Denník N

Plavčan hodil písané písmo na inšpekciu, tá mu odkazuje, nech si za to zodpovedá sám

Písmo Comenia Script využívajú napríklad aj na základnej škole v Michalovciach. Foto – TASR
Písmo Comenia Script využívajú napríklad aj na základnej škole v Michalovciach. Foto – TASR

Ministerstvo školstva tvrdí, že chce v školách iba klasické písané písmo na podnet školskej inšpekcie. Tá odpovedá, že to určite nežiadala a zastala sa aj nového písma.

Štát chce školákom diktovať, ako majú písať – uzná iba klasické písané písmo pospájané v jednom slove a žiadne odchýlky. Keď tento zámer ministra školstva Petra Plavčana (za SNS) vyšiel napovrch, zrazu sa nedá nájsť nikto, kto to vymyslel, alebo by sa k tomuto nápadu prihlásil. A minister Plavčan tak má po nápade s povinnou brannou výchovou opäť čo vysvetľovať.

Od septembra si školy nebudú môcť vybrať, aké písané písmo budú učiť svojich prvákov. Ministerstvo školstva prijalo dodatok k Štátnemu vzdelávaciemu programu, kde určilo, že školy budú môcť od nového školského roka učiť deti len písaným spojitým písmom, teda klasickým písaným písmom.

Zhruba stovka škôl pritom už na Slovensku zaviedla nové moderné a jednoduchšie písané písmo Comenia Script, ktoré vyvinuli v Česku. Týmto školám nikto nepovedal, čo majú od septembra robiť a čo s deťmi, ktoré sa už naučili písať inak.

Hlavná školská inšpektorka: Ja som to nechcela

Ministerstvo školstva tento krok odôvodňuje tým, že žiaci v celoslovenskom testovaní piatakov a deviatakov Testovanie 5 a 9 písali nejednotným spôsobom, zmena písma podľa ministerstva bola požiadavkou Štátnej školskej inšpekcie.

Hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová však hovorí, že to je inak. „Moja korešpondencia s ministerstvom za žiadnych okolností nemôže byť interpretovaná ako výzva na obmedzenie možnosti používať písmo Comenia Script v školskej praxi. Myslím, že je tomu práve naopak,“ hovorí hlavná školská inšpektorka.

Naopak, je stúpencom myšlienky, že všetko, čo je overené experimentálne a následne prakticky v našom kultúrnom priestore, by bez obštrukcií mohlo byť súčasťou nášho vzdelávania. „To v prípade písma Comenia Script platí. Zároveň si myslím, že postupy zásadného charakteru by mali v školách fungovať až po ich overení a myslím, že proti tomu nemôže nikto nič namietať,“ tvrdí Kalmárová.

Nepochopenie textu?

Inšpektorka nám poslala aj úryvok z komunikácie s ministerstvom školstva a vyplýva z toho, že aj v tomto prípade je problém v tom, v čom v medzinárodnom testovaní zlyhávajú slovenskí žiaci – v čítaní s porozumením:

„Zásadný problém, na ktorý Štátna školská inšpekcia upozorňuje, nespočíva v tom, že niektoré školy pracujú s písmom Comenia Script, ktoré sa legitímne používa v susednej krajine, či s modifikáciami písma podobnými písmu Comenia Script, ktoré sa používajú v mnohých európskych krajinách, kultúrne blízkych Slovensku,“ napísala Kalmárová v liste ministerstvu školstva.

Problém podľa nej spočíva v tom, že u nás nie je ustanovená základná norma písaného písma a ďalšie možné druhy písma – teda základné pravidlá. „V praxi sa teda môže stať, že ktorákoľvek škola si môže zvoliť akýkoľvek typ písma, dokonca aj taký, ktorý neprešiel experimentálnym overovaním v žiadnej krajine, a zodpovedné inštitúcie Slovenskej republiky nebudú disponovať žiadnym nástrojom, ktorý by podobné snahy reguloval,“ píše sa tiež v liste ministrovi Plavčanovi.

A ako si potom hlavná školská inšpektorka vysvetľuje stanovisko ministerstva školstva? „Som pripravená niesť zodpovednosť za všetko, čo urobím, a samozrejme, že sa to týka aj zlých rozhodnutí a také sa dajú nájsť v mojom konaní. Bolo by dobré, keby tak urobil každý,“ vraví Kalmárová.

Odborníkov neukázali

Ministerstvo odôvodňovalo zmeny v písaní aj tým, že „podľa odborníkov je totiž práve spojité písané písmo odrazom práce nášho mozgu a jeho mentálnych procesov, ktorými nás práve pri spájaní písmen do slov núti zaoberať sa slovom ako takým, vnímať jeho stavbu, delenie a význam, pomáha naučiť využívať priestor, a nakoniec je dôležité na rozvrhnutie energie pri písaní, aby bolo písmo úhľadné a rovnomerné“.

