Denník N

Hajlovanie ako pozdrav a ako varovanie

Výsek z plagátu inscenácie Rodáci. Foto – Slovenské národné divadlo
Výsek z plagátu inscenácie Rodáci. Foto – Slovenské národné divadlo

Za rozhodnutím bilbordových spoločností nezverejniť plagát SND je najskôr ignorácia súvislostí.

Príhoda s bilbordovými spoločnosťami, ktoré odmietli zverejniť divadelné plagáty SND, pretože na nich jedna vyšívaná postavička hajluje a druhá drží hákový kríž, vyznieva predovšetkým smiešne. Ak niekto na plagáte už na prvý pohľad nerozozná rozdiel medzi propagáciou fašizmu a nacizmu a upozornením na jeho prítomnosť v spoločnosti, ak neporozumie pomerne jednoduchému kontextu, mal by nad tým ešte chvíľu porozmýšľať alebo sa zaoberať inou prácou.

Navyše, spoločnosti by sa mohli obzrieť aj do minulosti. Minimálne jedna podobná vec sa v slovenskej reklamnej brandži odohrala pred viac ako ôsmimi rokmi, keď sa na bilbordoch propagujúcich predstavenie Pekinskej opery objavil hákový kríž. Dvaja sťažovatelia neuspeli, pretože Rada pre reklamu rozhodla, „že pri prezentácii a propagácii umeleckých podujatí, umeleckých diel a podobných autorsky spracovaných námetov je potrebné zohľadniť podstatu obsahu diela a z tohto aspektu hodnotiť použité výrazové prostriedky“.

Rovnako by sa mohli pozrieť napríklad na knihu Bohunky Koklesovej V tieni Tretej ríše či na rovnomennú výstavu, ktoré propagovala fotografia s oveľa väčším počtom hajlujúcich ľudí a s ktorými nebol tiež žiadny problém.

Hľadať u bilbordových spoločností nejaký zlý úmysel bez dôkazov či aspoň ich náznakov sa nedá.

Najpravdepodobnejšie šlo len o poľutovaniahodné ignorovanie súvislostí a minulosti podobných reklám. Napokon by všetko mohlo skončiť pre SND ešte lepšie, ako čakalo. Veď zamietnutá reklama a „kontroverzia“ môžu vyvolať väčší záujem, ako keby jej zverejnenie prešlo bez akéhokoľvek ohlasu.

Teraz najčítanejšie