Denník N

Nová móda, v Poľsku sa do práce korčuľuje, populárna je cesta na Oravu

Korčuľovanie v Poľsku je populárne. Foto - FB/Nighskating Warszawa
Korčuľovanie v Poľsku je populárne. Foto – FB/Nighskating Warszawa

Poľskí korčuliari bojujú za svoje práva ako predtým cyklisti. Vláda im chce dovoliť, aby mohli legálne korčuľovať aj na cyklochodníkoch. 

Jazdíte do práce na bicykli? V Poľsku tým už nikoho neprekvapíte – bicykel sa stal obyčajným dopravným prostriedkom, hoci cyklistická infraštruktúra vo viacerých miestach naďalej nie je ideálna.

V Poľsku sa však stáva módne iné aktivistické hnutie: inline-korčuliari.

S príchodom jari sa v poľských mestách uskutočňujú nightskatingy – nočné prejazdy ulicami Varšavy, Krakova, Gdanska, Katovíc a viacerých iných miest, v ktorých sa zúčastňujú stovky až tisíce korčuliarov.

Keď sa pozrieme na popularitu poľských nightskatingov a korčuliarskych hnutí, môžeme mať jemný dojem deja-vú. Presne to isté prežívalo Poľsko na prelome 80. a 90. rokov s hnutím cyklistov, ktorí poukazovali na fakt, že sa na bicykli dá jazdiť nielen rekreačne, ale aj do práce.

V takom roku 1990 sa na aktivistov, ktorí presadzovali jazdu na bicykli s dopravným účelom, pozeralo v Poľsku ako na šialencov. Tak ako dnes na korčuliarov.

Korčuliari sa hlásia o svoje práva

Trvalo to aspoň 15 rokov, aby sa okolo roku 2005 myšlienka výstavby cyklistických chodníkov presadila natoľko, že sa takéto investície, dokonca kvalitné, stali samozrejmosťou. Dnes sa bicykel považuje za normálny dopravný prostriedok, najmä v Gdansku, vo Varšave a v Lubline, avšak napríklad v Krakove to cyklisti nemajú ľahké.

Výstavba cyklochodníkov v tejto juhopoľskej metropole stagnuje napriek pozitívnemu výsledku referenda v roku 2014, v ktorom obyvatelia Krakova jednoznačne povedali (85 percent za), že chcú, aby sa cyklistická infraštruktúra stavala rýchlejšie.

O svoje práva sa hlásia teraz korčuliari. Bojujú najmä s predsudkom, že im stačí rekreačne si pokorčuľovať niekde na hrádzi, vymedziť im tie dva kilometre trasy a nech tam dokola korčuľujú pre zábavu.

Korčuľovanie je v Poľsku populárne. Foto – Facebook/Nightskating Warszawa

Korčuliari v Poľsku však čoraz častejšie používajú kolieskové korčule ako normálny spôsob dopravy po meste: na pracovisko, do školy, univerzity, na menšie nákupy alebo na večerné stretnutia s kamarátmi niekde v centre.

Prínosom korčúľ oproti bicyklu je ich mobilita: dá sa ísť na korčuliach na stanicu alebo zastávku, tam prezuť do topánok a nastúpiť na vlak, autobus alebo električku, časť trasy prejsť pešo, a potom zase pokračovať na korčuliach.

Chcú asfaltové chodníky

Problémom však je nevhodný povrch. Slovenskí korčuliari to majú ľahšie: na Slovensku, ale aj v Rakúsku a Česku, sa chodníky stávali predovšetkým z asfaltu.

V Poľsku chcú korčuliari to isté. Dnes je väčšina chodníkov postavená z dlažby, nevhodnej nielen pre korčuliarov, ale aj ľudí na vozíkoch. Práve výstavba chodníkov z asfaltu je tou hlavnou požiadavkou poľských korčuliarov – a napríklad v Krakove s tým čiastočne uspeli.

Máj, jún a letné mesiace je časom, keď sa nightskatingy uskutočňujú. Takéto podujatia sa tradične organizujú vo štvrtok o 20. hodine a trvajú do 22. – 23. hodiny. Korčuliari jazdia po uliciach, ktoré sa na tento okamih uzatvárajú pre autá. Trasa prejazdu stanoví najčastejšie 20 až 30 kilometrov, v menších mestách (ako sliezsky Mikołów) iba 10 kilometrov.

Každý mesiac sa ľudia môžu stretnúť a pozrieť si svoje mesto z inej perspektívy. Počas prejazdov hrá hudba. Účastníkmi nightskatingov sú pritom nielen mladí ľudia – stretneme tam aj 80-ročných.

