Denník N

Slovensko zvažuje čiastočnú dekriminalizáciu marihuany, teraz trestajú aj za polovicu cigarety

Má byť takéto množstvo marihuany trestné? Foto – Fotolia
Má byť takéto množstvo marihuany trestné? Foto – Fotolia

Policajti nemôžu prehľadávať ľudí na ulici a náhodne hľadať drogy. Prokurátor či sudca by mali taký prípad zastaviť. Za malé množstvo marihuany dávajú súdy najmä podmienku.

Je už krátko po zotmení, dvojica policajtov kráča po chodníku a zastavuje skupinku mladých ľudí. Kontrolujú občianske, zatiaľ bežná situácia. Pýtajú sa na drogy, neveria, že pri sebe žiadne nemajú. Zdržujú, možno sú tvrdí.

Nepríjemná situácia, mladí ľudia pod tlakom ukazujú, čo majú vo vreckách. Majú pri sebe trochu marihuany? Začína sa sled nepredvídateľných nepríjemností.

Slovensko stále patrí ku krajinám, kde aj malé množstvo marihuany môže znamenať veľké problémy. A to aj napriek tomu, že v pravidlách je zmätok a policajti ju často nájdu iba preto, že obídu zákony. Na ulici vás totiž nemôžu bezdôvodne prehľadať. A robia to.

V stredu sa zasa policajti na svojom Facebooku pochválili tým, že drogy so psom hľadali v škole medzi študentmi.

Jedna dávka ako priestupok

Štát pomaly mení postoj a politici s odborníkmi zvažujú, že by ustúpili od tvrdých trestov v prípade nepatrného množstva drogy.

Plán na dekriminalizáciu sa ešte iba opatrne kryštalizuje. Ministerstvo spravodlivosti chce najskôr so skupinou odborníkov určiť, čo je vôbec jedna dávka drogy. Pomohlo by to zjednotiť rozhodnutia súdov, ktoré za jednu dávku považujú rôzne hmotnosti drogy. Odborníci však chcú ísť ešte ďalej a debatujú aj o možnosti následnej dekriminalizácie.

„Uvažuje sa, že by jedna dávka drogy bola priestupkom,“ hovorí prokurátor a profesor trestného práva Jozef Čentéš, ktorý sa stretnutí zúčastňuje za generálnu prokuratúru.

Dekriminalizáciu malého množstva drogy pre vlastnú potrebu podporuje aj generálna prokuratúra. Jaromír Čižnár už pred štyrmi rokmi kritizoval nesprávny prístup polície k drogám a to, že rovnako vykazujú „človeka prichyteného s dvoma cigaretami marihuany a rovnako drogového dílera“.

Ak by teda po úprave zákona policajti chytili niekoho napríklad s gramom marihuany (asi jedna cigareta) alebo malým množstvom inej drogy, vôbec by sa nedostal pred súd. Išlo by o priestupok a za tie by hrozila už iba pokuta a nie prísne podmienečné tresty so záznamom.

Aj podmienka znamená tvrdý zásah do života

Dnes je to tak, že aj za malé množstvo marihuany môže odsúdený dostať aj niekoľkoročný podmienečný trest – čo sa mu zapisuje do registra trestov a môže spôsobiť, že si nenájde prácu. Pri ďalšom súde potom môže ísť za mreže.

Pri skúmaní viacerých rozsudkov sme nenarazili na taký, podľa ktorého by užívateľ marihuany išiel do väzenia len za trávu, iba ak už bol v podmienke, alebo spáchal aj iný trestný čin. Ani prokurátor Jozef Čentéš si na taký prípad nespomína.

Zistili sme však, že viac ako polovica takýchto prípadov pred okresnými súdmi sa skončilo podmienkou.

Ministerstvo spravodlivosti nápad s možnou dekriminalizáciou jednej dávky nechce komentovať. Tvrdí, že aktuálne dokončujú návrh, ktorý má podľa programového vyhlásenia vlády vyriešiť problém s určovaním množstva drogy pri trestaní.

