčší znečisťovatelia prostredia.

Polly Higgins hovorila o ekocíde na TEDx v Exeteri. Zdroj – YouTube

 

Čo by mohli bežní ľudia robiť, aby viac chránili životné prostredie?

Úprimne si myslím, že to, na čom záleží, je spraviť prvý krok. Postavte sa, prehovorte a dajte o týchto veciach vedieť, ako len viete. Používajte sociálne siete. Dve dievčatá na festivale mi povedali, že sú na Instagrame a cez sociálnu sieť urobia, čo je v ich silách, aby myšlienky ochrany prírody zviditeľnili. To je super. Aj ja chcem napríklad používať auto, ale tiež chcem, aby využívalo čistú energiu. Riešenia existujú. Problém v Spojenom kráľovstve je, že nemáme infraštruktúru pre elektrické autá. Veľmi rada by som mala elektrické auto a šoférovala Teslu.

Lenže nie každý si ju môže dovoliť.

To je ďalší problém. Ale chcem povedať, že čím viac sa budeme o týchto veciach baviť, tým viac sa stanú našou realitou. Čo si vyberieme? Strčíme hlavu do piesku a budeme sa tváriť, že sa nič nedeje, alebo s devastáciou životného prostredia aj niečo urobíme? Prispievam svojou troškou ako právnička. Novinár môže tak, že o týchto veciach bude informovať. Študenti sa môžu rozhodnúť študovať tieto veci a angažovať sa. Môže ísť o ľudí, ktorí vynájdu nový zdroj energie, o ktorom sa nám dvom ani nesníva.

Čo hovoríte na aktivity Trumpovej administratívy, ktorá kráti rozpočty na ochranu životného prostredia?

Je to staromódny spôsob myslenia. Vidím tam svet, ktorý zaostáva za tými, ktorí sú na čele a udávajú tempo. Vidím tam len časy minulé, ktoré síce vydávajú veľa hluku, no z dlhodobého hľadiska to nemôže fungovať. Oni veci nezmenia, vlády prichádzajú a odchádzajú. My si vyberme to, čo zanechá dlhotrvajúci odkaz.

Myslíte si, že sme v stave, keď problémy životného prostredia prerastú do konfliktov? Hovorí sa, že na počiatku vojny v Sýrii bolo dlhodobé sucho, ktoré viedlo k tomu, že ľudia z vidieka sa presťahovali do miest. S obrovskou masou nových ľudí si krajina nevedela poradiť, čo eskalovalo nepokoje.

To je veľmi dobrý príklad. V Sýrii, ale aj inde, hlavne v oblasti okolo rovníka, je nedostatok pitnej vody. Situácia sa za ostatných dvadsať rokov značne zhoršila. Ale nemusíme opúšťať Európu, vezmite si Španielsko. Na severe krajiny došlo k vyhladeniu prirodzenej biodiverzity. Máte tam monokultúry olivových stromov na výrobu olivového oleja. Výsledok? Miestni obyvatelia museli kraj opustiť, lebo stratili prístup k vode. Sýria ukazuje, ako je svet prepojený. Niečo, čo sa stane v jednej krajine, ovplyvnilo celý región, a vlastne celý svet.

Vzťahoval by sa na uvedené prípady zákon o ekocíde?

Pri zákone o ekocíde záleží na veľkosti a dĺžke poškodenia. Ale zákon o ekocíde viete použiť aj preventívne. Môžete povedať, že ak bude vývoj pokračovať a všade v oblasti budú len monokultúry olivových stromov, potom ekosystém zničíme tak, že to jedného dňa dospeje až do ekocídy. Takže si poviete, že to musíte zastaviť. Zákony by tu mohli fungovať ako istá obrana: vláda by napríklad povedala, že už neudelí žiadne povolenia na výsadbu ďalších olivových stromov, lebo by záujemcu upozornila, že ak by sa to stalo, nastala by ekocída.

Hovoríte, že existuje asi stovka spoločností, ktoré sú hlavnými znečisťovateľmi. Ale nie sme aj my súčasťou problému? Veď sme to my, kto kupuje ich produkty.

