Denník N

Už to nebude obyčajné cvičenie. Nová slovenská jednotka v Lotyšsku bude môcť aj bojovať

Slovenskí vojaci na výcviku v Lotyšsku. Budúci rok si to už vyskúšajú naostro v bojovej jednotke ako súčasť medzinárodného práporu NATO v Pobaltí. FOTO – MO SR

„Vyjadríme solidaritu voči členom NATO a pomôžeme k zvýšeniu ich obranyschopnosti,“ hodnotí rozhodnutie vyslať bojovú jednotku do Lotyšska štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák. Považuje ho za najdôležitejšie rozhodnutie od slovenského vstupu do NATO.

Byť kandidátom na prezidenta je jedna vec, stáť na čele Bieleho domu vec druhá. Spojenci Spojených štátov amerických si po štvrtkovom minisamite NATO v Bruseli za účasti Donalda Trumpa budú môcť čiastočne vydýchnuť.

„Povedal som, že je zastaraná. Už viac nie je zastaraná,“ vyhlásil ešte pred svojím prvým stretnutím s lídrami NATO nový a stále nie veľmi vypočítateľný americký prezident. 

Ešte ako prezidentský kandidát svojimi slovami o zastaranej Aliancii zneistil spojencov v NATO, či sa za nich postaví v prípade konfliktu. Zároveň ich tiež motivoval, aby sa začali vážnejšie zaoberať svojimi záväzkami, teda najmä navýšením rozpočtov do obrany.

Otočil aj Trump. NATO už nespochybňuje a otvorene zdôrazňuje, že Spojené štáty budú brániť svojich spojencov, ako to hovorí článok 5 Washingtonskej zmluvy. V ňom sa píše, že akýkoľvek útok proti jednému alebo viacerým členským štátom sa bude považovať za útok proti všetkým.

Aj z tohto dôvodu Slovensko plánuje od budúceho roku vyslať do Lotyšska na dve rotácie po šesť mesiacov svoju bojovú jednotku. Ak by tam došlo k prípadnému konfliktu, mala by mandát zapojiť sa do bojových operácií.

Slovenská prítomnosť v Pobaltí

Po ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym a vyprovokovaní vojny na Donbase v prelomovom roku 2014 sa začali cítiť v bezprostrednom ohrození z ruskej strany pobaltské krajiny (Litva, Lotyšsko a Estónsko) a Poľsko. Na rozdiel od slovenských politikov ich lídri otvorene začali hovoriť o hrozbách ruskej hybridnej vojny a požadovali preto od svojho spojenca pomoc. 

Výsledkom bolo, že NATO sa po minuloročnom samite vo Varšave rozhodlo vyslať do týchto štyroch krajín svoje jednotky v rámci takzvanej „predsunutej prítomnosti“. Po anglicky sa štyrom práporom, z ktorých by mal mať každý asi tisíc vojakov, hovorí NATO Enhanced Forward Presence (EFP). V Lotyšsku mu velia Kanaďania, v Litve Nemci, v Estónsku Briti a v Poľsku Američania. 

Budúci rok sa k „predsunutej prítomnosti NATO“ v Pobaltí so svojou bojovou jednotkou zapojí už aj Slovensko s približne 150 vojakmi.  

Historické rozhodnutie

„Je to najdôležitejšie rozhodnutie Slovenska od jeho vstupu do NATO,“ povedal pre Denník N štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie