Denník N

Prečo sa stredoľavé strany rozhodujú pre radikalizmus

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Tvárou v tvár ekonomickým problémom sa socialisti zameriavajú na budúcu kataklizmu, ktorá z nich opäť spraví relevantné strany.

Stredoľavicové strany v celom západnom svete v poslednom čase láka možnosť vyberať si do čela dogmatických, krajne ľavicových lídrov. Európske strany jedna za druhou podľahli tomuto pokušeniu, hoci to znížilo ich volebné šance. Vyzerá to ako nelogické rozhodnutie, ale možno sa im to nakoniec vyplatí.

Španieli, Briti, Francúzi

Španielski socialisti, strana, ktorá bola pri moci väčšinu času, odkedy sa krajina demokratizovala, práve vrátila do svojho čela Pedra Sáncheza, ktorý končí zhromaždenia socialistickou hymnou – Internacionálou a nie je to žiadny blairistický centrista. Vzorec jeho zvolenia je dostatočne známy aj z iných krajín: stranícky establišment sa postavil za inú kandidátku, Susanu Díaz, ktorá síce bola považovaná za favoritku, ale pre členskú základňu nebola dostatočne radikálna.

Je to tiež príbeh Jeremyho Corbyna, šéfa britských labouristov a prezidentského kandidáta francúzskych socialistov Benoita Hamona. To isté sa mohlo stať v Spojených štátoch, kde Bernie Sanders pre stranícky establišment predstavoval oveľa väčšiu výzvu, než si ktokoľvek predstavoval, lenže establišmentu sa podarilo rebéliu ustáť v mene zastavenia hrozby Donalda Trumpa. (Všetci vieme, ako to skončilo.)

Je pravdepodobné, že Corbyn prehrá blížiace sa parlamentné voľby. Hamon získal v prvom kole prezidentských volieb 6,5 percenta a väčšina socialistických voličov podporila iného radikála, Jeana-Luca Mélenchona, ktorý zo strany zutekal a taktiež prehral. Sánchez už svoju stranu raz – pred rokom – viedol a vtedy prehral s Ľudovou stranou premiéra Mariana Rajoya o desať percentných bodov, po čom prišla séria bolestivých regionálnych porážok.

Ďalej do budúcnosti

Tak prečo si socialisti do svojho čela konzistentne vyberajú takýchto lúzrov? To sa vôbec nezaujímajú o vládnutie? Občas sa zdá, že nie, ako to bolo vidieť v Corbynovom prípade, keď sa za jeho vedenia do straníckeho programu dostala aj ochrana včiel a Hamon kandidoval na nekompromisne ľavicovej platforme, kam sa zmestilo všetko od univerzálneho základného príjmu po legalizáciu eutanázie. Ale radikalizácia tradičnej stredoľavice pravdepodobnejšie vychádza z kombinácie nutnosti a tendencie pozerať sa ďalej do budúcnosti, než to robia stredopravicové strany.

Európske ekonomiky sú na vzostupe. Už nie je rok 2014, keď mohli ľavicové strany získavať body na sloganoch proti úsporným opatreniam. Voliči sú viac naladení na programy orientované na rast a zaujímajú sa o zákon a poriadok, najmä v súvislosti s teroristickými útokmi a s laxnou kontrolou vlny utečencov z Blízkeho východu. Ľavicové strany sú na tieto požiadavky horšie vybavené a ani si nemôžu požičať časti agendy pretláčanej krajne pravicovými populistami, ako to urobili stredopravicové strany v Spojenom kráľovstve, Holandsku, vo Francúzsku i v Nemecku. Pre stredoľavicu sa možnosti zúžili.

Nemožné možnosti

Jednou z možností je politické spojenectvo s krajne ľavicovými silami, vrátane komunistov, teda niečo, čo s miernym úspechom predviedol dnešný portugalský premiér a líder miestnych socialistov Antonio Costa. Ale vo väčšine krajín je to ťažká vec. Vo Francúzsku sa Mélenchon teoreticky mohol dostať do druhého kola, keď by sa bol dohodol s Hamonom, ale hierarchia Socialistickej strany by to nedovolila a Mélenchon si myslel, že sa mu podarí uspieť aj samostatne. V Španielsku by Sánchez čelil podobným problémom (a údajne aj osobným pnutiam), ak by sa pokúsil o dohodu s Pablom Iglesiasom, lídrom krajne ľavicovej strany Podemos. V Nemecku zistil líder sociálnych demokratov Martin Schulz, že aj náznak vytvorenia bloku so stranou Die Linke, ktorá je dedičkou východonemeckých komunistov, môže naraziť na odpor v západných spolkových krajinách, kde sa krajnej ľavici od znovuzjednotenia Nemecka nedarí. V Spojenom kráľovstve zase neexistuje žiadna krajná ľavica, ktorá by bola natoľko významná, aby sa s ňou labouristi spájali.

Inou možnosťou pre tradičnú ľavicu je, že bude aj naďalej presadzovať svoju bežnú, paliatívnu agendu, dúfajúc, že sa jej podarí vytvoriť protipopulistické koalície so stredopravicou. To je viac-menej to, o čo sa pred septembrovými voľbami snaží Schulz, alebo o čo sa v marci pokúsili stredoľavicové strany v Holandsku. Ale to je nebezpečná cesta, pretože keď voliči stratia predstavu, o čo vôbec strane ide, nemusí získať dostatočnú podporu dokonca ani na to, aby bola slabším koaličným partnerom. To sa stalo Strane práce v Holandsku a môže sa to stať aj nemeckým sociálnym demokratom, ak si po voľbách kancelárka Angela Merkelová nájde medzi malými stranami bližšieho partnera – napríklad Christiana Lindnera, lídra znovuzrodených slobodných demokratov. A opäť: nie je to riešenie pre Spojené kráľovstvo, pretože koalície sú v tamojšom politickom systéme zriedkavé.

Stávka na zlyhanie pravice

Takže zostáva krajné riešenie – radikalizácia a výber lídrov, ktorých rétorika obsahuje odkazy na vyššie dane a vyššie výdavky, antielitárske a protiamerické zmienky. Je to smelá stávka na existenciálne zlyhanie stredopravicových síl – možno na novú ekonomickú krízu, kolaps americkej moci alebo americké stiahnutie sa do seba, na novú priemyselnú revolúciu, ktorá vyústi do katastrofálnej straty pracovných miest. Je to vec viery vo veľmi nestabilnú budúcnosť a v pravdepodobnú globálnu kataklizmu. Po takýchto udalostiach bývajú voliči otvorení voči skúšaniu úplne odlišných možností, veľkým, neovereným myšlienkam, ako je univerzálny základný príjem či daň z robotov.

Radikálni lídri, ktorých si vyberajú socialisti, sú týmto myšlienkam naklonení a to im pomáha u mladých voličov, ktorí veľké myšlienky hľadajú. Holandskí Zelení pod vedením Jesseho Klavera ešte parlamentné voľby nevyhrali, ale stranícke mítingy sú plné nadšených mladých ľudí. Aj úspech Bernieho Sandersa medzi mladými Američanmi je oveľa inšpirujúcejší model budúcnosti než kompromis, ktorý dosiahla Costova portugalská vláda.

Lenže veľkým problémom radikalizácie socialistov je, že väčšine voličov by sa dramatický moment, ktorý by transformované strany nakopol k úspechu, nepáčil. Ale to je problém centristov, nie ich.

© Bloomberg

Autor je komentátor Bloomberg View

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie