Denník N

Čižnár podal na Najvyšší súd podnet na zrušenie Kotlebovej ĽSNS

Predseda ĽSNS Marian Kotleba. Foto – TASR
Predseda ĽSNS Marian Kotleba. Foto – TASR

Najvyšší súd v roku 2006 už jednu Kotlebovu stranu rozpustil, bola to Slovenská pospolitosť – Národná strana.

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár dal na Najvyšší súd podnet na rozpustenie ĽSNS Mariana Kotlebu. Informáciu priniesla televízia TA3.

„Generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal dňa 24. mája 2017 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh na rozpustenie politickej strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko,“ napísala hovorkyňa generálnej prokuratúry Andrea Predajňová.

„Vyhodnotenie rozsiahlych zadovážených podkladov ukázalo, že politická strana Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko ako extrémistická politická strana s fašistickými tendenciami svojím programom a činnosťou porušuje Ústavu Slovenskej republiky, zákony a medzinárodné zmluvy. Podľa názoru prokuratúry cieľom tejto politickej strany je odstránenie súčasného demokratického systému v Slovenskej republike.“

Viac zatiaľ prokuratúra nezverejnila. Ide pritom o precedens, v prípade parlamentnej strany je to prvý návrh na jej rozpustenie.

Kotleba má už záložnú stranu

Generálna prokuratúra podľa Predajňovej uzavrela prešetrovanie vo veci vyše 170 evidovaných podaní s požiadavkou podať Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh na rozpustenie Kotlebovej strany. Najvyšší súd už cez svojho hovorcu Borisa Urbančíka potvrdil, že v stredu dostal návrh na zrušenie strany.

Čižnár ešte vlani v auguste povedal, že návrh na rozpustenie ĽSNS podá len vtedy, ak si bude istý dôvodmi. „Musí to byť pripravené tak, aby sme sa neblamovali súde,“ vyhlásil generálny prokurátor.

„No aj keby tá strana bola rozpustená, oni v parlamente zostávajú. A podať návrh, ktorý by nebol úspešný, to znamená, že pán Kotleba bude mať o 20 percent viac hlasov, ako mal doteraz. Lebo by to bolo vnímané, že ho chceme za každú cenu zničiť. A to si ja nedovolím.“

Na návrh na rozpustenie ĽSNS reagoval na Facebooku podpredseda strany Milan Uhrík. Generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára označil za politického prokurátora a návrh na zrušenie ich strany za tragickú komédiu. „Politický prokurátor, pán Čižnár, je vskutku horlivý,“ napísal.

„Len škoda, že zase proti nesprávnym ľuďom. Každý deň čakám, že obviní Kisku za nezaplatenie pokuty za volebnú kampaň, alebo Kaliňáka, Fica, Matoviča atď., atď. A on nič… Jediné, čo ho trápi, je, že Uhrík povedal, že treba chrániť aj existenciu bielych detí. Že Mazurek povedal, čo si myslia všetci, že Mizík povedal, čo je pravda… No proste tragická komédia.“

Kotlebovci sa na prípadné rozpustenie ĽSNS už pripravili dopredu. Hospodárske noviny v marci napísali, že Kotlebov poslanec parlamentu Martin Beluský je zároveň štatutárom inej, Ľudovej strany.

„Je to súčasťou širšej a premyslenejšej stratégie. Ale hovoriť o nejakej záložnej strane je zatiaľ predčasná špekulácia,“ vysvetľoval to podpredseda ĽSNS Milan Uhrík.

Prišli by o peniaze od štátu

Ak by Najvyšší súd nakoniec Kotlebovu ĽSNS zrušil, nemalo by to vplyv na poslanecké mandáty ľudí, ktorí za ňu v roku 2016 kandidovali. V parlamente by teda sedeli aj naďalej.

Ak by však niektorý z nich po zrušení strany prišiel z rôznych dôvodov o mandát, nikto by ho nenahradil. „Zákon hovorí, že ak je strana zrušená, tak nenastupuje náhradník,“ povedala TASR Eva Chmelová zo Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán.

