Denník N

Blázon, chladný a vypočítavý politik alebo obeť. Aký je naozaj Kim Čong-un?

Kim Čong-un s radosťou pozoruje úspešný test balistickej rakety. Foto – TASR/AP
Kim Čong-un s radosťou pozoruje úspešný test balistickej rakety. Foto – TASR/AP

Severná Kórea pokračuje v provokáciách a nechce sa vzdať svojho jadrového programu. Kim Čong-un je preto často označovaný za šialenca, hoci v skutočnosti ide o premyslenú taktiku.

Tichý a hanblivý chlapec, ktorý zbožňuje basketbal, no v škole nevyniká. Tak si Kim Čong-una pamätajú jeho spolužiaci zo Švajčiarska, kde študoval na základnej škole. Zrejme málokto by si v tom čase pomyslel, že z chlapca vyrastie diktátor a líder jedného z najprísnejších režimov na svete.

Stojí na čele štátu, ktorého armáda patrí medzi najväčšie na svete – KĽDR má k dispozícii 1,19 milióna vojakov v aktívnej službe a ďalšie milióny v zálohe, tisíce tankov, diel, stovky stíhačiek a helikoptér a desiatky ponoriek.

To mu však nestačí a jeho cieľom je dostať sa k takej technológii, ktorá by mu umožnila poslať raketu s jadrovou hlavicou k najväčšiemu nepriateľovi – USA. Kim Čong-un nereaguje na žiadne snahy o dialóg a nechce sa nechať presvedčiť, aby sa jadrového programu vzdal.

Celý svet ho preto vidí ako hrozbu a blázna, ktorý neuvažuje racionálne. No je to naozaj tak?

Líder, ktorý dokáže všetko

Kim je generál, ktorý dohliada na všetky dôležité testy zbraní a sám si zbrane aj skúša. Okrem toho je aj poľnohospodár, vyzná sa v technike a dokonca dokáže aj pilotovať veľké dopravné lietadlo. Aspoň štátna propaganda ho tak vykresľuje.

Ľudia mu padajú k nohám, skáču za ním do vody a klaňajú sa mu, vnímajú ho ako boha a dôverujú mu. Pre svet je však bláznivý a nebezpečný komunista so smiešnym účesom a zvláštnymi koníčkami.

Severokórejský líder však na výber nemal. Hoci ako mladý spoznal západný spôsob života v kapitalistickom Švajčiarsku, už odmala mu muselo byť jasné, že jeho život sa bude vyvíjať inak.

Kim Čong-un pôvodne zrejme nepočítal s tým, že sa stane severokórejským lídrom. Bol totiž až tretím a najmladším synom diktátora Kim Čong-ila. Najstarší Kim Čong-nam však priťahoval problémy: okrem toho, že ho v roku 2001 zatkli v Japonsku, keď sa s falošným pasom pokúšal dostať do Disneylandu, bolo v Severnej Kórei verejným tajomstvom, že je sukničkár a že má rád večierky.

Kim Čong-un so svojou manželkou. Svadba bola v roku 2012. Foto – TASR/AP

Správanie prvorodeného syna diktátora poškodzovalo aj meno vládnucej rodiny, Kim Čong-il preto možnosť, že po jeho smrti bude lídrom režimu jeho najstarší syn, zavrhol.

O druhom bratovi Kim Čong-una sa toho veľa nevie. Viaceré zdroje však uvádzajú, že veľkého fanúšika hudby, gitár a Erica Claptona vyradila z hry jeho zženštilosť.

Okrem toho, že sa jeho bratia na pozíciu lídra nehodili, pomohlo Kim Čong-unovi ešte niečo – jeho podoba so zakladateľom režimu, jeho dedkom Kim Ir-senom, a to, že jeho matkou bola obľúbená manželka Kim Čong-ila, ktorý ich vystriedal niekoľko.

Hlas dedka

Kim Čong-un si zjavne je vedomý tejto výhody a na úspešný odkaz Kim Ir-sena sa snaží čo najviac nadviazať. Na svojho starého otca sa podobá nielen fyzicky, ale aj prejavom a zmýšľaním.

Francúzski filmári v dokumente Posledný červený princ tvrdia, že severokórejský líder podobne intonuje a snaží sa napodobniť hlas zakladateľa režimu.

Počas Kim Ir-senovej vlády sa KĽDR darilo relatívne dobre, lepšie ako za vlády jeho syna. V tom čase totiž prišiel veľký hladomor, pri ktorom podľa odhadov zomrelo 240-tisíc až 3,5 milióna ľudí.

Mnohí Severokórejčania preto s nostalgiou spomínali na časy, keď bol na čele krajiny prvý z dynastie Kimovcov a život aj atmosféra v krajine boli lepšie.

Kim Čong-un by chcel na dedičstvo svojho starého otca nadviazať, snaží sa robiť ekonomické reformy a oživiť ekonomiku, ktorá v dôsledku zlého vedenia upadla. Nepomer medzi KĽDR a Južnou Kóreou je obrovský – rozdiel v príjmoch Severokórejčanov a Juhokórejčanov je podľa Financial Review v rozmedzí 1:14 až 1:40.