Ministerstvo však už neodpovedá na otázky, o akých odborníkov ide. Neposkytlo Denníku N ani dokumenty či analýzy, na základe ktorých k rozhodnutiu prišli.

Odbornosť ministerstva školstva len minulý týždeň spochybnil práve postup pri už spomínanej brannej výchove. Minister obrany Peter Gajdoš (za SNS) sa totiž zrejme preriekol, že nápad pochádza od predsedu SNS Andrej Danka a on s ministrom školstva sú len „vykonávateľmi“.

Ministerstvo pri písme nehovorí ani to, čo majú robiť deti, ktoré sa doteraz učili Comenia Script. Teda, či to bude štát napríklad rešpektovať, ak budú týmto písmom písať celoštátne testovania, alebo sa majú spojité písmo doučiť. Hovorkyňa Plavčana Ivana Skokanová napísala: „Štátny vzdelávací program je povinný, je potrebné ho dodržiavať.“

Aké písmo je lepšie?

To, že spojité písmo je lepšie, spochybňuje aj hlavná školská inšpekcia, aj experimentálne testovanie, ktoré robila dva roky Karlova univerzita v českých školách.

„Na otázku, prečo je lepšie používať spojité písmo než nespojité, nemá dať odpoveď žiadny úradník a takisto žiadny inšpektor. Je to otázka odborného posúdenia ľudí z úplne inej brandže. Prax však ukazuje, že žiaci, ktorí používajú iný druh písma, než sa považoval za štandard, nie sú na tom o nič horšie ako ich rovesníci píšuci spojitým písmom,“ hovorí hlavná školská inšpektorka Kalmárová.

To potvrdzuje aj české ministerstvo školstva. V Česku sa písmo Comenia Script používa na viacerých školách, zaviedli ho ako alternatívu k bežnému písanému písmu. „Podľa záverečnej správy písmo deti baví, vyhovuje napríklad aj ľavákom alebo žiakom so špeciálnymi vzdelávacími potrebami,“ píše české ministerstvo školstva na svojej stránke, kde zverejnili celú 20-stranovú správu z overovania, ktorú pripravila Pedagogická fakulta Karlovej univerzity v Prahe.

„Comenia Script je veľmi jednoduché, moderné a praktické písmo, ktoré odráža individuálnu tendenciu každého žiaka. Ten si môže prispôsobiť svoje potreby. Comenia Script zohľadňuje napríklad písanie dysgrafikov, ľavákov alebo rôzne postihnutých a tiež bilingválnych žiakov,“ píše české ministerstvo.

Foto – Tasr

Naposledy písmo stanovili v roku 1932

Kalmárová vysvetľuje, ako celá diskusia o písme vznikla. Inšpekciu upozornil odbor školstva Okresného úradu v Žiline, že niektorí žiaci 5. ročníka v Testovaní 5 v roku 2016 nepoužívali písané písmo napriek tomu, že to pokyny k testu priamo vyžadovali.

Inšpekcia to overovala v škole BellAmos v Martine. Najskôr inšpekcia potvrdila, že žiaci sa neučia v škole písať spojitým písaným písmom, a teda, že sa „žiaci nevzdelávali v zmysle príslušného vzdelávacieho štandardu v predmete slovenský jazyk a literatúra“. Žiaci používali písmo Comenia Script.

Riaditeľka školy so záverom inšpekcie nesúhlasila. A tak sa naň pozrela priamo hlavná školská inšpektorka.

„Prípad bol taký zaujímavý, že aj riaditeľ príslušného inšpekčného centra, aj ja sme mu venovali zvýšenú pozornosť,“ hovorí Kalmárová. „A skutočne sa priam historickým bádaním preukázalo, že posledná norma písaného písma bola ustanovená v roku 1932 a neskôr (v druhej polovici 70. rokov minulého storočia) sa ďalšie úpravy viazali iba na podzákonné normy (vtedajšie učebné osnovy a metodické príručky).“

Inšpekcia tak napokon zmenila svoje rozhodnutie a povedala, že škola neporušila žiadne pravidlá už len preto, lebo žiadne neexistujú. O tento prípad sa zaujímalo aj ministerstvo školstva, a tak Kalmárová odporúčala, aby sa určili formy, ktorými sa môže písať, lebo v doterajšom znení mohli školy používať akékoľvek písmo, aj také, ktoré by nebolo experimentálne overené.

Nakoniec to ministerstvo vyriešilo tak, že prikázalo písať písaným spojitým písmom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie