Policajti sa učia zabíjať. Trénujú na nového Breivika

Po vojenskom cvičisku na Lešti sa už preháňali najrôznejšie jednotky. Trénovali tam americkí výsadkári, českí vojenskí policajti alebo slovenskí leteckí navádzači, ktorí z terénu navádzajú lietadlá a vrtuľníky na cieľ. Netradične sa však na Lešti začali objavovať aj radoví policajti z Nitry, Krompách, Rimavskej Soboty a z ďalších miest.

Cvičia tam streľby na rôzne druhy cieľov, aj postupy, ako správne vnikať do budovy, kde sa skrývajú na všetko odhodlaní atentátnici.

Aj týmto spôsobom sa slovenská polícia začala pripravovať na prípady, akým bolo vraždenie Nóra Andersa Brievika, útok na parížsku redakciu Charlie Hebdo alebo najnovší incident z Uherského Brodu, kde šesťdesiatročný muž zabil v reštaurácii ôsmich náhodných hostí.

„Musíme byť realisti. Prax zo sveta ukazuje, že takýchto útokov bude pribúdať,“ hovorí viceprezident policajného zboru Ľubomír Ábel.

Spomínané prípady sa pritom od kriminality, na ktorú boli policajti roky zvyknutí, odlišujú v jednej podstatnej veci: útočníci nemajú čo stratiť, nevyjednávajú a ide im len o to, aby zabíjali. „Páchatelia sa jednoducho snažia usmrtiť čo najviac ľudí,“ dodáva Ábel.

Pre políciu to znamená, že musí reagovať oveľa rýchlejšie, než bola zvyknutá. Zabijakov by preto mala byť schopná zneškodniť už aj bežná policajná hliadka, ktorá ako prvá dorazí na miesto. „V takýchto prípadoch ide o sekundy, nie o minúty. Nedá sa preto vždy čakať na príchod špeciálne vyzbrojenej zásahovej jednotky,“ hovorí Ábel.

Polícia po Harmanovi

Slovensko takýto útok zažilo už v lete 2010. Ľubomír Harman v paneláku v Devínskej Novej Vsi samopalom zavraždil päťčlennú rodinu. Následne vyšiel na ulicu, kde zabil ďalších dvoch ľudí a pätnástich zranil.

Polícia pri tomto útoku obstála. Hliadka, ktorá dorazila na miesto, držala Harmana krížovou paľbou medzi domami, aby sa nemohol presúvať. Následne dorazili kukláči, ktorí útočníka zneškodnili. Celá policajná akcia trvala pol hodiny.

Sám policajný viceprezident však pripúšťa, že v prospech polície hralo niekoľko okolností. Prípad sa napríklad odohral v Bratislave a zásahová jednotka to na miesto nemala ďaleko. „Môžeme len špekulovať, ako by takáto vec dopadla, keby sa útok v tom období odohral v nejakej odľahlejšej obci,“ vraví.

V každom prípade sa polícia snažila z prípadu Harman poučiť. Podľa Ábela si napríklad musela vydiskutovať spoločný postup so záchranármi. „V Devínskej Novej Vsi sa napríklad objavila sanitka, na ktorú Harman strieľal. Museli sme sa so záchranármi dohodnúť, že v takýchto prípadoch sa budú riadiť našimi pokynmi,“ hovorí Ábel.

Ďalšia vec, ktorá sa vyjasňovala, bolo velenie. Môže totiž nastať situácia, že na miesto dorazia tri rôzne hliadky a nebude jasné, kto bude vydávať pokyny. „Vydali sme preto smernicu, že až do príchodu špeciálnej jednotky bude veliť člen tej hliadky, ktorá dorazí ako prvá,“ tvrdí Ábel.

Predovšetkým však polícia pre takéto prípady vybudovala nové „základne“ v regiónoch, kde doteraz chýbali. Jednotky motorizovaných hliadok tak pribudli napríklad v Liptovskom Mikuláši, Rimavskej Sobote, Spišskej Novej Vsi, Poprade či vo Vranove nad Topľou.

Na všetkých týchto služobniach majú policajti k dispozícii aj výstroj – samopaly, helmy alebo brokovnice. Okrem toho bežne v autách vozia nepriestrelné vesty.

„V prípade Harman sa policajti dostali do situácie, že pištoľami museli zasahovať proti samopalu. V súčasnosti je preto na rozhodnutí každého riaditeľa, či hliadky vybaví do služby aj dlhými zbraňami,“ hovorí Ábel.

To malo aj pomerne absurdnú medzikapitolu. Krátko po streľbe Harmana chodili aj bežné policajné jednotky po ulici so samopalmi.

Hlavné je zneškodniť

Samostatnou kapitolou sa stal výcvik. Vedenie polície teraz prikázalo niekoľkodenný „protiteroristický“ kurz všetkým členom Pohotovostných motorizovaných jednotiek – teda stovkám radových policajtov, ktorí hliadkujú v autách a po zavolaní na linku 158 dorazia obvykle ako prví.

„Na týchto kurzoch napríklad simulujeme zásahy rovno proti dvom ozbrojencom, ktorí sa ukrývajú v budove,“ hovorí Ábel.

Okrem toho policajtom vysvetľujú, ako sa správať v rôznych extrémnych situáciách. Jeden z pokynov napríklad hovorí, že ak páchateľ postrelí člena hliadky a dá sa na útek,  druhý člen ho má prenasledovať a neriešiť v tej chvíli zraneného kolegu.

Prezídium totiž tvrdí, že hlavnou úlohou polície je, aby za každú cenu zabránila pokračovaniu v zabíjaní. A tento pokyn sa má týkať všetkých príslušníkov – od ľudí z obvodných oddelení cez dopravných policajtov až po vyšetrovateľov. „Keď občania vidia, že sa pri útočníkovi objaví polícia, čakajú, že zasiahne. Nebude ich zaujímať, že ide o policajtov, ktorí sú primárne určení na iné veci,“ hovorí Ábel.

Pištole z múzea

Lenže to je zatiaľ len teória, iná vec je prax. Zákon o polícii uvádza nasledovné: „Policajt nie je povinný vykonať služobný zákrok, ak na jeho vykonanie nebol odborne vyškolený alebo vycvičený, alebo, ak nie je predpoklad, že zákrok bude úspešne vykonaný.“

A takýchto nepriaznivých okolností môže byť viacero. Prvým nedostatkom je, že zbrane, ktoré majú radoví policajti za opaskom, sú zastarané – štandardnými služobnými zbraňami sú totiž dvadsať rokov staré CZ 82. „Často sa zasekávajú a sú nespoľahlivé,“ priznáva Ábel.

Okrem toho používajú aj nevyhovujúce náboje kalibru 9 mm Makarov, ktoré majú malý dostrel či účinnosť a nemôžu sa s modernými zbraňami porovnávať.

Tento problém by sa mal v najbližšej dobe vyriešiť. Ministerstvo vnútra chystá veľký tender na desiatky tisícov nových pištolí. Minister Robert Kaliňák (Smer) by na polícii najradšej videl rakúske zbrane Glock a najnovšie české CZ-75 Duty. „Tá situácia už neznesie odklad,“ hovorí Kaliňák.

Ďalším problémom je, že špeciálnym kurzom síce prechádzajú členovia motorizovaných jednotiek, ale zatiaľ sa nedostalo na tisíce radových policajtov z obvodných oddelení, bežných pochôdzkarov. „Tých chceme preškoliť v najbližších rokoch,“ uisťuje Ábel.

Naťahovači pások

Hlavná otázka však znie, do akej miery nárazové intenzívne kurzy policajtom postačujú. „Policajti musia niektoré postupy dostať do krvi. V kritickej situácii si nemôžu dovoliť rozmýšľať, či majú právo zasiahnuť, či nebudú potrestaní a podobne,“ hovorí bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak.

Intenzívne výcviky policajtov preto víta, všetko však podľa neho nevyriešia. Aj v bežnej službe by policajti podľa neho mali zažívať čo najviac situácií, keď ide „do tuhého“.

„V súčasnosti už takmer každého páchateľa príde zatýkať špeciálna jednotka. Radoví policajti môžu len čakať vonku a maximálne tak natiahnuť pásky, aby sa k miestu nepribližovali ľudia,“ hovorí Spišiak.

Mnohým radovým policajtom tak podľa neho chýba kontakt so živým páchateľom. „Nevnímajú jeho reakcie, nevidia, ako sa správa pri strete s políciou. Bez takejto skúsenosti u nich neskôr môže dôjsť ku skratu alebo k tomu, že nebudú vedieť, ako postupovať,“ hovorí Spišiak.

V Uherskom Brode čakali na posily

Po príklady nie je treba chodiť ďaleko. Českom momentálne hýbe diskusia, či polícia postupovala správne proti útočníkovi v Uherskom Brode.

V reštaurácii, kde prebiehala streľba, sa totiž po niekoľkých minútach objavila dvojčlenná hliadka. Keď na ňu páchateľ vystrelil, stiahla sa a počkala až na príchod špeciálnej jednotky z Brna. V tom čase pritom nebolo jasné, či niektoré obete ešte žijú a nie je treba im pomôcť.

Vedenie českej polície prípad odmietlo komentovať, kým ho vyšetrí inšpekcia. „Profesia policajta je o tom, že niekedy musí riskovať život, aby pomohol iným. To v mnohých prípadoch policajtom ani nenapadne,“ tvrdí Spišiak.

Pritom aj podľa neho môže byť len otázkou času, kedy sa prípady, ako bol Harman, Uherský Brod, či Breivik, zopakujú. „Na Slovensku máme dlhodobú nezamestnanosť. Mnohí ľudia nevidia perspektívu a narastá ich agresivita. S tým, žiaľ, musíme počítať,“ dodáva.