Denník N

Múzeum dizajnu: V Krásnej jizbe predávali krásne veci

Kabelka z kože a lyka, zakúpené v Krásnej jizbe, 60. - 70. roky . Foto – Zbierka SMD, Adam Šakový.
Kabelka z kože a lyka, zakúpené v Krásnej jizbe, 60. – 70. roky . Foto – Zbierka SMD, Adam Šakový.

Produkty v predajni Krásnej jizby vychádzali z tradície, mali špičkové vyhotovenie a originálny dizajn

Sídlila v Bratislave na Obchodnej ulici, a tak si ju okrem Bratislavčanov môžu pamätať aj návštevníci mesta. Krásna jizba bola predajňou kvalitných, remeselne vyrobených produktov z prírodných materiálov s neprehliadnuteľným dizajnom.

Krásna jizba bola spojená s takzvaným ÚĽUV-om, teda Ústredím ľudovej umeleckej výroby. Ten však vznikol v Prahe až v roku 1945, kým počiatky Krásnej jizby siahajú do obdobia medzivojnovej ČSR.

Vznikla ako predajňa predmetov bytovej kultúry pri nakladateľstve Družstevná práca. K propagácii jej nových cieľov slúžila práve predajňa Krásnej jizby, ktorá vznikla v roku 1927. V roku 1929 sa umeleckým riaditeľom Družstevnej práce stal Ladislav Sutnar, člen Zväzu československého diela, čím sa vytvoril priestor pre intenzívnu vzájomnú spoluprácu. Ambície nového riaditeľa smerovali k presadeniu funkcionalistického názoru v štandardizovaných predmetoch úžitkového umenia. V predajni sa tak dali kúpiť moderné dizajnérske produkty za prijateľné ceny.

Krásna jizba, logo – značka kvality.

V novej povojnovej ére, po roku 1948, sa predajne Krásnej jizby začlenili pod Ústredie ľudovej umeleckej výroby. V Bratislave sa v tejto predajni ponúkali v nasledujúcich rokoch produkty českej pobočky, a údajne naopak, v predajni na Václavskom námestí sa predávali najmä produkty slovenského ÚĽUV-u.

České centrá ÚĽUV-u fungovali nielen v Prahe, ale aj v Brne a v Uherskom Hradišti, na Slovensku fungovala centrála v Bratislave. Vzniklo tu návrhárske štúdio s výtvarníkmi v oblasti textilu, odevu, keramiky, nábytku a drevených doplnkov či suvenírov.

Podľa spomienok mnohých pamätníkov produkty predávané v Krásnej jizbe boli charakteristické dokonalou funkčnosťou a kvalitou vyhotovenia. Stopy ľudového odkazu často predbehla silná funkcionalistická tradícia. Bola možno aj výsledkom trochu iného systému práce v českých ateliéroch oproti jej bratislavskej pobočke.

Kým v Česku sa navrhovanie a tiež výroba orientovala najmä na tri špecializované dielne, v ktorých pracovali odborne školení návrhári, na Slovensku vznikali práce priamo u ľudových remeselníkov v teréne. Hoci aj bratislavská pobočka zamestnávala výtvarníkov, tí však dohliadali najmä na prácu výrobcov v jednotlivých regiónoch. Na Slovensku zvýrazňovanie dizajnérskeho individualizmu bolo viac potlačené. Prejavovala sa výraznejšia snaha zachovať tradičné ľudové umelecké hodnoty.

V Bratislave sa v textilnej tvorbe využívala reprodukcia tradičných textílií so zachovaním ich regionálnej špecifickosti. V odevnej produkcii patrila medzi najvýraznejšie osobnosti Klára Brunovská (1972 – 1978), menšie odevné doplnky a tašky boli v náplni práce všestrannej Janky Menkynovej (1967 – 2009), pre družstvá prepojené na začiatku s ÚĽUV-om pracovali výtvarníčky ako Viera Líčeniková-Škrabalová a Elena Holéczyová.

Dámske hodvábne batikové šaty, zakúpené v Krásnej jizbe, okolo 1980. Foto – Zbierka SMD, Adam Šakový.

Návrhárky sa snažili ľudovú inšpiráciu prepojiť s celkovou jednoduchosťou a účelnosťou, zohľadňovali aktuálne potreby nositeľa či nositeľky. Využívali sa tradičné techniky, vzory, farebnosť, čím sa sledovala obnova výroby v tradičných regiónoch. V tejto súvislosti vznikal tiež bohatý výskumný a dokumentačný materiál. Výrobky sa snažili udržovať v limitovanom náklade a vysokej remeselnej kvalite.

V textilnej tvorbe bola dôležitou témou batika či modrotlač. Experimentovalo sa s tlačou na rôzne materiály – batist, žoržet, rôzne štruktúry hodvábu, domáce ručne tkané plátna či moderné indické plátno. Medzi ďalšie zaujímavé a často využívané techniky s posunom k experimentu patrili paličkovaná čipka, výšivka, rôzne polohy v oblasti ručného tkania, pletenie na ihliciach, práca s kožou a kožušinami, obľúbená trakovická aplikácia a mnohé ďalšie.

Poznanie materiálu a techniky bolo v ÚĽUV-e jedným z predpokladov úspešnej návrhárskej práce. Návrhár sa musel najprv oboznámiť s výrobkami v ich pôvodnom prostredí, mal chodiť von do terénu na výskumy a tu študovať u výrobcov, alebo priamo v múzeu svoj odbor. Jeho práca bola vždy konzultovaná v odborných komisiách medzi rôznymi špecialistami. Medzi výnimočne vydarené a úspešné produkty patrili však najmä také, ktoré dokázali ponúknuť funkčné tvarové riešenie, zodpovedali aktuálnej módnej línii a napĺňali potreby súčasného mestského človeka.

Kultúra

Teraz najčítanejšie