„Nateraz by sme neradi hovorili o konkrétnych legislatívnych opatreniach, keďže materiál je ešte stále otvorený,“ vraví hovorca ministerstva Peter Bubla.

No ani keby ministerstvo a odborníci s dekriminalizáciou nakoniec súhlasili, nie je vôbec isté, či návrh podporí aj koalícia. Napríklad SNS už ukázala, že má s podobnými témami problém, a zastavila odborné debaty o zjednodušení rozvodov a právne uľahčenie života LGBTI partnerov cez úpravu podobnú registrovanému partnerstvu.

Polícia nemôže náhodne prehľadávať na verejnosti

„Pýtali sa, či sme pod vplyvom, či máme niečo pri sebe. Robili nátlak, aby sme to ukázali, že to na nás vidia,“ rozpráva dvadsaťročný Karol.

Študenta vysokej školy v Bratislave prvýkrát chytili aj s kamarátom na Slavíne. Zľakol sa, policajtom odovzdal asi gram marihuany. V cele na oddelení čakal tri hodiny na rodičov, mal vtedy 17 a nemohol vypovedať sám.

„Rodičia najali drahého právnika a prokurátor obvinenie zamietol. Policajti vás nemôžu len tak prehľadať. Musia vás poučiť, že máte právo nič neodovzdať,“ hovorí Karol.

Potvrdzuje to aj sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko – okrem okresných aj krajské a Najvyšší súd v minulosti označili postup polície pri zaistení drogy za nezákonný pri osobných prehliadkach alebo pri kontrole vozidiel. Sudca Šamko má v odborných kruhoch autoritu, v posledných mesiacoch sa často vyjadruje k sporným právnym témam a upozornil napríklad aj na zvláštne postupy v prípadoch súvisiacich s kauzou Bašternák.

„Polícia môže žiadať, aby ste preukázali svoju totožnosť, ale ak nerobíte nič protiprávne a neexistuje ani také podozrenie, je neprijateľné, aby polícia náhodne a svojvoľne prehľadávala osoby na verejnosti či náhodne vybraté vozidlá, a to len z dôvodu, že možno niečo nájdu, čo by mohlo byť posúdené ako trestný čin,“ vraví Šamko.

Neplatí to iba pri plánovaných a cielených policajných akciách, vtedy polícia takéto prehliadky robiť môže.

Ilustračné foto N – Matej Dugovič

Už by policajtom prehliadku nedovolil

Ako pokračoval príbeh Karola: jeho šokovaní rodičia sa cez incident preniesli, on si dal na pár mesiacov od fajčenia trávy pauzu. Potom sa k marihuane vrátil a vlani v auguste ho znova chytili. S kamarátom odišiel v noci z hudobného klubu do auta, kde si chceli zapáliť. „Zbadali sme policajtov. Hovorili sme si, že nič nerobíme, tak prečo by za nami prišli.“ Hliadka prišla a vyžiadala si súhlas na prehliadku.

„V aute bola servítka, tak ju rozložili. Pýtali sa, čo tam je. Hovorím, že sopeľ. Všetko prehľadali. Prezreli nám aj bundy, išli do vreciek.“ Karolovi vypadla drvička s asi gramom a pol trávy. Zobrali ho na stanicu, kde podpísal, že drogu vydal dobrovoľne.

„Bol som nešťastný, že sa mi to zase stalo a zničí mi to život,“ hovorí Karol.

Policajný vyšetrovateľ navrhol zastaviť stíhanie, prokurátor to odmietol. „Bál som sa, vždy je tam strach, ako to dopadne, či budem mať záznam a čo budem robiť.“ Karol zaplatil peňažný trest a súdne trovy 220 eur a húlenie obmedzil.

