Denník N

Čižnárov návrh nemusí byť koncom Kotlebovej strany, ukazuje minulosť aj príklad z Česka

Marian Kotleba v koženom kabáte ešte ako člen Slovenskej pospolitosti. Foto – TASR
Marian Kotleba v koženom kabáte ešte ako člen Slovenskej pospolitosti. Foto – TASR

Skúsenosť s rozpustením SP-NS hovorí, že Najvyšší súd nebude prihliadať na všeobecné formulácie o tom, že program strany je zameraný proti niektorým etnikám, ak prokurátor nevyargumentuje porušovanie zákonov.

Podnet na rozpustenie Kotlebovej ĽSNS ešte nemusí znamenať, že sa tak aj stane. Zákon hovorí, že stranu je možné rozpustiť na návrh generálneho prokurátora, ak porušuje zákon o politických stranách.

Citujme: „Strana nesmie svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy.“

Slovensko má skúsenosti s dvoma pokusmi o rozpustenie politickej strany – úspešným aj neúspešným. V oboch prípadoch išlo aj o Mariana Kotlebu, oba podnety podal bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka.

Jeden zo scenárov, ktorý by po prípadnom rozpustení mohol nastať, ukazuje aj príklad z Česka, kde pred siedmimi rokmi zakázali Robotnícku (Dělnickú) stranu. Jej lídri však už mali ďalšiu stranu v zálohe.

Demonštrácia českej Dělnickej strany. Foto – TASR

1. Jednu stranu môže nahradiť druhá

Kotlebovci sa na prípadné rozpustenie ĽSNS pripravili dopredu. Hospodárske noviny v marci napísali, že Kotlebov poslanec parlamentu Martin Beluský je zároveň štatutárom inej, Ľudovej strany. Druhým štatutárom je Rastislav Kysel, ktorý vlani v marci za ĽSNS kandidoval tiež, no z 26. miesta sa do parlamentu nedostal.

Už tri roky predtým bol v orgánoch Ľudovej strany iný Kotlebov poslanec, právnik Rastislav Schlosár, ktorý v roku 2009 pre Kotlebu prebral Stranu priateľov vína a premenil ju na dnešnú ĽSNS. „Je to súčasťou širšej a premyslenejšej stratégie. Ale hovoriť o nejakej záložnej strane je zatiaľ predčasná špekulácia,“ vysvetľoval to podpredseda ĽSNS Milan Uhrík.

Aj keby kotlebovci záložnú stranu pripravenú nemali, mohli by si ju po prípadnom rozpustení ĽSNS pokojne založiť. Nakoniec, ĽSNS je už druhou stranou, ktorej Kotleba šéfuje, prvú, Slovenskú pospolitosť – Národnú stranu, mu súd rozpustil v roku 2006.

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nad tým sa v minulosti pozastavil aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár. „Oni už raz pod iným názvom boli rozpustení,“ pripomínal na tlačovke vlani v auguste. „Zmenia názov, tí istí ľudia, ten istý program a znovu sú zaregistrovaní. To je normálne?“ pýtal sa prítomných novinárov.

Podobný scenár sa naplnil aj v Česku, kde Najvyšší správny súd v roku 2010 rozpustil Robotnícku stranu. Kotlebovci sa na jej mítingoch pravidelne ukazovali. Zaujímavé je, že súd u našich susedov sa skôr ako o program strany oprel o jej prepojenie s militantnými skupinami, v tom čase to boli Národný odpor či Autonómni nacionalisti.

„Prejavy a články na internete nie sú také nebezpečné ako prepojenie s násilníkmi,“ vysvetľoval rozhodnutie pre iDnes.cz predseda senátu českého súdu Vojtěch Šimíček.

Predstavitelia Robotníckej strany už o tri dni po rozsudku oznámili, že budú pokračovať pod inou hlavičkou – Robotníckou stranou sociálnej spravodlivosti. Strana pôvodne vznikla šesť rokov predtým ako Strana občanov Českej republiky, neskôr ju ovládli ľudia z Robotníckej strany.

Subjekt premenovali na Robotnícku stranu sociálnej spravodlivosti ešte v roku 2008, teda rok a pol pred tým, než súd rozpustil ich materskú Robotnícku stranu. S novou stranou fungujú dodnes.

Marian Kotleba ako kandidát Slovenskej ľudovej strany v roku 2006. Foto – TASR

2. Slovenská ľudová strana nakoniec neskončila

Paralely s príbehom českej Robotníckej strany sa dajú nájsť aj na Slovensku. Hlavným hrdinom je opäť Marian Kotleba, ktorému v roku 2006 Najvyšší súd rozpustil jeho prvú stranu, Slovenskú pospolitosť – Národnú stranu. Bolo to pár mesiacov pred voľbami, ktorých sa Kotleba plánoval zúčastniť.

Ľudia okolo súčasného banskobystrického župana nakoniec naozaj kandidovali. Podarilo sa im dohodnúť s malou Slovenskou ľudovou stranou (SĽS), marginálnym subjektom starších priaznivcov Jozefa Tisa a Andreja Hlinku, ktorí sa tvárili, že ich strana nadväzuje na pôvodnú Hlinkovu stranu založenú v roku 1905.

Kotlebovi ľudia SĽS technicky neovládli. Na kandidátke sa však striedali s lídrami SĽS (Kotleba bol volebná dvojka) a jej pôvodných predstaviteľov vo volebnej kampani úplne zatienili. Kotleba vtedy za SĽS vystúpil v predvolebnej debate Slovenského rozhlasu, kde po prvý raz vyvolal rozruch parafrázou Hlinkovho výroku, ktorý po voľbách v roku 1920 povedal, že chce „zo Slovenska červeného urobiť Slovensko biele“.

