Poľnohospodárstvo nedostatočne pomáha rozvoju slovenských regiónov

Európske poľnohospodárstvo je v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ významne podporované. Z úniového rozpočtu ročne ide na podporu farmárov 55 miliárd eur. Slovenským farmárom z tejto sumy ide približne 654 miliónov. Je preto legitímne od poľnohospodárstva vyžadovať prínos k riešeniu celospoločenských problémov.
Na Slovensku je hlavným problémom vysoká nezamestnanosť v najmenej rozvinutých okresoch južného a východného Slovenska. Sú to okresy, kde poľnohospodárstvo v minulosti patrilo medzi kľúčové odvetvia, ale v súčasnosti je jeho príspevok k tvorbe pracovných miest malý.

Na Slovensku je poľnohospodárska produkcia na hektár veľmi nízka. Menej na hektár sa produkuje len v pobaltských štátoch, Rumunsku a Bulharsku (graf 1). Všetky susedné štáty produkujú viac.

Poľnohospodárstvo u nás zamestnáva na hektár (graf 2) málo ľudí, menej ako susedné štáty, ktoré sú na podobnom stupni vývoja. Z hľadiska zamestnanosti sa Slovensko podobá bohatým štátom ako Francúzsko alebo Nemecko, ktoré majú veľa kapitálu a drahú pracovnú silu. Slovenská produkcia však zďaleka nedosahuje úroveň rozvinutých štátov, ale je porovnateľná s Bulharskom a Rumunskom.

Nízka zamestnanosť a produkcia na hektár pôdy majú negatívny vplyv na rozvoj regiónov.

Existuje niekoľko dôvodov, prečo poľnohospodárstvo nedostatočne pomáha rozvoju regiónov. K hlavným patrí nevhodná štruktúra podnikov, zlé uplatňovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky, neefektívne fungujúci trh s pôdou a slabo rozvinutý spracovateľský priemysel.

Štruktúra podnikov

Na Slovensku štruktúre fariem dominujú veľké korporátne podniky, ktoré vznikli zo socialistických družstiev. Korporátne farmy, ktorých je okolo tisíc, obhospodarujú 75 percent pôdy. Priemerná veľkosť korporátnej farmy je 1200 hektárov. V Rakúsku má priemerná farma 50 hektárov a rodinné farmy obhospodarujú sto percent pôdy. Podobná situácia ako v Rakúsku je vo všetkých rozvinutých štátoch.

Podnikanie korporátnych fariem je založené na využívaní dvoch výrobných faktorov: kapitálu a pôdy. Deje sa to prostredníctvom produkcie monokultúr obilnín, respektíve olejnín na veľkých plochách s použitím modernej techniky a minimálneho množstva zamestnancov. Korporátne farmy nie sú konkurencieschopné v živočíšnej výrobe, ani v ovocí a zelenine, kde je však hodnota produkcie na hektár výrazne väčšia ako hodnota produkcie z hektára obilnín a kde si charakter výroby vyžaduje využívanie väčšieho množstva pracovníkov na hektár. Toto vysvetľuje fakt, že bohaté štáty ako Belgicko a Holandsko, ktoré majú podstatne viac kapitálu ako Slovensko, zamestnávajú na jednotku poľnohospodárskej pôdy viac pracovníkov ako Slovensko. Belgicko o 63 percent viac a Holandsko dokonca o 211 percent viac. Ich rodinné farmy sa totiž špecializujú na pestovanie ovocia a zeleniny a na živočíšnu výrobu.

Podľa Eurostatu na Slovensku farmy väčšie než sto hektárov zamestnávajú len dvoch ľudí na hektár, kým pre farmy menšie než desať hektárov je to viac než desať ľudí na hektár. Priemer v celej Únii je 1,3 pracovníka na hektár pre farmy väčšie než 100 a pre malé farmy je to viac než 14 pracovníkov. Korporátne farmy zamestnávajú málo ľudí a majú menšiu hodnotu produkcie na hektár.

Poľnohospodárska politika

Produkcia obilnín a olejnín je výrazne dotovaná priamymi platbami, ktoré sú priamo úmerné veľkosti obhospodarovaných plôch. Priemerná slovenská korporátna farma získa vo forme priamych platieb viac než 200-tisíc eur ročne. Veľké rakúske farmy získajú menej než 30-tisíc eur. Farmy s obrovskými dotáciami (viac než 150-tisíc eur ročne) sú špecifické pre bývalé komunistické krajiny (hlavne Slovensko a Česko). Priame platby umožňujú slovenskej korporátnej farme pohodlnú existenciu aj bez podstatnej poľnohospodárskej produkcie a bez potreby zamestnávania pracovníkov, kým v Rakúsku tvoria priame platby len doplnok k tržbám z produkcie.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka využilo pri tvorbe poľnohospodárskej politiky na roky 2014 – 2020 možnosť presunúť zdroje určené na rozvoj vidieka do priamych platieb. Veľká väčšina ostatných členských štátov Únie naopak znížila rozpočet určený na priame platby a zdroje presunula na rozvoj vidieka.

Veľké farmy na Slovensku dostavajú vysoké investičné dotácie, keďže Program rozvoja vidieka bol nastavený v prospech veľkých projektov. Z hodnotení Programu rozvoja vidieka však vyplýva, že veľké investičné projekty fariem sú najmenej efektívne pre zamestnanosť, ako aj z hľadiska pridanej hodnoty alebo zisku.

Slabo rozvinutý spracovateľský priemysel

Príčinou nízkej zamestnanosti v poľnohospodárstve je aj slabo rozvinutý potravinársky priemysel. Vo vyspelých krajinách sa pritom najviac pracovných miest tvorí v spracovaní, nie v primárnom poľnohospodárstve. Na spracovaní sa významne podieľajú aj farmári. Analýzy potvrdzujú, že rozvinutý spracovateľský priemysel vedie k nárastu domácej produkcie. Napríklad, štáty, ktoré majú mliekarenský priemysel na vysokej úrovni, majú aj vyššie dodávateľské ceny mlieka, čo stimuluje domácu primárnu produkciu mlieka. Slovensko je medzi krajinami s najmenšou pridanou hodnotou spracovateľského priemyslu v Únii.

Trh s pôdou

Trhy môžu fungovať efektívne, ale aj neefektívne. Neefektívny trh bráni presunu výrobných faktorov, ako sú pôda, kapitál alebo práca od firiem, ktoré ich nevedia optimálne využívať, k efektívnym firmám, ktoré vytvárajú väčšiu pridanú hodnotu. Trh s pôdou je na Slovensku neefektívny. Pôdu obrábajú farmy, ktoré produkujú málo, majú nízku pridanú hodnotu, nízku produktivitu a zamestnanosť. Existujú dva dôvody neefektívnosti: veľká rozdrobenosť vlastníctva pôdy a zákonné obmedzenia transakcií s pôdou, ktoré zaviedol zákon č. 140/2014.

Na Slovensku máme viac než deväť miliónov parciel s priemernou veľkosťou 0,45 hektára, ktoré majú 12 až 15 vlastníkov. Predaj pôdy je preto veľmi administratívne a finančne náročný. Navyše, vlastníci malých, ekonomicky nevýznamných plôch neprejavujú záujem o predaj alebo prenájom pôdy iným záujemcom. Efektívna farma má vysoké náklady získať dodatočnú pôdu na svoj rozvoj. Vysoké náklady na transakcie s pôdou zabezpečujú, že veľké korporátne farmy sa neboja, že vlastníci prenajmú alebo predajú pôdu inému záujemcovi. Trh s pôdou nefunguje a korporátne farmy platia veľmi nízke nájomné roztriešteným vlastníkom. Priemerné nájomné na Slovensku je 47 eur za hektár, čo je výrazne menej ako v najchudobnejších štátoch Únie, ako sú Rumunsko (91 eur/ha) a Bulharsko (178 eur/ha) (graf 3).

Slovensko malo možnosť sceliť pozemkové vlastníctvo, ale nevyužilo ju. Doteraz sa scelilo len desať percent pôdy. Z Programu rozvoja vidieka pre obdobie 2014 – 2020 sa na pozemkové úpravy vyčlenilo 85 miliónov eur. Na úplné vysporiadanie vlastníckych práv k pôde pritom treba viac než miliardu eur.

Zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy túto nepriaznivú situáciu pomáha udržať. Zákon dáva predkupné právo na nákup pôdy súčasným farmám, čím obmedzuje konkurenciu a bráni dynamickým farmám získať pôdu na rozširovanie výroby a zvyšovanie zamestnanosti. Najviac obmedzované týmto zákonom sú rodinné farmy, ktoré najviac zamestnávajú na jednotku plochy.

Najmenej rozvinuté okresy

Pokles poľnohospodárstva sa najviac prejavil v najmenej rozvinutých okresoch, kde boli iné odvetvia tradične menej rozvinuté. Zmeny poľnohospodárskych politík a reštrukturalizácia odvetvia pomôže hlavne tým okresom, ktoré to najviac potrebujú.

Navrhované riešenia

1. Ako doplnok korporátnych fariem treba rozvíjať rodinné farmy. Rodinné farmy majú komparatívne výhody v aktivitách, ktoré sú náročné na prácu, ako je produkcia ovocia a zeleniny alebo živočíšna výroba.

2. Urýchliť pozemkové úpravy, zmeniť zákon o pôde a vytvoriť systém transparentného prideľovania pôdy zo Slovenského pozemkového fondu.

3. Je potrebné presunúť zdroje z priamych platieb naspäť do Programu rozvoja vidieka a obmedziť priame platby pre obrovské farmy.

4. Program rozvoja vidieka by mal podporovať väčšie množstvo menších investičných projektov fariem.

5. Podporovať vo väčšej miere spracovanie poľnohospodárskych výrobkov.

6. Podporovať spoluprácu farmárov v spracovaní výrobkov a v spoločnom odbyte výrobkov. Tieto programy orientovať hlavne na dynamické rodinné farmy.

7. Zvýhodňovať v Programe rozvoja vidieka investície tvoriace pracovné miesta hlavne v najmenej rozvinutých okresoch Slovenska

8. Zjednodušiť, odbyrokratizovať a stransparentniť systém podávania, implementovania a vyhodnocovania projektov.

9. Prispôsobiť normy výrobkov a predaja malým podnikom bez zníženia bezpečnosti potravín.
10. Podporiť lokálne obstarávanie potravín školskými, nemocničnými zariadeniami, štátnou a verejnou správou.