Fico mal pre všetkých kandidátov rovnakú otázku: Ste za vyššie zákazky bez tendra?

Vláda pred mesiacom potichu schválila vyššie limity na zákazky, na ktoré sa nemusí robiť súťaž. Majú platiť od júna a aj parlamentom to prešlo bez búrlivejších diskusií.

Pre vládu je to zjavne citlivá téma. Premiér Robert Fico (Smer) na verejnom vypočutí troch kandidátov na šéfa Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) každému z nich položil tú istú otázku – čo si myslia o zvyšovaní limitov pre zákazky s nízkou hodnotou.

Pripomenul, že limit sa zvýšil postupne z 1000 na 5000 eur a teraz na 15-tisíc eur. „Je politika zvyšovania limitov pre vás prijateľná?“ pýtal sa premiér.

Fico vysvetlil, že o zvýšenie limitov ich žiadalo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a že chcú tým podporiť miestnych výrobcov. „Dnes sme na 15-tisíc eurách. A je tu tlak zo samosprávy, aby limity boli ešte vyššie,“ vysvetľoval premiér.

Žiadny z kandidátov s tým zásadný problém nemal. Právnik ÚVO Peter Kubovič však dodal, že obstarávateľ by sa mal o zákazke zmieniť na svojom profile.

Vláda totiž zvýšila limity, no nepridala k nim povinnosť, aby sa vyhlásenie zákazky aj zverejnilo na dostupnom mieste. To sa nemuselo pri zákazkách s nízkou hodnotou robiť ani doteraz, no teraz budú limity ešte vyššie.

Lebo to chcela samospráva

Vláda zvyšuje limity od júna a robí to tak cez zákon o eurofondoch. Tvrdí, že práve pri čerpaní eurofondov sa obstarávanie ukázalo ako „kritické“ miesto.

Po novom sa tak limit na zákazku pre bežne dostupný tovar zvýši z 5000 na 15-tisíc eur. Pod bežne dostupným tovarom treba rozumieť napríklad nákup auta, zariadenia do kancelárie alebo nákup už zhotovených okien. Ak bude úrad alebo starosta kupovať tovar nad 15-tisíc eur, napríklad tri nové autá, musí ich kúpiť cez elektronické trhovisko.

Od júna sa zvýši aj limit na tovary, ktoré nie sú bežne dostupné, z 20-tisíc na 50-tisíc eur. Ide napríklad o tovary, ktoré si nechá úrad vyrobiť na mieru. Pri obstarávaní tovarov nad túto sumu sa úrad musí riadiť pravidlami pre podlimitnú zákazku bez elektronického trhoviska.

A do tretice – pri stavebných prácach sa limit dvihne z 50-tisíc na 150-tisíc eur. To je limit, do ktorého nebude nutné robiť tender.

„Sľubujeme si od toho zjednodušenie obstarávania a uľahčenie života prijímateľom verejných zdrojov, najmä však podporu lokálneho zamestnávania,“ obhajoval zmenu podpredseda vlády Peter Pellegrini (Smer), ktorý návrh v zákone o eurondoch predložil.

Účelom má byť podľa vicepremiéra teda to, aby pri drobných prácach mohli starostovia či primátori dávať prácu firmám a ľuďom zo svojich miest. „A nie aby sa nám stávalo, že aj niekoľkotisícovú zákazku príde do Košíc robiť firma z Bratislavy,“ povedal Pellegrini.

Zákazky pre miestnych

Výkonný podpredseda ZMOS-u Milan Muška si pomáha aj porovnaním limitov pre zákazky bez súťaže v iných krajinách EÚ, vrátane susedných krajín. Z nich malo vyplynúť, že na Slovensku sú nižšie, ako je to obvyklé napríklad v Česku, Maďarsku či Poľsku.

Muška tiež hovorí, že sa obstarávanie zrýchli, čo tiež šetrí náklady a podporí sa tým aj „miestna ekonomika“. Miestne firmy sa do súťaží doteraz veľmi nehlásili, podľa neho mali obavy, že ich veľké firmy predčia nie kvalitou, ale nižšou cenou. Zvýšenie limitu na stavebné práce má zase pomôcť jasne vymedziť stavebné zákazky, aby sa neobstarávali cez elektronické trhovisko.

„Neprekáža mi, že sa limity zvýšia. Ale privítal by som, aby od určitej sumy zákazky bola povinnosť zverejniť oznámenie, že sa takáto súťaž vyhlasuje,“ hovorí na zvýšenie limitov odborník na verejné obstarávanie Jaroslav Lexa. Odhaduje, že sa pod nové vyššie limity zmestí výrazná väčšina zákaziek.

No problém obstarávaní vidí inde – mnohí verejní obstarávatelia podľa neho podceňujú verejné obstarávania. „Musí to robiť človek, ktorý tomu rozumie a musí mať podporu odborníkov na danú oblasť a nebáť sa odmietnuť nekvalitu. No je to aj o morálke starostov, stavebných firiem a je to aj o tom, ako rozhodujú súdy. Môže to pomôcť, no môže sa to aj zneužiť,“ povedal Lexa.

Ako by to riešil tretí sektor

Peter Kunder z Aliancie Fair-play hovorí, že ak sa nemá robiť súťaž, výsledok musí byť kontrolovateľný verejnosťou – ako sa urobil výber, kto bol víťaz zákazky, či sa nenavyšovala cena, a musí byť kontrola, či sa väčšie zákazky nerozdelili na niekoľko menších. To by malo platiť pri ľubovoľnom limite.

A zrušiť súťaž pri nákupe bežne dostupných tovarov a služieb nedáva podľa neho vôbec zmysel. Pri tých rýchly a jednoduchý nákup zabezpečuje elektronické trhovisko.

„K nakupovaniu bez súťaže mám trochu nedôveru, lebo kontroly NKÚ ukázali, že mnohé obce nie sú schopné dodržať minimálny štandard ani v tom, aby mali dobre vedené účtovníctvo,“ hovorí Kunder. Veľký počet obcí má podľa neho problém s tým, že nezverejňujú zmluvy v súlade so zákonom a dá sa to povedať aj o faktúrach.

„Zdá sa mi logickejšie robiť takýto veľký ústupok tam, kde sa skutočne prejavia pozitíva. Hovorím o zrýchlení nákupov a o znížení administratívnej záťaže bez toho, aby tam pribudli negatívne javy ako zneužitie postavenia, či funkcie. Hrozba, že zákazky starosta jednoducho rozdá svojim známym, je v mnohých obciach na Slovensku veľmi reálna,“ povedal Kunder.

Pellegrini odmieta, že by šlo o vytváranie priestoru na obchádzanie zákona. „Nemôžeme sa pozerať na starostov a primátorov, že všetci sú zlodeji a prvé, čo idú spraviť, je, že idú rozkradnúť verejné zdroje. Kvôli pár jednotlivcom nemôže trpieť celá komunita,“ povedal. Pellegrini dodal, že ak by dochádzalo k netransparentnému konaniu, limity sa vrátia na pôvodnú úroveň.