Kim podľa viacerých zdrojov dal väčšiu slobodu farmárom aj ľuďom, ktorí chcú podnikať. Režim ich už neobmedzuje a neprenasleduje tak ako predtým. Práve naopak, často sa ich snaží podporiť a slobodu dáva aj manažérom štátnych podnikov.

Kult osobnosti – naľavo zakladateľ KĽDR Kim Ir-sen, napravo jeho syn Kim Čong-il. Foto – TASR/AP

Ekonómovia, ktorých oslovil Washington Post, tvrdia, že zmeny, ktoré zaviedol Kim Čong-un, viedli k oživeniu ekonomiky, a odhadujú, že KĽDR mala v ostatných rokoch až 3-percentný ekonomický rast. V roku 2015 dokonca juhokórejský výskumný inštitút Hyundai predpovedal rast 7 percent HDP.

Kim sa snaží postarať o to, aby reštaurácie mali čo podávať a aby v obchodoch neboli prázdne pulty. Nechce, aby sa zopakoval veľký hladomor, ktorý u mnohých Severokórejčanov pokazil meno jeho otcovi. Aj tak však väčšina obyvateľstva žije v zlých podmienkach a s nízkym príjmom.

OSN odhaduje, že dvaja z piatich Severokórejčanov sú podvyživení a 70 percent obyvateľov sa spolieha na potravinovú pomoc zo zahraničia.

Kim Čong-un je k ľuďom otvorenejší ako jeho otec. Nebojí sa s nimi zhovárať, fotí sa s vojačkami a často rozpráva na verejnosti. Kim Čong-il bol uzavretejší, strohejší a jeho hlas poznal málokto, pretože podľa jeho blízkych spolupracovníkov mal rečový defekt.

Obľúbený syn

Najmladší syn bol vždy obľúbencom Kim Čong-ila a na pozíciu lídra sa údajne hodil aj svojou rozhodnosťou a odolnosťou.

Práve tieto vlastnosti a jeho líderské schopnosti prešli veľkým testom hneď na začiatku jeho vlády. Mladý Kim Čong-un nemal dostatok skúseností a nebol úplne pripravený na to, aby sa postavil do čela režimu, ktorý je do veľkej miery založený na kulte osobnosti a silnej pozícii jeho lídra.

Kim Čong-un so svojím otcom Kim Čong-ilom v roku 2010. Foto – TASR/AP

Kim Čong-il sa na túto pozíciu pripravoval dlhé roky, jeho syn až toľko času nemal. Vyštudoval síce vojenskú školu pomenovanú podľa svojho starého otca, no Kim Čong-il ho na rolu nástupcu začal naplno pripravovať až v roku 2010, rok pred tým, ako zomrel.

Kim Čong-una tak hodili priamo do vody, hoci štátna propaganda ho Severokórejčanom už dlhšie servírovala ako nového vodcu.

Okrem jeho vlastnej neistoty, ktorú mohol prirodzene mať v začiatkoch svojej vlády, si novým šéfom neboli stopercentne istí ani vysokí politickí a armádni predstavitelia. Kim Čong-un preto začal vládnuť tvrdou rukou a neváhal sa zbaviť ani vlastnej rodiny.

Postupne zmizli alebo boli veľmi krutým spôsobom popravení veliteľ generálneho štábu, minister obrany aj Kimov strýko, o ktorom sa po smrti Kim Čong-ila chvíľu hovorilo aj ako o možnom nástupcovi, kým sa Kim Čong-un patrične nepripraví na úlohu lídra KĽDR. Diktátor ich podozrieval z toho, že chystajú prevrat.

„Kim, zdá sa, verí, že najspoľahlivejším spôsobom prevencie pred prevratom je teror,“ píše Andrej Lankov v článku pre magazín Foreign Policy.

Strýko Kim Čong-una počas súdneho procesu v roku 2013. Súdy napokon nariadili jeho popravu. Foto – TASR/AP

Jeho teror je však o čosi iný ako v ostatných autoritárskych režimoch. Viac ako bežní ľudia sa lídra musia báť tí, ktorí majú vplyv, prostriedky a možnú motiváciu na to, aby sa pokúsili o to, aby ho zvrhli – či už ide o ľudí z armády, alebo zo strany.

Ak Kim Čong-un cíti, že jemu alebo režimu z ich strany hrozí nebezpečenstvo, majú smolu.

„Teror, ktorý sa týka týchto skupín, je prehnaný a určite je brutálny, ale určite nie je iracionálny – obzvlášť ak si uvedomíme, že v prípade úspešného prevratu by Kim Čong-una ako prvého postavili k múru,“ myslí si Lankov.

Aj napriek tomu nemožno povedať, že by si Severokórejčania užívali široké politické a občianske slobody. V krajine je momentálne 80-tisíc politických väzňov a žiadna politická opozícia alebo demokratické voľby.

