Denník N

Olympijský víťaz Matej Tóth: Pre Kotlebu sme prišli o športoviská

Matej Tóth. Foto N – Tomáš Benedikovič
Matej Tóth. Foto N – Tomáš Benedikovič

Matej Tóth tvrdí, že keď vyrastal, nemal najlepší vzťah k menšinám. Postupne však zistil, že záleží na tom, akí ľudia naozaj sú, nie akým jazykom hovoria.

Na finále diskusií Zabudnuté Slovensko na banskobystrickom Námestí SNP sa predstavil aj Matej Tóth, olympijský víťaz a majster sveta v chôdzi na 50 kilometrov. Na pódiu sa objavil spolu s Michalom Handzušom, majstrom sveta v hokeji a víťazom Stanleyho pohára.

Prečo ste sa rozhodli podporiť Zabudnuté Slovensko a rečniť na námestí v Banskej Bystrici?

Je dôležité, aby ľudia počuli viac názorov a diskutovali o nich, poznanie je dôležité. Keď vám niekto predostrie veľmi jednoduché riešenia a vy nepoznáte iné názory, môžete veľmi ľahko začať podporovať ľudí, ktorých možno ani nechcete podporiť, a spravíte to len z nejakého vzdoru. Extrémistické názory nie sú dobré, a je jedno, či prichádzajú zľava alebo sprava.

Mali ste debaty o extrémnych názoroch s niekým zo svojho okolia?

Mám to šťastie, že to nebolo nutné. No keď som v 90. rokoch vyrastal v Nitre, sám som bol zástancom známej formulky „Na Slovensku po slovensky“. Vtedy politici viac hrali maďarskou kartou. Postupne som sa však vyvíjal a zisťoval som, že menšiny sú všade vo svete a dokážu sa navzájom rešpektovať. Osud to zariadil tak, že som si našiel manželku, ktorá pochádza zo slovensko-maďarského pohraničia. Svokrovci rozprávajú po maďarsky. Spoznal som tam veľa ľudí a zistil som, že nejde o národnosť, ale o to, akí sú ľudia samotní. A veľakrát sú oveľa príjemnejší a srdečnejší ako možno nejakí hrdí Slováci zo Žiliny. Aj keď, samozrejme, aj tam sú skvelí ľudia.

Žijete a trénujete v meste, v ktorom sídli župan Marian Kotleba. Ako hodnotíte jeho pôsobenie vo funkcii?

Bol som sklamaný, už keď bol zvolený. Ľudia by politika mali najprv spoznať a nevoliť ho len na základe vzdoru. Prišlo mi to ako krátkozraké a jednoduché riešenie. Teraz sa ukazuje, že pod jeho vedením kraj nevyužil potenciál, ktorý mal. Boli rozpracované projekty, ktoré by nám pomohli. Napríklad sa nedokončilo spojenie Banskej Bystrice so Zvolenom cyklochodníkom, ľuďom by to pomohlo a dostali by sa k športu. Prišli sme o európske peniaze a tým napríklad aj o renovácie škôl. Z tohto pohľadu to vnímam veľmi negatívne. Aj keď sa katastrofické scenáre, že sa kraj úplne odseparuje, našťastie, nesplnili. No mohlo to byť oveľa lepšie. Najhoršie by bolo, keby sa takto pokračovalo ďalej. Tieto štyri roky sme nejako zvládli, ale ísť do ďalšieho volebného obdobia by už bolo veľké riziko.

Prišli ste s ním do kontaktu, napríklad keď ste doniesli medaily?

Nie, osobne sme sa nebavili, no stretli sme sa na niektorých akciách. Nemám proti nemu nič ako človeku, no jeho názory mi nie sú vôbec blízke. Nerád sa vyjadrujem k politike, ale keď sú veci, ktoré mi prekážajú, nemám problém to povedať nahlas.

Matej Tóth reční na pódiu v Banskej Bystrici. Foto N – Tomáš Benedikovič

Kotleba má hneď niekoľkých protikandidátov do jesenných volieb. Myslíte si, že sa jeho súperi napokon dokážu dohodnúť a postupovať spoločne?