Hlinka vtedy narážal na to, aké farby si prisudzovali prvorepublikové strany (sociálni demokrati, ktorí v roku 1920 vyhrali, boli červení, ľudáci bieli). Kotlebovi výrok prišiel vhod, lebo mohol provokovať a zaujať.

Marian Kotleba ako kandidát Slovenskej ľudovej strany v roku 2006. Foto – TASR

Spoločná kandidátka Kotlebovej Slovenskej pospolitosti a SĽS skončila fiaskom. Získali 0,16 percenta hlasov, čo bol najhorší volebný výsledok SĽS od roku 1993. Pre stranu mal však ešte aj inú dohru – o tri roky neskôr si na ňu spomenul generálny prokurátor Dobroslav Trnka a v roku 2009 podal podnet na jej rozpustenie.

Trnka v návrhu tvrdil, že Slovenská ľudová strana sa hlási k vojnovému Slovenskému štátu, presadzuje rehabilitáciu Jozefa Tisa a opiera sa o ľudácku tradíciu. Okrem toho vraj prebrala časť programu zrušenej Slovenskej pospolitosti – Národnej strany.

Prokurátor v návrhu uviedol, že prihlásenie sa k stavovskému usporiadaniu štátu je fašistickou alebo klerikálne podfarbenou politickou ideológiou a program SĽS pripravený v spolupráci s vtedajšími členmi Slovenskej pospolitosti okolo Kotlebu stranu priviedol na pole šovinizmu, xenofóbie a antisemitizmu.

Problémom Trnkovho podania bolo, že časť podnetu jeho úradníci odpísali od slova do slova zo starších akademických textov, ktoré boli v roku 2009 už neaktuálne. Spolupráca SĽS s Kotlebom sa medzitým totiž skončila, lebo bývalý líder Slovenskej pospolitosti sa už sústredil na založenie novej vlastnej strany – ĽSNS, ktorá vznikla ovládnutím Strany priateľov vína.

Generálna prokuratúra nakoniec podnet na zrušenie SĽS v roku 2011 stiahla a Najvyšší súd o ňom nikdy ani nerozhodoval.

Marian Kotleba v uniforme Slovenskej pospolitosti. Foto – TASR

3. Prečo súd rozpustil prvú Kotlebovu stranu

Marian Kotleba je v slovenskej politike od roku 2000. Začínal v občianskom združení Slovenská pospolitosť, kde sa stal takzvaným vodcom, a zakladal aj politickú stranu, nazvanú Slovenská pospolitosť – Národná strana (SP-NS). Je to jediná strana v histórii moderného Slovenska, ktorá bola rozpustená rozhodnutím súdu. Ten argumentoval jej volebným Ľudovým programom.

SP-NS v ňom odmietala parlamentnú demokraciu a chcela ju nahradiť stavovským štátom, ostatné strany mali byť zrušené a poslancov mali do Slovenskej národnej rady, ako v programe nazývali parlament, delegovať takzvané stavy. Do deviatich stavov podľa povolaní mali byť rozdelení všetci obyvatelia, posledným, desiatym stavom mali byť národnostné menšiny.

Stavy mali mať pomerné zastúpenie v Slovenskej národnej rade na základe počtu svojich členov (a nie podľa počtu hlasov vo voľbách). To podľa súdu porušovalo ústavný princíp všeobecného a rovného hlasovacieho práva.

Príslušníci národnostných menšín mali mať právo registrovať sa do stavu „národnostné menšiny“, ktorý však nemal mať ani len spomínané pomerné zastúpenia v Národnej rade, ale iba také, aké zastúpenie má slovenská menšina v parlamente tzv. domovského štátu danej menšiny. Čiže Maďari by mali poslanca vtedy, ak by v maďarskom parlamente sedel Slovák, Rusíni či Rómovia by nemohli mať vôbec.

Súd SP-NS ďalej vytkol takzvaný národný princíp, ktorý mal podľa jej programu pozerať v prvom rade na práva slovenského národa, čo by znamenalo degradovanie príslušníkov národnostných menšín do roly občanov druhej kategórie.

Bilbord ĽSNS pred parlamentnými voľbami 2016. Zdroj – Kotleba – ĽSNS

Zaujímavý je piaty bod v rozhodnutí súdu o rozpustení SP-NS. Generálny prokurátor Trnka vtedy ako dôvod svojho návrhu uviedol aj to, že SP-NS je vo viacerých bodoch svojho programu a činnosti zameraná proti Židom, Rómom či Maďarom, usiluje sa o rehabilitáciu Jozefa Tisa či útočí na Izrael.

Tu súd doslova uviedol: „Vo vzťahu k uvedeným programovým cieľom generálny prokurátor výslovne neformuloval konkrétny právny dôvod, v ktorom vidí porušenie ústavy a zákonov, preto sa súd obsahom návrhu z uvedených hľadísk nezaoberal.“

Zaujímavé je, že súd pri rozpustení SP-NS neprihliadal ani na tmavomodré uniformy, ktoré členovia Pospolitosti nosili, lebo stanovy strany členom nosenie uniforiem neprikazovali. Znamená to, že v roku 2006 sa súd striktne držal iba bodov programu, kde vtedajšia Kotlebova strana veľmi jasne porušovala ústavné práva.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie