Národný archív márne hľadá šéfa, odborníkov odrádza nízky plat a byrokracia

Je to najstarší dochovaný dokument z územia Slovenska. Prvá z dvoch Zoborských listín bola vydaná 1. septembra 1111 a uhorský kráľ Koloman, zvaný Učený, ňou potvrdzuje privilégiá zoborského kláštora sv. Hippolyta, ktoré tamojší benediktínski mnísi dostali už od kráľa Štefana I.

„Udelil totiž najsvätejší kráľ Štefan svätému Hippolytovi v celom Uhorsku zo všetkého jeho ľudu, teda ľudu svätého Hippolyta, poddaného alebo slobodného, úplný desiatok zo všetkého a všade,“ píše sa v listine.

„Roku 1111 (…) za panovania najzbožnejšieho kráľa Uhrov Kolomana (…) potvrdené je toto privilégium svätého Hippolyta a spečatené z rozkazu spomínaného kráľa záhrebským biskupom Manasesom.“

Kópia tohto vzácneho dokumentu je spolu s kópiou druhej listiny z roku 1113 uložená v útrobách ikonickej budovy Slovenského národného archívu, ktorú dostavali v roku 1983 na kopci nad Bratislavou, kúsok od Horského parku. Originály ležia v archíve Nitrianskeho biskupstva.

Iné dokumenty, napríklad Graciánov kódex z 12. storočia, tu majú dokonca uchované originály. Zdalo by sa, že pracovať v takejto inštitúcii alebo ju rovno riadiť bude prestížnou záležitosťou. V skutočnosti národný archív svojho riaditeľa márne hľadá už viac ako pol roka.

Hľadá sa riaditeľ, platová trieda desať

Vlani v lete z postu riaditeľa Slovenského národného archívu odišiel jeho dlhoročný šéf Radoslav Ragač, ktorý sa presunul na ministerstvo kultúry. Dnes sa už k situácii v archíve vracať nechce.

Ministerstvo vnútra, pod ktoré štátne archívy patria, odvtedy vypísalo už dve výberové konania na nového riaditeľa národného archívu.

Prvé prebehlo vlani v decembri, druhé tento rok vo februári. Ani do jedného sa nik neprihlásil. Ďalšie ministerstvo vypíše v najbližších dňoch, keď vošla do platnosti novela zákona o štátnej službe. Skúsení archivári sa však o funkciu nebijú.

Slovenské archívnictvo je dnes približne v takej forme ako jeho hlavná budova. Keď sa na impozantný betónový kolos z 80. rokov týčiaci sa nad Bratislavou pozriete zblízka, zistíte, že v skutočnosti potrebuje opravu. Je to také zlé, že v zime tam pre problémy s kúrením zamestnanci občas musia chodiť v bundách.

Keď sa pozriete bližšie na funkciu šéfa národného archívu, zistíte, že ani táto stolička nie je niečím, čo by mohli koaličné strany ponúkať svojim ľuďom v rámci nejakých politických nominácií. Platová trieda desať a zaradenie „hlavný štátny radca“ v realite znamená základný plat niečo vyše tisíc eur hrubého, ktorý zásadne nevylepšia ani príplatky za riadenie.

A to, čo by mohlo vyzerať ako lákavá práca pri objavovaní historických prameňov, sa v realite premenilo na byrokratické vyrovnávanie sa s požiadavkami úradov, ktorí od archivárov žiadajú podklady na rôzne stavebné rozhodnutia z fondov bývalých miestnych národných výborov.

Vnútro alebo kultúra?

Mladý archivár Štefan Hrivňák o situácii v Slovenskom národnom archíve napísal článok pre časopis Forum Historiae a rozprával sa aj s Denníkom N. Hrivňák kedysi pracoval v bratislavskom štátnom archíve, nedávno prešiel do novovzniknutého Archívu mesta Bratislava.

Prečo? Ako jeden zo základných problémov slovenského archívnictva vidí práve to, že štátne archívy fungujú pod ministerstvom vnútra a nie ministerstvom kultúry. Nie je to len o nejakej symbolike. Úradníci z vnútra tlačia podľa Hrivňáka v prvom rade na vybavovanie bežnej administratívy namiesto na starostlivosť o kultúrne dedičstvo.

V praxi dostáva prednosť dohľadanie starého kolaudačného rozhodnutia z miestneho národného výboru pred popularizáciou zaujímavých dokumentov zo slovenských dejín či spoločným bádaním s historikmi. Národný archív má pritom zaujímavých starých listín dosť. Ukrýva množstvo vecí od vizitiek, ktoré pri stretnutiach rozdávali štúrovci, až po 400-stranový rozsudok nad Jozefom Tisom.

„Archívy sú úplne na spodku rebríčka záujmu rezortu vnútra,“ tvrdí Hrivňák. „V spracovávaní zásadných fondov sa nepokračuje už 30 rokov, alebo sa napreduje len veľmi pomaly. Veľkou hanbou je, že niektoré archívy dodnes nemajú spracované najstaršie písomnosti slobodných kráľovských miest. Systematická digitalizácia v archívnictve neexistuje,“ vymenúva.

Slabá podpora zo strany ministerstva či – na bratislavské pomery – nie až taký lákavý plat sa navyše spájajú s tým, že nový riaditeľ môže mať problém nájsť do archívu nových zamestnancov.

„Nástupný plat pre absolventa vysokej školy sa pohybuje niekde medzi 500 – 600 eurami v hrubom,“ dodáva Hrivňák. „Keď k tomu ešte prirátame prevažne administratívnu činnosť a nie vedeckú, na ktorú boli ako študenti pripravovaní počas štúdia, u mnohých musí nastať frustrácia.“

Ministerstvo vnútra však verí, že kandidáta na riaditeľa archívu nakoniec nájde. „Kritériá na pracovnú pozíciu tohto typu považujeme za štandardné. Pracovné zaradenie, hlavný štátny radca, považujeme rovnako za primerané na túto pracovnú pozíciu,“ odpísali z tlačového odboru.