Ešte je to skoro hodnotiť, no verím, že zvíťazí zdravý rozum a že kandidáti majú jasný cieľ – poraziť úradujúceho župana. Uvidíme, do akej miery to myslia úprimne, teraz ešte možno nie je nutné, aby sa vyhranili. Ideálne by bolo, aby svoje názory a presvedčenie dokázali odkomunikovať spôsobom, aby nešlo o voľbu Kotleba vs. ostatní, ale aby sa vyselektovali iní favoriti. Ich úloha je teraz presviedčať ľudí, ak to nepôjde, treba potiahnuť za jeden povraz a vyjadriť si navzájom podporu.

Ste profesionálny vojak. Akú máte hodnosť?

Nadporučík.

Jedna z káuz, ktorá pomáha Kotlebovi, je Kapitán Danko. Ako ste ju vnímali?

Bola to veľmi banálna téma, nedá sa predsa porovnávať aktívny vojak s vojakom v zálohe. Bola to nafúknutá a zle odkomunikovaná banalita, aj zo strany pána predsedu parlamentu. Myslím si, že máme oveľa závažnejšie problémy ako riešiť, či bol niekto povýšený v zálohe.

Sledujete správanie opozície? Nahráva Kotlebovi?

Politiku sledujem dennodenne, mám svoje názory, ale nemôžem ich verejne vyjadrovať. Ale myslím si, že všetko so všetkým súvisí. Politická situácia na Slovensku nie je ideálna, aj vzťahmi, ktoré v nej sú. Aj v koalícii, aj v opozícii sú strany, ktoré nespolupracujú alebo spolupracujú veľmi ťažko. To nahráva jednoduchým myšlienkam. Keď majú ľudia názor A a názor B a zrazu príde niekto s názorom C, ktorý sa javí najjednoduchšie a že všetko vyrieši, tak potom môže vzniknúť to, že s tým názorom sa stotožnia, čo je škoda.

Vyštudovali ste žurnalistiku. Ako sa v súvislosti s extrémizmom pozeráte na prácu novinárov?

Tým, že som novinár, som rád, že sa robia investigatívne veci. Často sa mi však zdá, napríklad aj pri kauze kapitán, že sa novinári až zbytočne chytajú jednej témy a zrazu ide všetko do zabudnutia. Ľudia potom akoby zabúdali na dôležitejšie témy. Samozrejme, uvedomujem si, že pri všetkom ide o náklady, o čítanosť. A ak ľudia chcú čítať o kauze, ktorá je in, tak sa na všetko zabúda.

Snažím sa robiť si názor z viacerých médií, pretože každé je trochu inak orientované. Niektorí novinári sú menej, iní viac objektívni, ale nikto nebude stopercentne. Aj novinár musí mať politický názor a máloktorý sa dokáže odosobniť.

Problém môže byť aj ten, že ľudia berú informácie zväčša len z jedného zdroja a väčšinou nejde o seriózne správy. Potom je oveľa jednoduchšie uveriť argumentom. Mňa však všetky nepresvedčia. Keď je niekedy niečo presvedčivé a pokúsim sa overiť si to, zrazu zistím, že to už nie je úplná pravda.

V dobe internetu sa správy šíria rýchlo, človek si často prečíta len fantastický titulok. Aj mne sa stalo, že so mnou robili rozhovor na mnoho tém, jednou vetou som niečo spomenul a objavilo sa to v titulku, ktorý vyznieval škandalózne. Ani ja niekedy nemám čas, prečítam si len nadpisy. Potom sa ľudí opýtam, či to čítali. Začneme sa o tom rozprávať a zistíme, že sa nič nestalo.

Hokejoví funkcionári sú rozhádaní, vy sám ste zástupcom športovcov vo Výkonnom výbore Slovenského olympijského výboru. Ako to vyzerá u vás?

Ťaháme za jeden povraz, nie sú tam žiadne rozbroje. Každý mesiac sedím na výkonnom výbore a nikdy som nevidel, že by nebola snaha dohodnúť sa alebo niečo vyriešiť. SOV teraz plní úlohu mediátora a pomocníka ostatným zväzom. Problémy má hokejový či lyžiari. Problémov je dosť a snažíme sa byť mediátorom a nehnať veci na hranu.

Matej Tóth

Narodil sa 10. februára 1983 v Nitre, momentálne žije a trénuje v Banskej Bystrici. Vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V roku 2015 sa v Pekingu stal majstrom sveta v chôdzi na 50 km, o rok neskôr priniesol zlato aj z olympijských hier v Riu de Janeiro. Momentálne sa pripravuje na augustové majstrovstvá sveta, ktoré sa konajú v Londýne.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ľudia sledujú, čo má v nákupnom košíku

Ako to vyzerá s vaším zranením? 

