Denník N

Naši 15-roční nerozumejú peniazom, za tri roky sa výrazne zhoršili (testovanie PISA)

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Výsledky finančnej gramotnosti našich študentov sú podpriemerné, ukázalo to testovanie PISA. Horšie ako my z testovaných krajín OECD dopadlo len Čile.

Slovensko sa zúčastnilo testovania PISA, ktoré sa zameralo na finančnú gramotnosť študentov. Spolu sa doň zapojilo 15 krajín sveta, z toho desať z OECD.

U nás sa testovania z roku 2015 zúčastnilo 1540 15-ročných žiakov. Slovenskí žiaci dosiahli výkon na úrovni 445 bodov, čo je podpriemerné. Porovnateľne s našimi dopadli žiaci z Litvy.

Výrazne horšie z krajín OECD skončili žiaci z Čile.

Slovenskí školáci predbehli ešte Peru a Brazíliu.

Čo je však horšie, výkon našich žiakov sa výrazne zhoršil. Pred tromi rokmi sa slovenskí žiaci do testovania zapojili tiež a vtedy získali o 25 bodov viac.

A čo je finančná gramotnosť? PISA ju definuje ako znalosť a pochopenie finančných pojmov a rizík – sú to schopnosti, motivácia a sebadôvera využívať získané vedomosti, aby vedeli robiť efektívne rozhodnutia v celom rade finančných súvislostí s cieľom zlepšiť finančnú situáciu jednotlivca i spoločnosti, a tým im umožniť zapojiť sa do ekonomického života.

Žiaci sa výrazne zhoršili

„V porovnaní s predchádzajúcim cyklom sme zaznamenali štatisticky významný pokles výkonu slovenských chlapcov (36 bodov), výkon dievčat je v oboch cykloch porovnateľný (štatisticky nevýznamný pokles o 14 bodov),“ napísalo ministerstvo školstva.

V rizikovej skupine bolo viac ako tretina žiakov – 34,7 percenta, čo je oproti roku 2012 významný nárast o takmer 12 percent. Znamená to, že 34,7 percenta našich žiakov nie je schopných v základných súvislostiach riešiť a aplikovať v praxi otázky a problémy týkajúce sa financií.

„Navyše, podiel slovenských žiakov v rizikovej skupine je o 12,4 percenta vyšší ako v priemere krajín OECD. V roku 2012 predstavoval tento rozdiel 7,5 percenta,“ píše ministerstvo.

Na druhej strane, počet študentov v top skupine ostal na porovnateľnej úrovni ako pred tromi rokmi – je v nej 6,3 percenta žiakov. „Aj napriek tomu je podiel žiakov v top skupine na Slovensku o 5,5 percenta nižší ako v priemere krajín OECD,“ hodnotí ministerstvo.

Finančnú gramotnosť až tak veľmi ako čitateľskú, matematickú čí prírodovednú neovplyvňuje to, v akej bohatej rodine dieťa vyrastá. Vplyv socioekonomického statusu žiaka je porovnateľný s krajinami OECD, oproti predošlému testovaniu klesol.

Na čo sa v testoch PISA pýtali: 

  • peniaze a finančné transakcie (napr. schopnosť používať platobnú kartu alebo internet banking),
  • plánovanie a manažovanie financií (napr. schopnosť naplánovať rozpočet a výdavky pre určitý časový interval),
  • finančné prostredie (úroveň poznania spotrebiteľských práv, pochopenie vplyvu spoločenských zmien na financie – napr. inflácia),
  • riziko a výnos (pochopenie finančných rizík napr. pri úveroch, poistení, investovaní).
  • Podľa kognitívnych procesov používaných pri riešení problému rozlišujeme úlohy zamerané na:
  • identifikáciu finančných informácií,
  • analýzu informácií vo finančnom kontexte,
  • vyhodnotenie finančných otázok a problémov,
  • pochopenie a uplatnenie vedomostí o financiách.
  • Podľa zaradenia úlohy do nasledujúcich kontextov boli zamerané na:
  • vzdelávanie a prácu,
  • domácnosť a rodinu,
  • jednotlivca (osobné financie),
  • spoločnosť.

V priemere krajín OECD šesť z desiatich žiakov má bankový účet a/alebo platobnú kartu, alebo si zarába peniaze vlastnou pracovnou činnosťou. „Vlastníctvo bankového účtu je v 10 z 13 krajín, ktoré sa do testovania zapojili, spojené s dosiahnutím vyššieho skóre v oblasti finančnej gramotnosti,“ píše ministerstvo.

Z výsledkov vyplýva, že žiaci v USA, Austrálii, Belgicku a Holandsku, ktorí majú bankový účet, dosahujú najmenej o 40 bodov vyššie skóre ako žiaci, ktorí ho nemajú. Spojenie medzi výkonom v oblasti finančnej gramotnosti a vedením bankového účtu je silne previazané so socioekonomickým zázemím žiaka.

V Spojených štátoch amerických, Taliansku, Belgicku, Austrálii, Španielsku, Kanade a Holandsku dosahujú žiaci vlastniaci bankový účet o viac ako 20 bodov vyššie skóre ako žiaci s podobným socioekonomickým zázemím, ktorí ho nevlastnia, píše ministerstvo. Najvýraznejší je tento rozdiel v Holandsku, kde dosahuje 72 bodov.

U nás je to však naopak – žiaci, ktorí majú bankový účet, dosahujú o 14 bodov nižšie skóre než žiaci s podobným socioekonomickým statusom, ktorí ho nemajú. Zo všetkých zapojených krajín žiaci v Španielsku, Holandsku a Slovensku (o 42 bodov), ktorí majú platobnú kartu, dosahujú nižšie skóre než žiaci s podobným socioekonomickým statusom, ktorí platobnú kartu nevlastnia.

Ani domáce testy nedopadli dobre

„Z našich predbežných výstupov vieme k finančnej gramotnosti povedať tri veci. To, že budúci učitelia sa nepripravujú na vyučovanie finančnej gramotnosti. Finančná gramotnosť nie je systematicky vyučovaná a s kvantitatívnymi údajmi sa učíme pracovať len teoreticky – rovnice, vzorce, ale neučíme sa používať tieto znalosti prakticky, pre život,“ hodnotí úroveň finančnej gramotnosti u nás Renáta Králiková z kampane To dá rozum.

Finančnú gramotnosť testovala u nás aj Štátna školská inšpekcia. Ani tam však neboli výsledky dobré.

„Dostali 30 úloh, nie sú verejné. Otázky boli koncipované tak, aby sa prejavila čitateľská gramotnosť, museli pochopiť text a vybrať to dôležité, matematická gramotnosť, aj čistá faktografia z oblasti finančníctva. Jedna z úloh je takáto: Otec, mama a dvaja študujúci synovia sa rozhodli stráviť víkendový deň túrou vo Vysokých Tatrách. Večer pred túrou sa rozhodovali, akým spôsobom budú cestovať: vlakom, autobusom alebo osobným autom. Mali vybrať najlacnejšiu dopravu,“ povedala hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová v rozhovore Denníka N z minulého roka.

Deviataci boli na tom najhoršie v oblasti riadenia rizika poistenia, tú zvládli len na 35 percent.

„Čím je väčšia nezamestnanosť v regióne a nižší príjem, tým je výsledok žiaka horší. Najlepšie výsledky dosiahli žiaci Trenčianskeho a Bratislavského kraja. Výpovednú hodnotu nám skresľujú školy v regiónoch s maďarským vyučovacím jazykom. Tie dosiahli značne horšie výsledky ako slovenské. Materiály sú vydávané len v slovenčine,“ povedala hlavná inšpektorka.

Finančná zodpovednosť vyšla pri žiakoch z bežnej populácie na úrovni 75 percent, pri žiakoch z marginalizovaných komunít na 47 percent. Takto to klesá pri všetkých kategóriách.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie