Srbi a Slováci, príbeh z Voderád: Nečudujme sa vášniam, ak v malej dedine ubytujeme 400 robotníkov

Poštová ulica vo Voderadoch neďaleko Trnavy je taká zapadnutejšia. Cesta na nej je pomerne úzka. Ak na krajnici parkuje nejaké auto, dve protiidúce autá sa tam už nezmestia. Už onedlho by na tejto ulici malo bývať o 400 ľudí viac a miestnym sa to vôbec nepozdáva.

Po pravej strane ulicu lemujú rodinné domčeky. Vľavo je škola a za ňou starý internát. Pred rokmi tam prespávali dve stovky študentov poľnohospodárskej a potravinárskej školy. Už niekoľko rokov je budova opustená. Čoskoro sa to má zmeniť.

Internát vlastní trnavská župa, ktorá ho nedávno za 133-tisíc eur a na dvadsať rokov prenajala súkromnej eseročke Centrum prenájmu. Do chátrajúcej niekoľkoposchodovej budovy už nabehli robotníci, ktorí ju vypratávajú a izby opravujú. Nový majiteľ dúfa, že tam ubytuje ľudí, ktorí do kraja prichádzajú za prácou. V okolí vyrába Samsung, Lear, dodávatelia trnavského Peugeotu a množstvo ďalších firiem.

Odkiaľ robotníci budú, sa ešte nevie. Možno zo Slovenska, možno zo Srbska či z Rumunska. V budove by ich mohlo prespávať aj štyristo a dedinu, kde nežije ani 1500 ľudí, to vystrašilo. Ľudia sa hnevajú, starosta píše otvorené listy, súkromná eseročka pozerá najmä na svoje podnikanie a župa zoči-voči obavám z cudzincov komunikuje, že  prenájom bol transparentný.

Prečítajte si

Dobrodošli: Srbi prichádzajú po tisícoch, sú bieli a kresťania – aj tak sa ich bojíme

V kraji, kam prichádzajú Srbi

Pre pochopenie toho, aká je dnes vo Voderadoch atmosféra, je potrebné vrátiť sa o pár týždňov dozadu na nie veľmi vzdialené miesto. Je nedeľa 26. marca okolo piatej ráno. Na deviatom poschodí trnavskej ubytovne Nukleon, teda asi pätnásť minút autom od Voderád, ležia telá dvoch dobodaných Srbov.

Vyšetrovanie neskôr ukáže, že mladíkov po hádke napadli ich krajania kuchynským nožom. Jeden mal šesť bodných rán na hrudi, druhý bol dorezaný na chrbte, ramene aj hrdle. Televízia Markíza informovala, že hádka vznikla pre drogy, ktoré zrejme niektorí z cudzincov v ubytovni predávali.

Správa o incidente sa bleskovo rozšírila po celom kraji, vo Voderadoch o nej vedia takmer všetci. Ubytovňa Nukleon získala taký chýr, že tam policajti začiatkom mája urobili raziu. Zadržali asi dvadsiatku Srbov, ktorí boli na Slovensku nelegálne, a nechali ich vyhostiť.

Fabriky v Trnavskom kraji patria k najväčším zamestnávateľom zahraničných robotníkov na Slovensku. Veľké firmy medzi Slovákmi hľadajú ľudí za výrobné pásy už dlhé mesiace márne. Počet robotníkov zo Srbska sa za necelé dva roky zvýšil z niekoľkých stoviek na asi 6-tisíc.

Cudzinci pracujúci na Slovensku

Adriana Polakovičová je vo Voderadoch riaditeľkou materskej školy. Býva v dome priamo oproti internátu a patrí k iniciátorom petície proti novej ubytovni, ktorú v obci podpísalo tisíc ľudí. Spomína, že pred desiatimi rokmi už  robotníkov v budove dočasne ubytovali a nerobilo to dobrotu. A to ich bola len polovica z počtu, ktorý tam môže bývať teraz.