Rozhodnutie súdu by však malo vplyv na stranícku kasu. Strana dosiahla vo voľbách vyše osem percent a štát jej za tento výsledok už vyplatil jednorazový príspevok za hlasy. Za každý získaný hlas tak strana dostala jedno percento z priemernej nominálnej mesačnej mzdy, čo bolo asi 1,8 milióna eur.

Okrem toho strana počas celého volebného obdobia dostáva príspevok na mandáty a príspevok na činnosť. Zákon hovorí, že „ak bola strana zrušená, má nárok na zodpovedajúce podiely príspevku na činnosť za príslušný rok, a to ku dňu zrušenia za každý, aj začatý kalendárny mesiac“.

Podobné je to aj pri príspevku za mandáty. ĽSNS mala celkovo dostať vyše 5 miliónov eur. O koľko presne by Kotlebova strana prípadne prišla, by záviselo aj od termínu rozhodnutia Najvyššieho súdu.

Na rázny postup voči ĽSNS vyzval v pondelok v Banskej Bystrici aj prezident Andrej Kiska. „Ja ako prezident plne podporujem zásah polície voči predstaviteľom ĽSNS. Musíme diskutovať, ale nesmieme ustúpiť zlu. Je to výzva pre všetkých vás, nás dobrých ľudí, aby sme netolerovali zlo.“

Podobný tón má v posledných týždňoch aj premiér Robert Fico, ktorý na Slavíne pri príležitosti 72. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom vyzval orgány činné v trestnom konaní, aby čím skôr zastavili prejavy extrémizmu spojené s pôsobením jednej z parlamentných strán.

Premiér upozornil, že politik tejto strany v televízii hovorí, že nemá názor na holokaust a iného predstaviteľa strany sprevádzali v televízii dvaja ozbrojení muži, ktorí ostentatívne ukazovali svoje zbrane. Podobne to podľa Fica bolo aj v tridsiatych rokoch minulého storočia, keď Hitler chodil po Nemecku s príslušníkmi SA.

Niekoľkí poslanci sú obvinení

Policajný prezident Tibor Gašpar povedal, že polícia rôznymi informáciami prispela prokuratúre k návrhu na zrušenie ĽSNS. Išlo hlavne o prípady, kde stíhajú členov tejto strany – prípady poslancov Mazureka alebo Mizíka.

„Som rád, že dnes policajti nehľadajú spôsob, ako vec odmietnuť. Pôjdeme po konaniach aj členov tejto strany, ktoré vykazujú znaky trestných činov. Aj policajti protiextrémistickej jednotky mali nedávno školenie, boli tam pán Benčík, pán Šebej, aj ďalší. Máme záujem na tom, aby sme sa s extrémizmom vysporiadali dôsledne. Verím, že zdravý rozum zvíťazí, všetci by sme si mali splniť úlohu v boji proti extrémizmu, my tú odhaľovaciu a represívnu.“

Polícia začala už skôr vyšetrovať niekoľkých poslancov Kotlebovej ĽSNS. Obvinenie súvisí s Mizíkovými výrokmi na Facebooku zo začiatku tohto roka, na ktoré sa nevzťahuje výroková imunita. Mizík vtedy napadol zoznam ocenených osobností, ktorým prezident Andrej Kiska v pondelok 9. januára odovzdal štátne vyznamenania.

Deň po Mizíkovi policajti obvinili aj poslanca Milana Mazureka, tentoraz za výroky v žilinskom rádiu Frontinus, kde útočil na Rómov, moslimov či imigrantov. Mazurek sa stal predtým známy tým, že počas protiimigrantského pochodu v Bratislave hulákal na arabskú rodinu s dieťaťom v kočíku.

Kotlebovci pobúrili aj v marci tohto roka, keď na výročie vzniku Slovenského štátu odovzdávali charitatívne šeky v hodnote 1488 eur. Číslice 14 a 88 sú známymi symbolmi v neonacistickej symbolike.

Číslica 14 odkazuje na takzvaných 14 slov amerického aktivistu Davida Lana: „My musíme chrániť existenciu našich ľudí a budúcnosť bielych detí.“ Číslica 88 zasa odkazuje na ôsme písmeno abecedy, je skratkou pre neonacistický pozdrav „Heil, Hitler!“.

Nič z individuálnych činov Kotlebových poslancov však na rozpustenie strany nemusí mať vplyv. Súd bude totiž posudzovať najmä program a činnosť strany ako takej.

Kotlebovi už stranu rozpustili

Najvyšší súd už v roku 2006 rozpustil prvú Kotlebovu stranu, ktorá sa volala Slovenská pospolitosť – Národná strana. Bolo to na podnet vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku.

Čím vtedy súd argumentoval? SP-NS napríklad vo svojom Ľudovom programe priamo odmietala parlamentnú demokraciu a chcela ju nahradiť stavovským štátom. Zrušené mali byť ostatné politické strany.

Strana chcela vtedy rozdeliť spoločnosť zaradením občanov do deviatich stavov podľa povolaní, posledným, desiatym stavom mali byť národnostné menšiny. Stavy mali mať pomerné zastúpenie v Slovenskej národnej rade na základe počtu svojich členov (a nie podľa počtu hlasov vo voľbách). To podľa súdu porušovalo ústavný princíp všeobecného a rovného hlasovacieho práva.

Príslušníci národnostných menšín mali mať právo registrovať sa do stavu „národnostné menšiny“, ktorý však nemal mať ani len spomínané pomerné zastúpenia v Národnej rade, ale iba také, aké zastúpenie má slovenská menšina v parlamente tzv. domovského štátu danej menšiny.

Toto ustanovenie bolo podľa súdu zamerané proti Maďarom žijúcim na Slovensku, ktorí síce tvoria asi 10 percent populácie, ale ich zastúpenie v Národnej rade by záviselo od toho, či sa podarí dostať nejakému Slovákovi do parlamentu v Maďarsku.

Zatiaľ čo možnosť maďarskej menšiny delegovať zástupcu do legislatívneho zboru bola ešte ako-tak teoretická, v prípade Rómov, ktorí nemajú svoj vlastný štát, padala úplne.

ĽSNS vznikla zo Strany priateľov vína

SP-NS je jedinou zrušenou politickou stranou v histórii moderného Slovenska. Trnka v roku 2009 podal podnet aj na rozpustenie inej krajne pravicovej strany, Slovenskej ľudovej strany. Kotleba za túto stranu kandidoval v roku 2006. Vtedy súd žiadosti prokurátora nevyhovel.

ĽSNS sa pôvodne volala Strana priateľov vína, Kotlebovi ľudia ju ovládli pred parlamentnými voľbami v roku 2010. To znamená, že na jej založenie nikdy nevyzbierali zákonný počet 10-tisíc podpisov, ako iné politické strany. Subjekt neskôr premenovali na Ľudovú stranu Naše Slovensko, pred voľbami v roku 2016 do názvu ešte pridali slovko „Kotleba“.

Kotlebova ĽSNS je vo svojom programe aj rétorike miernejšia, ako bola SP-NS. Vo volebnom programe nehovorí o stavovskom štáte, ani zrušení ostatných politických strán. Program tvorí desať kapitol, najradikálnejšie pôsobí tá, ktorá sa volá „Spravíme poriadok s parazitmi v osadách“.

Kotlebu vlani kritizovali niektorí, ešte radikálnejší predstavitelia krajnej pravice. Napríklad neonacista Marián Magát, ktorý ešte v marci za ĽSNS kandidoval, koncom júna Kotlebu obvinil, že jeho strana nepodporila pochod proti imigrantom.

Podľa Magáta odmietla Kotlebova strana účasť z obáv, že by ju mohli rozpustiť, pokiaľ by na akcii došlo k radikálnym prejavom. „Ešte pred voľbami im radikálne prejavy nevadili. Asi začali jesť ženské hormóny a zakrpateli im gule,“ posťažoval sa Magát.

ĽSNS volilo vo voľbách niečo vyše 200-tisíc ľudí a získala 8,04 percenta hlasov. V parlamente má 14 poslancov a jej preferencie sa pohybujú nad desiatimi percentami (v apríli 2014 mali podľa Focusu podporu 10,1 percenta voličov). Líder strany Marian Kotleba je aj banskobystrickým županom, v novembri chce svoj post obhájiť v župných voľbách.

Marian Kotleba

Slovensko

Teraz najčítanejšie