Ale rozdiel je v tom, že ony majú väčšiu zodpovednosť. Uvediem príklad: ja ako jednotlivec nerozhodujem o tom, či žijem v krajine, ktorá používa obnoviteľné zdroje energie. Na starosti to má minister životného prostredia, predseda vlády a podobne. Právo berie do úvahy to, kto robí závažné rozhodnutia, a zameriava sa na tých, ktorí majú v rukách moc meniť veci. Máme právne normy, že ak človek niečo ukradne, je za svoje správanie zodpovedný. Prečo by nemal byť niekto zodpovedný za to, ak doslova okradne budúce generácie o šancu na slušný život?

Povedali by ste, že tí hlavní znečisťovatelia robia aj nejaké dobro?

Sú medzi nimi aj také spoločnosti, ktoré sa chcú zmeniť. V roku 2005 bol na čele BP (British Petroleum, pozn. red.) lord Browne. Zmenil názov spoločnosti BP na Beyond Petroleum (voľne: nad rámec ropy, pozn. red.). Chcel prejsť na obnoviteľné zdroje energie, no nemohol to spraviť, lebo nebolo medzinárodné právo, ktoré by mu v tom pomohlo. Jeho úlohou ako riaditeľa spoločnosti bolo maximalizovať zisk a uspokojiť akcionárov. Ak by sa jeho návrhy presadili, cena akcií spoločnosti by klesla, čo by znamenalo, že ako riaditeľ zlyhal, takže by sa ho zbavili. Ak tu nie je medzinárodné právo, ktoré by také veci upravovalo, uvedená transformácia firmy sa vám nemôže podariť. Je veľa podobných prípadov spoločností, kde pracujú skvelí ľudia, ktorí chcú podobné zmeny. Ale brzdí ich to, že musia myslieť hlavne na záujmy akcionárov.

Sme zodpovední aj za budúce generácie, ktoré prídu po nás?

Nepochybne, to je základný obrat v myslení, aby sme do úvahy brali aj životy ďalších generácií. Keď som bola v škole, o týchto veciach sme sa vôbec nerozprávali a zajtra pôjdem do miestnej školy (Junior festival v rámci festivalu Ekotopfilm – Envirofilm, pozn. red.) a budem o týchto veciach debatovať so študentmi. Keď som vyrastala ja, nič som o týchto veciach nevedela; oni majú toľko znalostí a príležitostí. Dozvedia sa o klimatickej zmene, elektrických autách, organických farmách, recyklovaní, zbere plastov. Je to úžasné. Vyrastá nám tu mladá generácia šikovných ľudí plných nápadov, ktorí budú udávať tempo inovácií.

V akom svete by ste chceli žiť?

Ten svet je už tu. Všade na svete je toľko krásnych kúskov, kde to mám rada. Prajem si, aby sa postupne spájali. Prajem si, aby sme raz žili v ekologickom svete, kde sa darí ľudstvu ako celku. Aby nás viac nerozdeľovali hranice, ale spájal spoločný záujem, ktorý sa riadi pravidlom: „V prvom rade neubližuj“. To je svet, po ktorom túžim.

Ktoré miesta na svete máte najradšej?

Poviem vám tento príbeh. Je o mužovi, ktorý odišiel na Ibizu pred 21 rokmi a minulý rok som ho osobne stretla. Ukázal mi obrázok, na ktorom bolo 20 vecí, čo chcel spraviť, aby bol svet lepším miestom na život. Povedal mi: „Polly, každá z týchto vecí dnes v mojom svete existuje.“ Rozhodol sa, že svetu ukáže, ako vytvoriť udržateľný svet. Stavia ekologicky, hospodári prírodne a vyrába čistú energiu. Je to jeden muž, ktorý nemal žiadne peniaze, no ukázal nám, ako sa dá zmeniť svet. Každý rok teraz trénuje tisícky ľudí, ktorí chcú robiť to isté. Učí ich, ako vyrobiť kompostové záchody či ako pestovať plodiny bez chemikálií. A viete čo? Teraz od neho chcú, aby celý ostrov premenil na ekologický. To všetko dokázal jeden muž.

Rozhovory

Životné prostredie

Teraz najčítanejšie