Denník N

Už to nebude obyčajné cvičenie. Nová slovenská jednotka v Lotyšsku bude môcť aj bojovať

Slovenskí vojaci na výcviku v Lotyšsku. Budúci rok si to už vyskúšajú naostro v bojovej jednotke ako súčasť medzinárodného práporu NATO v Pobaltí. FOTO – MO SR

„Vyjadríme solidaritu voči členom NATO a pomôžeme k zvýšeniu ich obranyschopnosti,“ hodnotí rozhodnutie vyslať bojovú jednotku do Lotyšska štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák. Považuje ho za najdôležitejšie rozhodnutie od slovenského vstupu do NATO.

Byť kandidátom na prezidenta je jedna vec, stáť na čele Bieleho domu vec druhá. Spojenci Spojených štátov amerických si po štvrtkovom minisamite NATO v Bruseli za účasti Donalda Trumpa budú môcť čiastočne vydýchnuť.

„Povedal som, že je zastaraná. Už viac nie je zastaraná,“ vyhlásil ešte pred svojím prvým stretnutím s lídrami NATO nový a stále nie veľmi vypočítateľný americký prezident. 

Ešte ako prezidentský kandidát svojimi slovami o zastaranej Aliancii zneistil spojencov v NATO, či sa za nich postaví v prípade konfliktu. Zároveň ich tiež motivoval, aby sa začali vážnejšie zaoberať svojimi záväzkami, teda najmä navýšením rozpočtov do obrany.

Otočil aj Trump. NATO už nespochybňuje a otvorene zdôrazňuje, že Spojené štáty budú brániť svojich spojencov, ako to hovorí článok 5 Washingtonskej zmluvy. V ňom sa píše, že akýkoľvek útok proti jednému alebo viacerým členským štátom sa bude považovať za útok proti všetkým.

Aj z tohto dôvodu Slovensko plánuje od budúceho roku vyslať do Lotyšska na dve rotácie po šesť mesiacov svoju bojovú jednotku. Ak by tam došlo k prípadnému konfliktu, mala by mandát zapojiť sa do bojových operácií.

Slovenská prítomnosť v Pobaltí

Po ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym a vyprovokovaní vojny na Donbase v prelomovom roku 2014 sa začali cítiť v bezprostrednom ohrození z ruskej strany pobaltské krajiny (Litva, Lotyšsko a Estónsko) a Poľsko. Na rozdiel od slovenských politikov ich lídri otvorene začali hovoriť o hrozbách ruskej hybridnej vojny a požadovali preto od svojho spojenca pomoc. 

Výsledkom bolo, že NATO sa po minuloročnom samite vo Varšave rozhodlo vyslať do týchto štyroch krajín svoje jednotky v rámci takzvanej „predsunutej prítomnosti“. Po anglicky sa štyrom práporom, z ktorých by mal mať každý asi tisíc vojakov, hovorí NATO Enhanced Forward Presence (EFP). V Lotyšsku mu velia Kanaďania, v Litve Nemci, v Estónsku Briti a v Poľsku Američania. 

Budúci rok sa k „predsunutej prítomnosti NATO“ v Pobaltí so svojou bojovou jednotkou zapojí už aj Slovensko s približne 150 vojakmi.  

Historické rozhodnutie

„Je to najdôležitejšie rozhodnutie Slovenska od jeho vstupu do NATO,“ povedal pre Denník N štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák. „Po tom, ako vypukla vo východnej Európe vojna medzi Rusmi a Ukrajincami, sa NATO transformovalo. Dôraz prešiel z mimoeurópskych expedičných operácií, ako bol napríklad Afganistan, na klasickú teritoriálnu obranu svojich členov. V rámci toho je EFP najdôležitejšia vec,“ dodáva.

Slovensko svojím rozhodnutím poslať bojovú jednotku do Lotyšska podľa neho vyjadrí na štvrtkovom samite NATO solidaritu voči svojim členom a pomôže k zvýšeniu ich obranyschopnosti.  

V Lotyšsku už od apríla pôsobí slovenská výcviková jednotka Štefánik. Tri mesiace sa tam naši vojaci budú zúčastňovať na vojenskom výcvikom. Keby však nastal nejaký prípadný konflikt, nemala by mandát zapojiť sa do bojových operácií. V prípade slovenskej bojovej jednotky, ktorú plánuje vyslať vláda do Lotyšska na jeseň roku 2018, to už bude inak. 

„Je jasné, že Rusko je najdôležitejšia strategická výzva pre NATO. Ak by sme na to nereagovali, prerástlo by to do hrozby. Videli sme, že použili svoje vojenské sily proti susednému štátu, ako sa to stalo na Ukrajine, či ešte predtým, v roku 2008 v Gruzínsku. Anektovali územie susedného štátu a majú reálny útočný vojenský potenciál, ktorý je oveľa väčší než regionálne sily členských krajín NATO v Pobaltí. Je tam veľká regionálna vojenská nerovnováha, pričom ruská armáda pravidelne cvičí s veľkými formáciami vo svojom západnom vojenskom okruhu. Chápem preto pobaltské krajiny, že to vnímajú tak veľmi citlivo,“ vysvetľuje nervozitu svojich partnerov Ondrejcsák. 

Kto ohrozuje koho

V praxi to bude vyzerať takto: armáda si vyberie časť práporu, ktorý vycvičí a vyšle do Pobaltia, kde sa bude zúčastňovať na výcviku. Mechanizovanú bojovú jednotku bude tvoriť asi 120-členná rota, ku ktorej sa pridá asi 30-členný podporný personál od spravodajcov, logistov a opravárov. 

Ich misia by mala trvať dve rotácie po šesť mesiacov od jesene 2018 do leta 2019. Techniku, ako napríklad obrnené transportéry, si zoberú vlastnú.

Ondrejcsák odmieta dezinformačné kampane, ktoré tvrdia, že aktivity NATO v Pobaltí sú namierené proti Rusku. „To je úplný nezmyslel. To by sme tam predsa museli posielať desaťtisíce vojakov. Každý, kto tomu verí, by sa mal pozrieť na čísla. Na jednej strane štyritisíc vojakov NATO, na druhej strane viac ako stotisíc ruských vojakov. Môžeme sa potom rozprávať, kto ohrozuje koho,“ dodáva štátny tajomník na ministerstve obrany, ktorý ako jeden z mála členov vlády otvorene rozpráva o ruskej hrozbe a potrebe reagovať na nové bezpečnostné hrozby.

To sa už podľa informácií Denníka N prejavilo aj v tom, že ruská strana sa niektorým členom slovenskej vlády na jeho verejné vyhlásenia sťažovala ako „protiruské“. „Počul som o tom. To je klasický nástroj ruskej hybridnej taktiky,“ komentoval Ondrejcsák s tým, že je jeho povinnosťou „konať v súlade so záujmami SR a našimi záväzkami v Aliancii“.

Teraz najčítanejšie