Spojitým písmom sa písať nebude
Budúcnosť našich detí je taká dôležitá téma, že sa o ňu zaujímajú aj iné rezorty – minister obrany, dokonca aj kapitán Danko.
Vyhral zdravý rozum a odbornosť. Školy môžu samy určiť, akým písmom budú písať. Takto alebo podobne budú znieť titulky po tom, čo minister školstva Plavčan oznámi, že došlo k dezinterpretácii a pochybeniu neznámeho úradníka, ktorý vlastne vôbec nepatrí pod ministerstvo školstva, pričom problém umelo nafúkli novinári. A Sorosom zaplatené neziskové organizácie, ktoré chcú slovenský národ zviesť na cestu zvráteného multikulti konzumu. Alebo inak: nedošlo ani k pochybeniu, u nás nedochádza k pochybeniam rovnako, ako u nás neexistuje korupcia a niektoré skutky sa nestali. Takto sa končí každá kauza a kauzička, od Bašternákových miliónov po nespojité písmenká našich prváčikov. Vlastne sa tak už stalo – ministerstvo už prichádza s prvými upresneniami.
Na konci dlhočizného zatuchnutého tunela, ktorým sa roky plazí školstvo, sa však objavilo svetielko. Budúcnosť našich detí je taká dôležitá téma, že sa o ňu zaujíma už aj minister obrany. Dokonca aj kapitán Danko, známy svojou jazykovou ekvilibristikou, vlastenci aj bezmenní poradcovia prichádzajú s náhlymi nápadmi a samotný minister Plavčan tieto nápady zavádza. Síce bez odbornej diskusie, bez analýzy, čo to prinesie deťom, čo to bude znamenať pre školy, koľko to bude stáť a či je to vôbec potrebné, ale zato potichu a rýchlo.
Takže naše deti budú opäť hádzať granáty na – koho? Akého nepriateľa im úradníci nájdu? Nuž neviem, čoho sa viac obávať: či usmernení z ministerstva školstva, či fantázie učiteľov, keďže medzi učiteľmi sa nájde aj Mizík a jemu podobní. Môžeme sa tak dočkať aj hromadných školských útokov na rómskych alebo maďarských spolužiakov.
Budú mať aj hodinu dejepisu navyše, takže sa deti nadrilujú o to viac letopočtov. Veď ucelená reforma ešte neprebehla a opäť – medzi učiteľmi sa nájde aj Mizík a jemu podobní. Budú sa učiť z rovnakých učebníc, ktoré im vyberie vševedúce ministerstvo, bez ohľadu na región či odlišnosti školy – veď deti môžu byť vďačné, že vôbec nejaké učebnice aspoň v druhom polroku dostanú. Budú sa v školských knižniciach prehrabávať v antikvárnych kúskoch odporučených Štátnym pedagogickým ústavom a budú rady, že majú aspoň nejakú knižnicu a nejakú ochotnú učiteľku, ktorá zadarmo zarovnáva do políc z minulého storočia tridsať rokov starého Zamarovského a Ústavu SR.
A možno naozaj budú všetky deti písať spojitým písmom, všetky pekne rovnako, rovnaké á, rovnaké ó. Rovnaké písmo, rovnaké vzdialenosti. Kúpte si všetci modrý atrament!
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
