Je východné Slovensko o krok bližšie k Fergusonu?

Autor je novinár, pôsobí v mimovládnom sektore

Rozhodnutie súdu, ktorý po šiestich rokoch oslobodil dnes už väčšinou bývalých policajtov v kauze údajného týrania šestice rómskych chlapcov, treba rešpektovať. No video zo šikanovania uznala ako dôkaz aj mnohokrát kritizovaná Inšpekcia ministerstva vnútra, na internete ho videli desaťtisíce ľudí. Argument o nedostatku dôkazov preto pôsobí ako cynický výsmech do tváre obetiam. Len ťažko sa po takýchto verdiktoch ubrániť pocitu, že zákony chránia viac vinníkov než ich obete.

Omnoho závažnejším problémom však je tichá eskalácia rasového napätia na východe. Tá čoraz viac pripomína situáciu v americkom Fergusone.

Začiatkom augusta zastrelil na predmestí St. Louis belošský policajt Darren Wilsonn 18-ročného černošského mladíka Michaela Browna. Tamojší policajný zbor tvoria prevažne belošskí policajti, samosprávu tiež ovládajú „bieli muži“. Smrtiaca streľba tak bola iba zámienkou na ventilovanie rokmi hromadenej frustrácie z pocitu druhoradých občanov. Anarchia z Fergusonu sa rýchlo rozšírila do ďalších 170 miest v Spojených štátoch.

Keď protesty utíchli, prišlo vyšetrovanie.

Americké ministerstvo spravodlivosti vo svojej správe z marca potvrdilo, že tamojšia polícia konala dlhodobo rasisticky. Vo svojej správe uvádza desiatky príkladov.

Medzi nimi napríklad prípad černošského muža, ktorému polícia za banálny dopravný priestupok udelila vysokú pokutu. Zo svojej mzdy ju nedokázal splatiť, zadlžil sa, dostal sa na niekoľko dní do väzenia a prišiel o prácu. Polícia mu tak prakticky za drobný dopravný priestupok zničila život.

Donucovacie prostriedky používali policajti vo Fergusone najmä proti Afroameričanom, ktorí tvorili 95 percent z celkového počtu ľudí umiestnených do mestského väzenia na dlhšie ako dva dni. Naopak, belosi boli pred súdom častejšie oslobodení. Ďalšie prípady sa týkali neúmerne tvrdých zásahov polície proti černošskému obyvateľstvu pri bežných bezpečnostných zákrokoch.

Porovnanie kauzy týrania rómskych chlapcov s Fergusonom nie je náhodné. V oboch prípadoch boli policajti zbavení viny. Na rade sú slovenské orgány, aby samy vyvrátili, že rasistov a sadistov vo svojom zbore nekryjú.

Slovenská polícia sa roky zúfalo a hlavne bez viditeľných výsledkov snaží dostať do svojich radov viac Rómov. Práve na východe, kde žijú najpočetnejšie rómske komunity, ich súrne potrebuje. Pre Rómov to nie je nepriateľ, ktorý ich prišiel zbiť, majorita zas môže vidieť, že všetkých Rómov nemôžeme „hádzať do jedného vreca“. Rómskych policajtov je však veľmi málo. Nie je ich viac než desať.

Ťažko si však predstaviť,  kto z košických Rómov by chcel v práci každý deň stretávať  človeka, ktorý sa vyžíva v mučení malých detí alebo si musí budovať rešpekt mlátením žien a detí.

Na spravodlivosť stále čakajú aj Rómovia z osady v Moldave nad Bodvou. Po zásahu kukláčov spred dvoch rokov ostali desiatky zranených a ich zničené príbytky. Polícia dokonca krátko po akcii tvrdila, že si ich osadníci po odchode kukláčov sami zdemolovali, aby na tom zarobili.

Muži zákona určite nie sú sociálni pracovníci. V tom má policajný prezident Tibor Gašpar pravdu. Ale nie sú ani sudcovia. Nikto im nedáva právo brať spravodlivosť do vlastných rúk: súdiť, trestať a ponižovať. Polícia sa preto musí zamyslieť, ako chce s Rómami komunikovať. Z pozície sily, alebo prevenciou a dialógom? Nemusí totiž trvať dlho a podobné obrázky ako z Fergusonu budú realitou aj na východnom Slovensku.

Stačí viac razií ako v Moldave a rozsudkov, ktoré skôr chránia páchateľa ako obete.