„Bolo ich tam asi do dvesto,“ vraví. „Nepamätám si na detaily, ale myslím, že to bolo ešte v čase, keď tu stavali fabriky v priemyselnom parku. Išlo väčšinou o ľudí zo zahraničia a žili tu asi dva roky.“

Ľudia v domoch oproti internátu sa v tomto období necítili komfortne. „Keď ráno o piatej štartovali autobusy, ktoré prišli po nich a odvážali ich do roboty, bolo to počuť na celú ulicu. Je to úzka ulica, autobusov sa tam točilo viac, a to tam vtedy bývala len polovica z toho, čo by mala teraz.“

A nešlo len o hluk. Mnohí zo zahraničných robotníkov na tom museli byť s plácou zrejme veľmi zle, a k miestnym z Voderád chodievali niekedy pýtať jedlo. „Mne ich bolo dokonca ľúto, lebo zrejme nemali v práci taký komfort, aký mali mať,“ spomína Polakovičová.

Srb neznamená záškodník

Riaditeľka škôlky hovorí, že miestni starousadlíci väčšinou nemajú nič proti iným národnostiam. Fakt, že by v novej ubytovni mohli bývať Srbi, ktorých počet na Slovensku rastie najrýchlejšie, ich zaujíma až na druhom mieste. Aj keď, samozrejme, o problémoch v Trnave a iných mestách vedia.

Oveľa viac ich desí, že sa malá dedina nafúkne o štyristo ľudí. „Ja ich neberiem ako nejakých záškodníkov,“ hovorí Polakovičová a dodáva, že problémoví vedia byť aj Slováci. Ona sama verí, že väčšina ľudí je skôr dobrých. „Najväčší kameň úrazu je naozaj skôr počet tých ľudí.“

Učiteľka z materskej školy sa obáva, že v internáte, kde sú izby pomerne malé a uspôsobené stredoškolským študentom, sa môže veľa ľudí na malom priestore ľahko dostať do konfliktov. „Ja naozaj nechcem všeobecne odsudzovať nikoho, ani Srbov. Máme známych, ktorí sú v pohode. Ale  tá krv tam je trochu teplejšia, sú trochu ráznejší.“

Starosta Voderád Pavol Augustín vraví, že obec by štyristo nových obyvateľov nemusela zvládnuť. „Je to veľké narušenie infraštruktúry. Cesty sú úzke, chýbajú tu parkoviská, máme jeden malý obchod,“ vysvetľuje. „Čo tu budú robiť vo voľnom čase? Nemáme kino, v kultúrnom dome je akcia len občas. Budú sedieť v ubytovni, nudiť sa a popíjať.“

V obci nie je ani policajná stanica, najbližšie obvodné oddelenie polície je o osem kilometrov ďalej, v Cíferi. Internát je navyše hneď vedľa areálu základnej školy. Petíciu, ktorú miestni vo štvrtok odovzdali župe, preto podpisovali aj rodičia žiakov, ktorí do školy dochádzajú.

Voderady sú dedina, ktorá ťaží z dobrej polohy neďaleko Trnavy, leží pri diaľnici na Bratislavu. Pozemky sú tam lukratívne, developeri vo veľkom stavajú nové domy, obec sa rozrastá. Starosta vraví, že sa snaží výstavbu v dedine brzdiť, aby nedopadli ako Dunajská Lužná, kde sa postavili obrovské satelitné mestečká bez infraštruktúry a dnes tam každý deň kolabuje doprava. Ubytovňa môže túto politiku zničiť.

„Tu v dedine nikto nespochybňuje, že medzi robotníkmi, nech sú odkiaľkoľvek, je kopec slušných ľudí, ktorí si sem prišli iba zarobiť,“ dodáva starosta Augustín. „Ale toto množstvo ľudí dedinu zabije.“

Nájomca: Na ubytovňu nemeníme kostol

Majiteľom eseročky Centrum prenájmu je Martin Mirga. Keď mu voláme, rozprávať sa veľmi nechce. Hovorí, že médiám už všetko vysvetlil: Žiadne zmluvy ešte podpísané nemá a tak nevie, kto bude v ubytovni bývať. Môžu to byť Srbi, môžu to byť Slováci, Rumuni či Česi.

