Právna definícia kvalitnej paradajky nie je tým najväčším problémom verejného obstarávania

 

Autorka je poslankyňou OĽaNO

Vláda po verejnom vypočutí zrušila výberové konanie na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. Tento krok vítame, upozorňovali sme na slabú propagáciu výberového konania a pochybnosti, či kandidát nie je dopredu určený koaličnou radou.

Po skúsenosti z verejného vypočutia by sa však otázky členov vlády mali v prvom rade zameriavať na podstatné problémy spojené s verejným obstarávaním a nie na zástupné témy. Okrem otázky, ako kúpiť kvalitnú paradajku, ktorá trápila Roberta Kaliňáka, predseda vlády Robert Fico na vypočutí opakoval jednu otázku: Aký majú kandidáti názor na vyššie limity pri verejných obstarávaniach?

Táto téma je v súčasnom kontexte úplne nepodstatná z dvoch dôvodov. Vyššie limity nie sú riešením najväčších problémov, ktoré nás trápia v oblasti verejného obstarávania (podmienky šité na mieru, vopred určený výherca, kolúzne kartely, súťaže s jedným kandidátom, slabá kontrola, nízke pokuty, vzájomné prepojenia súťažiacich firiem, právna neistota atď.). Ani jeden z týchto chronických problémov s vyššími limitmi nesúvisí.

Argument, že v iných krajinách sú limity nastavené vyššie, neobstojí. Samozrejme, že krajiny s vyššími cenami za tovary a služby môžu mať nastavené limity ináč, no ani toto nie je pravidlom. Susedné Rakúsko či Dánsko, Írsko, Francúzsko alebo Cyprus majú napríklad pri stavebných prácach limity nižšie, ako si nastavilo Slovensko. Dávať vyššie limity v prostredí, kde nevieme skontrolovať hospodárnosť tendrov a zabrániť manipulácii, je kontraproduktívne. Vyššie limity len legalizujú nekalé praktiky, ktoré kontrolné úrady mnohokrát nevedia odhaliť a ak na ne upozornia, žiadna zodpovednosť nie je vyvodená. Stačí spomenúť nástenkový tender, kde ani po rokoch vinníci nie sú za mrežami.

Táto otázka je smiešna aj z druhého dôvodu. Robert Fico sa tvári, že chce vyvolať o vyšších limitoch odbornú diskusiu, no vyššie limity na verejné obstarávania si už koalícia potichu schválila. V marci tohto roku sa v parlamente rokovalo o viac-menej dobrom návrhu zákona, ktorý sa týkal príspevku poskytovaného z európskych štrukturálnych a investičných fondov z dielne Petra  Pellegriniho. Koalícia v druhom čítaní potichu, nepriamou novelou, zmenila pri tomto zákone aj zákon o verejnom obstarávaní. Prílepková novela ako z učebnice.

Limit napríklad na stavebné práce koalícia viac ako zdvojnásobila – zo 70-tisíc eur na 150-tisíc eur. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh podal na finančnom výbore poslanec za Smer Peter Náhlik. Verejná odborná diskusia o tomto podstatnom zvýšení limitov ani neprebehla. Koalícia argumentuje tým, že chce pomôcť obciam a mestám, ktoré proces verejného obstarávania neúnosne zaťažuje. Sama som komunálnou poslankyňou a viem, že povinnosť zverejňovať podmienky a verejné obstarávania je jedným z účinných nástrojov kontroly samosprávy.

Väčšina menších stavebných prác v samospráve sa do 70-tisíc eur zmestila – výtlky, opravy, prestavby, projektová dokumentácia. Limit do 150-tisíc eur je bianko šekom na veľké zákazky, o ktorých podmienkach sa verejnosť ani nedozvie. Samosprávy, ktoré nemajú webové sídlo, často nezverejňujú všetky potrebné dokumenty, hoci sme opakovane predkladali novelu infozákona, aby zmluvy a faktúry miest a obcí boli povinne zverejňované na jednom webovom sídle a nemuseli ich občania a aktivisti hľadať a porovnávať údaje roztrúsené na stovkách rôznych stránok.

Cez verejné obstarávanie prechádza ročne okolo päť miliárd eur. Riadne obstarávanie a skutočná súťaž nám môžu ušetriť obrovské prostriedky, no to sa dá dosiahnuť len s dobre a aktívne fungujúcim Úradom pre verejné obstarávanie. Preto dúfame, že ďalšie kolo výberového konania pritiahne viac dobrých kandidátov a nebude to len príležitosť pre jedného z koaličných partnerov obsadiť túto dôležitú pozíciu človekom s menej nápadnými väzbami na oligarchov, ako to bolo v prvom prípade.