„Už to vnímam inak, mám väčšiu zodpovednosť, a aj kvôli práci. Občas si ešte zapálim, keď som na párty, ale menej.“

Karol by dnes už policajtom prehliadku nedovolil. „Keby som to nepodpísal a povedal, ako to bolo, je to nezákonne získaný dôkaz.“ Na súde by mal veľkú šancu uspieť.

Keď sudca karhá policajtov

Iný prípad, podobná situácia – polícia našla marihuanu, no na prehliadku nemala právo a o právach informovala nesprávne. Sudca Okresného súdu Bratislava I Michal Kačáni v uznesení o zastavení stíhania obvineného Bratislavčana na viac ako troch stranách karhal policajtov za nesprávny postup.

Muža v lete zobrala hliadka na obvodné oddelenie, keď nevedeli overiť jeho totožnosť z neplatného pasu. Tam musel vyložiť všetky veci spolu s marihuanou v alobale. Policajti robili chybu za chybou. Mužovi nedali dostatočný priestor, aby si overili jeho identitu už pri prvej kontrole, a bezdôvodne ho predviedli na oddelenie, zavreli do cely a zisťovali, čo má pri sebe. Polícia muža síce správne poučila o možnosti nevydať veci, ktoré by mu poškodili, no až keď ich vyložil von.

„So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že príslušníci polície konali v rozpore… so zákonom o Policajnom zbore a dôkaz získaný na základe takéhoto postupu je nezákonný, pričom tento nedostatok nie je možné nijakým spôsobom zhojiť, a to ani v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní,“ tvrdí sudca Kačáni.

Sudca: Zbytočná represia, poučme sa z Česka

Sudca krajského súdu Bratislava Peter Šamko hovorí, že stíhanie za jeden či tri jointy je zbytočná represia. Trestné právo by podľa neho malo byť vyhradené iba na najzávažnejšie porušenia zákona.

„Som za dekriminalizáciu držby menšieho množstva marihuany, respektíve za dekriminalizáciu marihuany vôbec,“ hovorí sudca.

Argumentuje aj zlyhaním prohibície alkoholu a nárastom kriminality. „Podobne je to aj v prípade marihuany. Aj z tohto dôvodu v zahraničí silnejú tendencie ohľadne úplnej či aspoň čiastočnej dekriminalizácie držby marihuany. V tomto smere by sme sa mohli inšpirovať napríklad v Českej republike.“

V Česku je už tretí rok držanie do 10 gramov marihuany iba priestupok, no po drobných užívateľoch tam polícia nikdy tvrdo nešla ani predtým. V mnohých štátoch je marihuana povolená v zdravotníctve a v Kanade vôbec ako prvej krajine na svete od budúceho roka marihuanu zlegalizujú.

Vráťme sa späť na Slovensko. Zaostávame nielen jednými z najprísnejších trestov v Európskej únii, no polícia robí nadprácu a nezákonnými kontrolami na drobných užívateľov poľuje.

Polícia: Príslušníkom hovoríme, že robia chyby

Je predpoklad, že ide o bežný postup polície. V rozsudkoch sa pravidelne opakuje, že obvinený vydal polícii drogu dobrovoľne. Policajt nemôže ľudí nielen len tak prehľadať, nemôže ich do toho ani nútiť. O nesprávnom postupe musia vedieť oni, ich šéfovia aj prokurátori, no tie isté pochybné okolnosti osobných kontrol sa stále opakujú.

Právnik Rastislav Ďurove, ktorý pre ministerstvo spravodlivosti pripravoval poslednú dekriminalizačnú novelu, hovorí, že ľudia väčšinou podpíšu dobrovoľné vydanie drogy a tým nezákonný postup polície odobria.

„Keby to nepodpísali a prokurátorovi alebo vyšetrovateľovi povie, že mu vliezli do vreciek bez zákonného dôvodu, je to problém policajtov. Policajt povie: vyložte vrecká alebo čo máte vo vrecku a nezákonne vplývajú na ľudí. Musí prísť a zo zákonných dôvodov sa k tomu trestnému činu dostať. Polícia si možno v istom smere zbiera body na takých. Keď idú po ulici alebo čakajú pred barom, chytajú bežných užívateľov a majú bod za prispenie k objasneniu trestného činu.“

Iný prípad je, keby mali policajti podozrenie z páchania trestného činu alebo človek viditeľne drogu drží.

Prokurátor Jozef Čentéš hovorí, že prokurátori majú povinnosť skúmať zákonný spôsob získania dôkazov zo strany polície. V prípade, ak polícia nezákonne získala dôkazy, prokurátor je oprávnený zrušiť uznesenie o vznesení obvinenia.

Polícia jasne nevysvetľuje, čo si myslí o osobných prehliadkach pri hľadaní drog, a odkazuje iba na trestný zákon. Ten hovorí, že bez súhlasu môžu policajti prehľadávať na ulici ľudí, iba ak vec neznesie odklad alebo osobu pristihli pri trestnom čine.

Hovorca policajného prezídia Martin Wäldl tvrdí, že o viacerých rozhodnutiach súdov, ktoré spochybnili zákonnosť získaných dôkazov, vedia. „Snažíme sa ich preniesť do praxe a policajtov o nedostatkoch informujeme.“

Generálna prokuratúra zasa hovorí, že prokurátori v minulosti viacero prípadov pre pochybenia odmietli.

„Na základe zovšeobecnenia týchto nedostatkov na pracovných poradách organizovaných generálnou prokuratúrou došlo k zníženiu počtu trestných vecí, v ktorých policajti nezákonne zaistili drogy.“

Prokurátori majú moc po posúdení prípadu rozhodnúť o podmienečnom zastavení stíhania aj v iných prípadoch, no v praxi to robia iba výnimočne.

Čentéš hovorí, že ak sa obvinený prizná ku skutku, môže byť pri posúdení jeho osoby, doterajšieho života a okolností prípadu zastavenie trestného stíhanie dostatočným rozhodnutím.

Upustiť od potrestania môže aj súd či prípad uzavrieť aspoň symbolicky povinnými prácami alebo finančným trestom bez záznamu. No ak sa už spis pred sudcov dostane, priklonia sa skôr k prísnejším trestom a najčastejší verdikt je podmienka.

Koľkí dostali podmienku a koľkí pokutu

Vlani odsúdili 501 ľudí za prechovávanie malého množstva drog. Do väzenia išlo 85 ľudí, podmienku dostalo 265. Alternatívne potrestali 83 ľudí, v 49 prípadoch súdy trest odpustili, 12 stíhaní zastavili a 10 ľudí oslobodili. To sú štatistiky generálnej prokuratúry aj s trestmi za tvrdé drogy ako pervitín a kokaín či jazdu pod vplyvom omamných látok.

Tieto prípady sme očistili na 112 rozsudkov okresných súdov iba pri držaní malého množstva marihuany (väčšinou jedna až tri dávky, výnimočne viac), ktoré nesúviseli s iným trestným činom (napríklad vyhrážanie alebo jazda pod vplyvom). No ani vtedy neboli pomery výrazne iné.

Zo 112 prípadov skončilo 67 podmienkou, finančný trest dostalo 20 ľudí a povinné práce 10 ľudí. Iba 11-krát súdy upustili od potrestania či stíhanie zastavili, väčšinou išlo o mladistvých, študentov alebo bola vzorka zakázanej látky príliš malá. V štyroch nepodmienečných trestoch nešli odsúdení sedieť iba za samotnú marihuanu, ale napríklad za porušenie podmienky.

Z rozsudkov nie sú väčšinou jasné poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, ako predošlé prehrešky či situácia v rodine a v práci, ktoré mohli výrazne ovplyvniť výšku trestu. No niektoré súdy dávali spravidla podmienečné tresty.