Ubytovňa má mať vlastnú strážnu službu a kamery a majiteľ chce robiť všetko preto, aby sa v okolí nezvyšovala kriminalita. Zároveň dodáva, že sa správa ako podnikateľ. Za budovu bude kraju platiť nájom, ďalšie peniaze zhltnú energie. Chce ju preto vyťažiť tak, aby mu prinášala zisk.

„Momentálne nemáme s nikým uzatvorenú zmluvu, ale ubytovňa je koncipovaná na kapacitu štyristo ľudí, aj z pohľadu výmery, počtu sociálnych zariadení, či ostatných kritérií,“ hovorí. „Je to úplný štandard a my to nebudeme nejako navyšovať. Nestaviame niečo nové. Dostali sme objekt, ktorý tu stojí roky, a slúžil na ubytovanie aj v minulosti. Nemeníme na ubytovňu kostol, ale internát, ktorý slúžil na podobný účel.“

Starosta chápe, že podnikateľovi ide o biznis. „Ale je to biznis na úkor ľudskosti,“ dodáva. Tak či tak – obyvateľov obce sklamala viac Trnavská župa ako súkromná firma. Čakali by, že krajská samospráva sa bude zaujímať o dôsledky svojich krokov. Ale komunikácia župy je postavená na presviedčaní, že budovu prenajali transparentne.

Župan Trnavského kraja Tibor Mikuš (podporovaný Smerom) ľuďom vo Voderadoch v stredu odkázal, že s ich obavami nesúhlasí. Župa sa má podľa neho starať o svoj majetok a minimalizovať straty. Údržba opusteného bývalého školského internátu vyšla kraj doteraz na 400-tisíc eur.

„Prenájmom získame 100-tisíc eur ročne,“ povedal Mikuš. „Sťažovať sa na niečo, čo má ešte len nastať, ak má vôbec nastať, je iluzórne.“ Starostovi navyše povedal, že jeho obec mala šesť rokov možnosť budovu odkúpiť, alebo si prenajať.

Keď sa politici tvária, že migrácia neexistuje

Krajskí politici v Trnavskom kraji robia to, čo aj štát – tvária sa, akoby migrácia na Slovensku neexistovala. No aj keď k nám neprichádzajú utečenci z arabských krajín, cudzinci tu sú. Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry vraví, že aj pri robotníkoch zo Srbska by sa lokálni lídri mali zamýšľať nad tým, ako bude vyzerať ich spolužitie so Slovákmi.

„Nemám odpoveď na to, či v tejto dedine má byť štyristo ľudí, alebo nie, to posúdiť neviem,“ hovorí Kriglerová. V každom prípade by podľa nej mala existovať komunikácia samosprávy voči obyvateľom a súkromník, ktorý je nájomcom ich budovy, by mal dostať jasné pravidlá a podmienky. „Najlepšie by bolo, keby kraj mal niečo ako cestovnú mapu migrácie, plán, ako do budúcnosti príchod zahraničných robotníkov zvládať.“

Prečítajte si

Zbogom, Vojvodina. Ako sa žije v kraji, odkiaľ Srbi a Slováci radšej odchádzajú robiť k nám

Takýto plán by podľa Kriglerovej mal obsahovať analýzu, čo dediny a miesta dokážu zvládnuť a za akých okolností. „Keď viete, že zahraniční robotníci do vášho kraja budú prichádzať, musíte vedieť aj to, ako s nimi pracovať, a ako túto novú situáciu objasniť obyvateľom. Určite nie je dobré nechať to na súkromnom podnikateľovi, nech si to vyrieši sám.“

Skúsenosti zo zahraničia, napríklad z Katalánska, hovoria, že ak samospráva vie vopred rozumne pracovať s príchodom cudzincov, môže tak predísť konfliktom, ktoré neskôr vedú k radikalizácii obyvateľov a rastúcej podpore krajnej pravice. Tam, kde sa samosprávy tvária, že sa nič nedeje, to môže dopadnúť naopak.