Denník N

Lajčák: Po Kryme a vojne na Donbase sa výrazne zhoršila naša bezpečnosť, aj preto ideme do Lotyšska

Miroslav Lajčák. Foto N – Tomáš Benedikovič
Miroslav Lajčák. Foto N – Tomáš Benedikovič

Slovenský minister zahraničia Miroslav Lajčák vysvetľuje aj to, prečo sa po rokoch vraciame aj do Iraku.

Okrem prísľubu zvyšovania rozpočtu na obranu, čo dlhodobo žiadajú americkí spojenci, a vyslania výcvikovej jednotky do Iraku, sa slovenskí vojaci od budúceho roka pripoja k bojovým jednotkám NATO v Pobaltí. Prečo je to zásadný krok, sme sa rozprávali so slovenským ministrom zahraničia Miroslavom Lajčákom.

 

Prečo sme sa rozhodli po výcvikovej misii zapojiť do pôsobenia NATO v Pobaltí aj vyslaním bojovej jednotky?

Každé vyslanie našich ozbrojených zložiek do zahraničia je politicky dôležité. Nie je však nič dôležitejšie ako vlastná obrana. Tá naša je postavená na dvoch neoddeliteľných pilieroch – na vlastných kapacitách a na zdieľanej obrane so spojencami. Výcviková misia v Pobaltí mala a má svoje opodstatnenie, ale aj obmedzenia. Zmena mandátu našej jednotky bola prirodzeným vývojom a prejavom politickej zodpovednosti voči nám aj voči spojencom. Aby sme sa plnohodnotne zapojili do obrany spojencov a ich teritória, boli schopní odvrátiť možné hrozby a nebezpečenstvá, musíme byť adekvátne vyzbrojení technikou a mandátom. Vláda presne toto urobila. Jednoznačne a zodpovedne sa postavila za záväzky kolektívnej obrany tak, ako očakávame od spojencov, že sa postavia za obranu a bezpečnosť nášho teritória.

Zapájame sa aj do výcviku v Iraku, zvyšujeme rozpočet na obranu – je to signál, že považujeme členstvo s NATO za strategické?

Ako členovia sa prirodzene podieľame na napĺňaní záväzkov a cieľov, ktoré sme sami prijali a ktoré slúžia na zvyšovanie našej vlastnej obrany a bezpečnosti. Záväzok zvyšovať investície do obrany spojenci prijali už v roku 2014 na samite vo Walese. Tento záväzok bol potvrdený aj na minuloročnom samite vo Varšave. Jeho naplnenie bude silne rezonovať aj počas nadchádzajúceho bruselského stretnutia. Slovensko má národný plán, ako dosiahnuť 1,6 percenta HDP výdavkov na obranu do roku 2020. Pracujeme tiež na ďalšom pláne, ako v ďalších rokoch smerovať k tak často spomínaným dvom percentám HDP.

Prečo sa po rokoch vraciame do Iraku?

Iracká vláda by určite nebola schopná sama efektívne bojovať s teroristickými skupinami. Irak je jednou z hlavných oblastí intenzívneho medzinárodného úsilia poraziť a eliminovať hrozbu brutálneho terorizmu v podobe takzvaného Islamského štátu. Zdôrazním, že NATO na explicitnú žiadosť irackej vlády od začiatku roku cvičí miestne sily a poskytuje im poradenstvo. V žiadnom prípade nejde o bojovú misiu. My sme sa rozhodli ponúknuť to a prispieť tým, čo považujeme za najdôležitejšie pre návrat obyvateľstva k normálnemu životu a štátu k výkonu svojich základných funkcií – vyslaním našich inštruktorov pre iracký personál v odmínovaní či v údržbe a opravách irackej bojovej techniky sovietskeho pôvodu. Ide o oblasti, o ktoré má sám Irak veľký záujem a Slovensko v nich má svoju expertízu. Naším cieľom je prispieť k normalizácii situácie a návratu k bežnému životu ľudí. Spoločnosť zasiahnutá konfliktom sa nedá budovať bez toho, aby neboli naplnené základné bezpečnostné predpoklady, akými je napríklad odmínovanie.

Pobaltské krajiny hovoria otvorene o hrozbách zo strany Ruska – ako to vníma naša diplomacia? Je dôvod na to byť ostražitý po anexii Krymu a vojne na Donbase?

Bezpečnostné prostredie Slovenskej republiky sa významne zhoršilo. Reakciou na tieto zmeny sú naše kroky, ktoré sú všeobecne známe, počnúc pripojením sa Slovenska k sankciám a končiac vyslaním jednotiek do Lotyšska na posilnenie prítomnosti NATO v Pobaltí. Konáme koordinovane a transparentne, v súlade s politikami prijatými na pôde EÚ a NATO. Čo sa týka ostražitosti, bezpečnostný systém Slovenskej republiky je pripravený čeliť všetkým uvedeným hrozbám, pričom je pripravený na kontinuálnu adaptáciu, reagujúcu na zmeny bezpečnostného prostredia. Na druhej strane slovenská diplomacia podporuje pokračovanie dialógu s Ruskom na pôde Rady NATO – Rusko či na pôde OBSE. Je naším primárnym záujmom dosiahnuť čo najvyššiu úroveň transparentnosti a predvídateľnosti vo vojenskej oblasti.  

Nemali by sme sa viac venovať aj takzvaným hybridným taktikám, ako sú hackerské útoky a dezinformačné kampane?

Slovensko vníma aktuálnosť takzvaných hybridných hrozieb. V polovici mája na podnet nášho ministerstva bolo prijaté uznesenie na rokovaní bezpečnostnej rady o vytvorení medzirezortnej pracovnej skupiny pre tvorbu koncepcie na boj Slovenskej republiky proti hybridným hrozbám. Jej vytvorenie sa predpokladá do konca júna tohto roku. Úlohou skupiny bude vytvorenie uvedenej koncepcie. Koncepcia by mala zahŕňať návrhy na koncepčné riešenie tejto komplexnej problematiky. Hybridné hrozby sa prejavujú v mnohých oblastiach a budú si vyžadovať nadrezortný prístup. Mali by zahŕňať odporúčania aj na riešenie otázky cielených dezinformačných kampaní. Problematika kybernetickej ochrany je špecificky riešená prostredníctvom NBÚ – autority pre túto oblasť –, ktorý má svoju koncepciu a momentálne pripravuje aj zákon.    

Prezident Andrej Kiska na štvrtkovom summite NATO v Bruseli. V dolnom rade sú generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, americký prezident Donald Trump a britská premiérka Theresa Mayová. foto – tasr/ap

Vzhľadom na agresívnu kampaň konšpiračných webov proti EÚ a najmä NATO by sa nemalo viac hovoriť o pozitívach slovenského členstva v Aliancii?

Členstvo v NATO je kľúčovým faktorom pri obrane a bezpečnosti SR. NATO má strategický význam pri už takmer 70-ročnej bezpečnosti a stabilite v Európe. Aliancia sa neustále musí adaptovať na zmenené bezpečnostné prostredie a je prirodzené, že nie všetky krajiny takúto adaptáciu vítajú. Ako členovia NATO spolurozhodujeme o našej bezpečnosti a bezpečnosti našich susedov. Mimo NATO by krajina veľkosti SR bola možno objektom rozhodovania iných. Čo sa týka konšpiračných webov – sú to platformy, ktoré jedným dychom broja proti NATO a zároveň odhaľujú mimozemské stavby na Mesiaci. Šíria zaručené pravdy, ako sa vyliečiť z ťažkých chorôb bez liekov, alebo popierajú, že v roku 1968 došlo k okupácii Československa. S takýmito ľuďmi je ťažké viesť konštruktívny dialóg. Napriek tomu musíme komunikovať a priamo ísť proti takémuto spôsobu ovplyvňovania verejnosti. Preto sme sa tento pondelok pripojili k projektu NATO „Obrana a bezpečnosť“ zameranému na komunikáciu s našou vlastnou verejnosťou. Nejde tu len o demaskovanie zavádzania z konšpiračných webov. Chceme pripomenúť, že Slovensko nikdy nepatrilo a nepatrí inam ako do rodiny západných európskych národov. V slovníku bezpečnosti a obrany to znamená jediné, byť súčasťou kolektívnej obrany v NATO, kde máme svoje povinnosti – udržiavať vlastné ozbrojené sily na dostatočnej kvantitatívnej a kvalitatívnej úrovni a poskytovať nespochybniteľnú vzájomnú podporu a pomoc.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie