Obrana v Európe patrí ženám. Francúzskym, nemeckým aj španielskym vojakom velia ministerky

Keď prezidentské voľby vo Francúzsku vyhral nezávislý Emmanuel Macron, bol jeho program na najbližšie mesiace celkom nejasný.

V kalendári mal však istých niekoľko stretnutí a medzi nimi aj samit NATO v Bruseli. Tam sa prvýkrát stretne aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý dnes slávnostne otvorí novú budovu Severoatlantickej aliancie. Tá stará už kapacitne nestačila pre postupné rozširovanie sa NATO.

Bruselský samit bude pútať pozornosť nielen pre nového francúzskeho prezidenta, ale aj jeho ministerku obrany. Sylvie Goulardová z liberálneho Demokratického hnutia (MoDem) sa pripojí k ďalším ženám, ktoré vedú tieto rezorty v európskych krajinách.

Okrem Goulardovej je to Ursula von der Leyenová v Nemecku, Jeanine Henis-Plasschaertová v Holandsku, Roberta Pinottiová v Taliansku a María Dolores de Cospedalová v Španielsku. Všetky teda zastávajú funkcie ministeriek obrany v najväčších európskych ekonomikách.

K nim sa radí aj Federica Mogheriniová, ktorá šéfuje zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ.

V Európe zastávajú ženy post ministerky obrany ešte v dvoch krajinách  – v Nórsku a Bosne.

V obrane rastie počet žien

Prvou ministerkou obrany vo svete sa v roku 1975 stala v Indii Indira Gándhíová. Európa mala ženu na čele tohto rezortu o 15 rokov neskôr, keď do funkcie vymenovali Elisabeth Rehnovú vo Fínsku.

Obrane odvtedy šéfovali ženy v 18 krajinách, vrátane Švédska, ktoré malo ministerku obrany trikrát a Nórska, kde bola žena na čele ministerstva päťkrát.

Francúzsko malo prvú ministerku obrany až v roku 2002, keď Jacques Chirac na tento post menoval Michèle Alliot-Marie. Pred tým aj potom boli na čele tohto rezortu len muži.

Súčasné ministerky obrany však nemajú priame vojenské skúsenosti. Von der Leyenová vyštudovala medicínu a ekonómiu, Goulardová a Hennis-Plasschaertová strávili roky v Bruseli, Cospedalová je kariérnou diplomatkou a Pinottiová má titul z politológie a literatúry.

V obrane, ktorá bola tradične mužskou doménou, však postupne rastie počet žien.

„Obrana je komplexná a rýchlo sa meniaca práca,“ povedala pre Guardian Alexandra Ashbourne-Walmsleyová z think-tanku Royal United Services Insitute, ktorý sa zameriava na medzinárodnú obranu a bezpečnosť.

„Dejú sa neočakávané veci, napríklad kybernetická vojna alebo iné menej konvenčné formy vojen. Často ide o hľadanie dohody, budovanie aliancií.“

Väčšina krajín v Európe pritom zápasí s rovnakou hrozbou – teroristické útoky či nestabilita.

Ministerstvo obrany je zvyčajne považované za jedno z najdôležitejších postov vo vláde. Agendy niektorých rezortov sa po štyroch (alebo piatich) rokoch zásadne menia na rozdiel od obrany, zahraničia či hospodárstva.

Vo Francúzsku je ministerstvo obrany dôležité aj preto, že krajina je jadrovou veľmocou a má jednu z dvoch najväčších armád v Európe (spolu s Britániou).

Goulardová bude preto jednou z kľúčových osobností v čase, keď krajiny musia úzko spolupracovať pre neistotu, ktorú vyvoláva Trump, keď spochybnil záväzok USA v NATO brániť ostatné krajiny.

Dohovorí sa s každým

Goulardová, ktorá vyštudovala právo, pôsobila v Bruseli od roku 2009 ako poslankyňa Európskeho parlamentu. Tam sa zaoberala hlavne ekonomickými otázkami.

Macron sa podľa Le Monde spolieha na jej dlhoročné skúsenosti aj preto, že obrana Európy je jednou z jeho hlavných politických tém.

„Hlavnou úlohou je obnoviť dôveru a pokoj v diskusiách o Európe,“ povedala podľa francúzskeho denníka Goulardová, keď preberala ministerstvo obrany.

Le Monde ju tiež označil za eurofederalistku, ktorá plynule ovláda nemčinu, angličtinu aj taliančinu. Podľa denníka La Libération je jednou z mála Francúzov, ktorí sa dohovoria s inými politikmi v Bruseli v ich rodnom jazyku.

„Je technokratka, to je pravda,“ povedal pre La Libération nemenovaný europoslanec. „To jej umožnilo vybojovať si právomoci vo finančných záležitostiach, ale je tiež veľkou taktičkou, ktorá je schopná nájsť kompromis medzi všetkými politickými rodinami.“

Goulardová, ktorá má talianskych predkov a za slobodna sa volala Grassi, vyrastala v juhofrancúzskom meste Marseille. Promovala na prestížnej škole ENA (École nationale d´aministration), ktorú skončil aj Macron, a kariéru začala krátko na to v skupine, ktorá za Francúzsko vyjednávala zjednocovanie Nemecka. Takisto pôsobila ako poradkyňa Romana Prodiho, keď bol predsedom Európskej komisie.

Podľa denníka La Libération sa práve jeden z Prodiho talianskych poradcov cítili neodbytnou Goulardovou ohrozený. Nemenovaný európsky poslanec, na ktorého sa odvoláva Les Échos, zas uviedol, že si v Bruseli narobila pár nepriateľov pre svoju tvrdohlavosť.

„Myslí si, že má vždy pravdu a že vie veci lepšie ako ostatní,“ povedal pre La Libération jeden z jej bruselských kolegov. „Ak zistí, že osoba pred ňou nie je na jej úrovni, tá to rýchlo pocíti.“

Terorizmus a vojaci v uliciach

Goulardovej vo Francúzsku vyčítajú hlavne to, že nemá skúsenosti z domácej politiky. Z nového postu pritom bude musieť riešiť hneď niekoľko problémov.

Francúzsko nespĺňa záväzok dvoch percent na HDP obrany, ku ktorému sa zaviazali štáty NATO. Macron to sľúbil splniť do roku 2025. Súčasný rozpočet obrany pre rok 2017 je 32,7 miliardy eur, na splnenie podmienky NATO by sa mal do roku 2025 zvýšiť na 50 miliard.

Ak Macronova strana Republika vpred vyhrá júnové voľby a získa potrebnú parlamentnú väčšinu, Goulardová bude musieť riešiť aj zvyšovanie kapacít v obrane.

Po teroristických útokoch v rokoch 2015 a 2016 tisíce vojakov hliadkujú v uliciach francúzskych miest a prichádzajú tak o potrebný tréning. Úroveň ich odbornej prípravy podľa denníka Le Monde klesla pod štandardy NATO.

Napriek brexitu sa Francúzsko naďalej spolieha na strategické partnerstvo s Veľkou Britániou a tiež Nemecko, ktoré finančne podporuje vojenské operácie. Macron tiež počíta s Goulardovej skúsenosťami a kontaktmi s Nemeckom.

Nová ministerka obrany totiž už roky vysvetľuje nemecké vízie vo Francúzsku a francúzske v Nemecku s cieľom ukončiť nezhody medzi krajinami, ktoré brzdia Európsku úniu. A naďalej si udržuje výborné vzťahy s nemeckou ministerkou obrany von der Leyenovou, s ktorou bude teraz často rokovať.