Ak ide o holennú šľachu, tak od operácie v októbri som s ňou nemal problém a neobmedzuje ma. Drobné zranenie zo začiatku mája (slabiny) sa už tiež vyriešilo a momentálne som už v neobmedzenej príprave na majstrovstvá sveta.

Aké sú tam vaše ambície? Pripúšťate si niečo iné ako obhajobu titulu svetového šampióna?

Ambície a ciele sú jasné. Chcem sa pobiť o najvyššie priečky. Prvoradá je však teraz príprava – aby prebehla bez komplikácií a na kvalitnej úrovni. Potom budú ambície reálnejšie.

Všimol som si, že na námestí vás ľudia zastavovali, fotia sa s vami. Kedy vás začali spoznávať na ulici?

Našťastie som nemal veľký sociálny šok. Tak ako moje úspechy, aj popularita rastie postupne. Po majstrovstvách sveta v Pekingu 2015 bol ten skok veľký a po olympiáde sa znásobil.

Aké to bolo a ako ste sa s tým vyrovnali?

Práve vďaka tej postupnosti to zvládam bez problémov. Navyše ľudia sa tešia z toho, že sa so mnou môžu odfotiť, porozprávať. A mne potom dodáva energiu, keď vidím, koľko radosti môj úspech priniesol na Slovensko.

Užívate si to či to skôr pretrpíte?

Väčšinou sa z toho teším. Užívať asi nie je to správne slovo. Sú dni alebo situácie, keď to vyslovene pretrpím, hlavne keď sa človek niekde ponáhľa alebo si chce užiť nerušenú prechádzku s rodinou.

Vraj sa ani neviete prejsť pokojne s rodinou, je to tak?

Tak ako som naznačil vyššie. Závisí to od okolností. Keď máme pohodu, tak nás to až tak nevyruší. Ale sú situácie, keď vidím na svojich dievčatách, že ich to otravuje. Ale ešte sa nestalo, že by to „otravovanie“ bolo v takej miere, aby som sa musel schovávať.

Peter Sagan na Slovensku ani nechodí do supermarketu. Ako je to u vás?

Ja žijem svoj život rovnako ako predtým. Svoju popularitu nechcem porovnávať s Peťovou. A tým, že je na Slovensku málo, tak je pre ľudí ešte vzácnejší a nikto si nechce nechať ujsť príležitosť odfotiť sa s ním. Ja sa pohybujem v Banskej Bystrici takmer denne a mám pocit, že väčšina ľudí už so mnou fotku má. Aj keď ma ľudia v potravinách spoznávajú a musím si dávať pozor, čo mám v košíku. Už som musel vysvetľovať, prečo mám v košíku sladké pečivo, keďže sa stravujem nízkosacharidovo – bolo pre deti. Väčšinou dokážem nakúpiť bez veľkého zdržania.

Vidno vás v reklamách. Ako sa cítite, keď sa vidíte na bilborde? 

Takmer všetky reklamy, v ktorých som, majú hlbší význam ako len propagácia produktu (pomáhať chorým, nápady pre krajšie a zdravšie Slovensko, podpora športovania), tak som väčšinou spokojný s tým, ako to vyzerá a teším sa aj z pozitívnych ohlasov ľudí. Najvtipnejšie to však vystihla moja malá dcérka, keď ma uvidela na jednom z prvých bilbordov. „Aha, ocko. Len nechápem, prečo na tom bilborde nie je najkrajšia z našej rodiny.“ Myslela tým seba.

Vyzeráte ako perfekcionista. Nemáte niekedy strach, že namiesto komerčných aktivít ste mohli radšej trénovať alebo regenerovať?

Nielen ja, ale všetci v mojom okolí (realizačný tím, rodina) sa snažia minimalizovať akcie, ktoré nesúvisia so športom. Do istej miery sa nám to darí, a aj keď sa mi stále ťažko hovorí nie, už si viem program naplánovať tak, aby cestovanie a čas strávený na akciách nemal vplyv na tréning. V najbližších týždňoch nemám v pláne ani jednu akciu. Finálna príprava bude trvať desať týždňov, začínam 12. júna.

Tóth pár krokov od olympijského zlata. Foto – TASR

Marian Kotleba

Matej Tóth

Rozhovory

Teraz najčítanejšie