Šanca na miernejšie tresty bola na Okresnom súde Bratislava III, ktorý dal 7 podmienok a 6 peňažných trestov, či trnavskom súde, ktorý v dvoch prípadoch rozhodol o podmienečnom treste a v troch žiadal iba peniaze.

Najtvrdšie rozhodoval galantský súd, všetkých 7 rozsudkov uzavrel podmienkou. Na súde v Dunajskej Strede zasa z piatich prípadov skončili všetky niekoľkomesačnou podmienkou a s ročným až dvojročným odkladom.

Zo štatistík je jasné, že pri rozhodovaní sudcov veľmi nezáležalo na množstve marihuany.

Nitriansky okresný súd dal aj za tri jednorazové dávky marihuany pokutu, no v iných prípadoch rozhodol za menšie množstvo o podmienke. Podmienečné tresty dostali ľudia v Michalovciach aj za jednu dávku. Súd v Malackách zasa pri šiestich dávkach trestal iba pokutou. Chaos?

Neistotu obvinených a nejednotnosť súdov by mal vyriešiť práve návrh ministerstva spravodlivosti, ktoré chce lepšie kategorizovať množstvá drogy.

Foto N – Matej Dugovič

Čo je to jedna dávka

Policajti a prokurátori sa už teraz dohadujú so súdmi, čo je ešte regulárna droga s nejakými účinkami a čo jej zvyšok. Kým súdy čakajú roky na jasnejšie pravidlá, niektoré si určili vlastné. Krajské súdy v Žiline a v Bratislave považujú za jednu dávku najmenej 500 miligramov marihuany bez ohľadu na množstvo aktívnej látky THC a 100 miligramov pervitínu.

„Tento stav právnej neistoty pretrváva už 10 rokov s tým, že niekde na Slovensku ste trestne stíhaný aj za držbu napríklad 0,2 gramu zvyškového množstva marihuany a niekde až od 0,5 gramu,“ hovorí Šamko.

„Sudcovia nie sú naučení aplikovať duch zákona. Že je tu mladý študent, skončí školu, tak mu nedám dvojročnú podmienku, lebo to bude mať ešte dva roky v zápise a kto ho zoberie do práce?“ pýta sa právnik Rastislav Ďurove. V podobných prípadoch obvineným pomáha na súde a prevádzkuje tiež internetovú poradňu.

„Niektorí sudcovia si začali byť vedomí nepomeru medzi závažnosťou drogových trestných činov a neúmernosťou sankcií a snažia sa vo svojom rozhodovaní uplatňovať nové právne postupy, ktoré ešte donedávna boli takmer nevyužívané.“ Ďurove odporúča skôr peňažné tresty, užívateľ podľa neho trest pocíti, ale neťahá sa s ním ďalej.

Čo hovoria strany: SaS je za, Smer nechce odpovedať

Dekriminalizácia marihuany pritom bola v hre už pred dvomi rokmi, keď Smer vládol sám. Ministerstvo spravodlivosti vtedy navrhlo znížiť tresty za gram marihuany či pestovanie dvoch rastlín iba na pokutu, no k poslancom sa návrh napokon ani nedostal.

Dekriminalizáciu dlhodobo podporuje opozičná strana Sloboda a Solidarita, počas krátkej vlády (2010-2012) však zmenu nedokázala presadiť. OĽaNO nie je jednotné, časť poslancov je proti uvoľneniu drogovej politiky.

Most-Híd sa chce zamerať skôr na prevenciu než nesprávnu represiu, no nehovorí jasne, či by dekriminalizáciu podporil. Odborné debaty o určení dávky drogy sa pritom dejú pod jeho ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou.

Najsilnejší Smer odmietol odpovedať. Jej predseda a premiér Robert Fico opakovane podporoval dekriminalizáciu marihuany pre osobnú spotrebu, no nikdy k tomu nepristúpil, ani keď bol vo vláde sám.

SNS a Sme rodina na otázky nereagovali.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie