Denník N

Zákaz strany nie je to, čo rozhodne

Marian Kotleba ako kandidát Slovenskej ľudovej strany v roku 2006. Foto - TASR
Marian Kotleba ako kandidát Slovenskej ľudovej strany v roku 2006. Foto – TASR

Zakázať extrémistov je obvykle to najjednoduchšie, ale aj najmenej efektívne, čo sa s nimi dá urobiť.

Kotlebovcom už v roku 2006 jednu stranu rozpustili. Ich cestu do župnej a celoštátnej politiky to iba trochu pozdržalo a dokonca sa môže zdať, že im zrušenie strany pomohlo. Niektorí ich asi začali považovať za mučeníkov (oni to o sebe hlásali určite) a tiež sa aspoň navonok začali prejavovať trochu rozumnejšie. Aj tým potom dokázali osloviť viac voličov.

To však v žiadnom prípade nie je argument proti návrhu generálneho prokurátora rozpustiť ĽSNS. A to minimálne z dvoch dôvodov.

Prvým je, že prokuratúra, polícia a súdy sa majú riadiť platnými zákonmi a nie politickými úvahami. Ak kotlebovská strana porušuje zákony (a prokuratúra je schopná to dokázať), treba proti nej zakročiť a treba ju hoci aj zakázať. Obavy z toho, či jej to nakoniec v očiach voličov nepomôže, nie sú pre uplatňovanie zákonov vôbec relevantné.

Druhý dôvod je, že kotlebovci v posledných župných a parlamentných voľbách neuspeli preto, lebo ich pred desiatimi rokmi zakázali. Pomohlo im, že zákaz bol skôr prejavom alibizmu, než snahy o skutočné riešenie.

Hodil sa najmä prvej Ficovej vláde, ktorá sa naň odvolávala, aby zakryla, že inak nič nerobí, že extrémizmom je nakazená celá vládna koalícia Smeru, HZDS a SNS a že sú to práve vládne strany, ktoré hlásajú a v spoločnosti legitimizujú názory podobné kotlebovským.

Fico a jeho politickí spojenci síce chválili zákaz jednej strany, zároveň však robili všetko, aby jej ideológia prežila a na Slovensku silnela. Bola to najmä ich zásluha, že sa kotlebovská strana mohla v inej forme víťazne vrátiť.

Zákaz extrémistov býva to najjednoduchšie, najľahšie a aj najmenej efektívne, čo sa s nimi dá urobiť. A to platí, i keď ho myslíte úprimne a z právneho hladiska je nutný. Či zákaz prinesie skutočný úžitok, alebo bude čo do politických dôsledkov len prázdnym gestom, sa ukáže až podľa toho, čo vláda, politická elita a koniec koncov my všetci urobíme okrem zákazu.

Boj proti extrémizmu je typickým príkladom vytrvalej drobnej práce bez oslnivých výsledkov, čiže je niečím, do čoho sa politikom príliš nechce. A to je ešte ten lepší prípad. Na Slovensku by u mnohých politikov na začiatok stačilo, aby sami prestávali šíriť bludy, strach a emócie, ktoré extrémistom nahrávajú a dávajú im zdanlivo za pravdu.

Teraz najčítanejšie