Nightskating vo Varšave. Foto – FB/Nightskating Warszawa

Organizátori hlásia, že prejazdy sú organizované pre dobrú zábavu a nie sú protestom, na rozdiel od cyklistických prejazdov. Práve preto sa uskutočňujú vo štvrtok (občas v iný deň) večer, aby nespôsobili problémy vodičom.

Napriek tomu sa všetci snažia, aby účasť bola čím väčšia, aby mohli poukázať na to, že korčuliarov je veľa a majú svoje potreby.

Zlegálnia jazdu na cyklochodníkoch

Prináša to výsledky: vo veci práv inline korčuliarov interpelovali viacerí poslanci. Ministerstvo infraštruktúry im vyhovelo a pripravuje zmenu Zákonu o cestnej premávke.

Poľskí korčuliari, takisto ako slovenskí aj českí, môžu od budúceho roka použiť nielen chodník, ale aj cestičku pre cyklistov, čo teraz všetci robia pre lepší povrch cyklochodníkov, je to však nelegálne.

V Krakove sa požiadavkami korčuliarov zaoberajú mestskí poslanci. Pripravuje sa uznesenie, ktorého účelom je vytvorenie siete trás, ktorými sa bez prekážok bude dať prejsť na korčuliach z jedného konca mesta na druhý. V Katoviciach, Sopote aj iných mestách korčuliari získavajú vymedzené trasy, vhodné najmä pre začiatočníkov.

Na korčuliach okolo Tatier

Slovenskí inline korčuliari už teraz môžu prejsť do Poľska rovno na korčuliach po skvelej 36-kilometrovej trase z Trstenej na Orave do Nového Targu. Formálne je to cyklochodník, no je obľúbený najmä medzi korčuliarmi.

Pre Poliakov je to akási Mekka. Na nightskatingach ľudia v celom Poľsku rozprávajú medzi sebou práve o tej trase a delia sa na dve skupiny: na tých, ktorí ju už skúsili a odporúčajú ju aj iným, a tých, ktorí sa tam chystajú.

Trasa cyklochodníka medzi Nowym Targom a Trstenou. Zdroj – http://porteuropa.eu

Po poľsky sa inline korčule volajú rolki, preto sa o tejto a iných skvelých trasách povie rolkostrada (inline-korčuliarska diaľnica). Takých rolkostrád je pod Tatrami viacero, najmä na slovenskej strane. Poliaci cestujú stovky kilometrov, aby si zakorčuľovali na skvelých cyklochodníkach: Tatranská Kotlina – Spišská Belá (s pokračovaním Strážky – Kežmarok) a Strelnica – Poprad – Svit.

Zakorčuľovať si môžeme aj v Oraviciach: do Tichej a Bobroveckej doliny a na novom cyklochodníku smerom na Vitanovú. Môžeme už hovoriť o skate-turizme a Slovensko by si malo aktívnejšie všimnúť tento trend a viac propagovať svoje podtatranské cyklochodníky medzi poľskými skate-turistami.

Poľsko-slovenská hranica na cyklochodníku do Trstenej, ktorý poľskí korčuliari považujú za Mekku. Foto – http://porteuropa.eu

Dobrá povesť Slovenska

Korčuliarska turistika by sa mala lepšie, keby TANAP obnovil asfaltový povrch v tých veľkých tatranských dolinách, kde takýto povrch je (Tichej, Liptovskej, Žiarskej, Roháčskej). Takisto by to chcelo obnovu asfaltu na chodníkoch v meste Vysoké Tatry, napríklad medzi Tatranskou Lomnicou a Starým Smokovcom. V týchto všetkých miestach má asfalt už viac ako 40 rokov. Keby sa ho podarilo obnoviť, do slovenských Tatier prídu ďalší poľskí turisti.

Slovensko má už teraz dobrú povesť medzi poľskými korčuliarmi, avšak asfaltové chodníky zatiaľ netvoria jednotný celok. Cyklochodníkov však každoročne pribúda a sú plány, aby sa raz dalo prejsť na korčuliach celú cestu okolo Tatier. Problémom sú však niektoré chýbajúce úseky, napríklad medzi Oravicami a cyklochodníkom Trstená – Nový Targ.

A čo keď už prídete na korčuliach z Oravy do Nového Targu? Môžete nastúpiť na autobus a ísť do Krakova. Nie je to najlepšie mesto pre skate-turismus, avšak aj tam je kde si zakorčuľovať: takými miestami sú Błonia a cyklochodníky na hrádzi nad Vislou – smerom do Týnca a Bielan. Keď sa raz budete chystať do Krakova, nezabudnite aj na túto možnosť – trasa nad Vislou smerom na západ od hradu Vavel stojí za to, aby ste ju navštívili a pozreli sa na kráľovský Krakov z inej perspektívy.

Svet

Teraz najčítanejšie