2020 ako cieľ

Rozširovanie a presadzovanie občianskych a ľudských práv nie je pre Kim Čong-una priorita. Severokórejský režim sa dnes sústreďuje na to, aby vyvinul takú jadrovú hlavicu, ktorú by boli schopné niesť jeho rakety, a zároveň na to, aby vyvinul medzikontinentálnu balistickú raketu, ktorá by doletela až na územie USA.

To nie je jednoduché. Ak sa to aj severokórejským vedcom podarí, stále budú musieť hlavicu vyvinúť takým spôsobom, aby odolala aj extrémnemu teplu a vibráciám, ktoré sprevádzajú odpálenie rakety. Severná Kórea tvrdí, že to už dokáže, odborníci sú však skeptickí.

Diktatúra verí, že to jej zaručí prežitie a prinesie istotu, že najväčší nepriatelia, ktorými sú USA, Južná Kórea a Japonsko, sa neodvážia proti režimu zasiahnuť. A základným cieľom dynastického autoritárskeho režimu je, aby si zabezpečil prežitie.

Experti na jadrové zbrane a na severokórejský program hovoria, že KĽDR by to mohla dokázať približne do roku 2020. Koniec aktuálneho desaťročia je tak pre Kim Čong-una míľnikom, ktorý by mu mohol priniesť zakonzervovanie režimu a zabezpečiť, že dynastia nebude zvrhnutá vojenským zásahom zvonku.

Kim Čong-un verí v to, že jadrové zbrane sú jedinou cestou, ako si takúto istotu zabezpečiť. Ako príklad mu slúžia Husajn či Kaddáfí, ktorí boli zvrhnutí násilným spôsobom s podporou Západu.

Pre tento konečný cieľ je Kim ochotný obetovať v podstate čokoľvek, a hoci výpovede ľudí, ktorí ho poznajú alebo ho poznali v minulosti, jasne naznačujú, že isté výdobytky západného spôsobu života aj kapitalizmu uznáva, Kim radšej vystupuje ako šialenec, ktorý provokuje každého naokolo, násilím sa zbavuje protivníkov a vyhráža sa jadrovou vojnou.

Jeden z mnohých raketových testov KĽDR. Režim ich od nástupu Kim Čong-una zintenzívnil. Foto – TASR/AP

V jeho svete totiž môže každý prejav slabosti znamenať koniec a to, čo sa navonok zdá ako neracionálne správanie, je v skutočnosti chladne premyslený postup, ako udržať režim pri živote.

Aj viacerí americkí politici o ňom hovoria ako o lídrovi, ktorý nie je schopný triezvo uvažovať, a snažia sa naznačiť, že práve preto je veľmi ťažké vytvoriť funkčnú politiku voči KĽDR.

„Pozerať sa na dynastiu Kimovcov ako na bláznov nie je iba zlé, je to aj nebezpečné. Akákoľvek úspešná stratégia by mala byť založená na pochopení logiky druhej strany, nie na tom, že ju odmietneme ako nezmyselnú,“ píše Foreign Policy.

Faktom je, že ak by Kim svoje kroky nezvažoval, miliónová severokórejská armáda by zrejme už dávno napadla Južnú Kóreu a rakety by lietali po celej východnej Ázii.

Lenže to nie je v jeho záujme – KĽDR v priamej konfrontácii prehrala, no konflikt by nepochybne priniesol veľký počet obetí, a to aj v Južnej Kórei – 10-miliónový Soul (s aglomeráciou 25 miliónov) je totiž nebezpečne blízko 38. rovnobežky, ktorá rozdeľuje dve Kórey.

To je jasné aj Kimovi, bez ohľadu na to, ako pred Severokórejčanmi hovorí o tom, že žiadny nepriateľ nedokáže KĽDR poraziť. Civilné škody by boli obrovské, svet by sa dostal na pokraj ďalšieho obrovského konfliktu a možno by Severná Kórea proti jednému zo svojich nepriateľov dokázala použiť aj atómovú bombu. Vo výsledku by však najviac stratila práve Severná Kórea.

Zatiaľ však, zdá sa, Kim Čong-unovi jeho stratégia vychádza. Najvyšší americkí predstavitelia síce hovoria, že s režimom už stratili trpezlivosť, a sám Donald Trump spomína vojenský zásah, no diktátor je stále pri moci a zatiaľ to nevyzerá tak, že by sa chystal svoje správanie zmeniť.

Ak sa Severnej Kórei podarí dostať na technologickú úroveň, ktorá jej umožní pripevniť jadrové hlavice na rakety s dlhým doletom, môže to znamenať definitívne zakonzervovanie režimu a dynastie.

Severokórejské špeciálne jednotky. Foto – TASR/AP

Potom bude len na Kim Čong-unovi, čo sa s krajinou bude diať ďalej. Provokácie už nebudú mať zmysel – Kim, ktorý si bude istý svojím miestom a prežitím režimu, bude môcť pokračovať v rozvoji armády a súčasnom spôsobe vládnutia, ktorý je spojený s medzinárodnou izoláciou.

Skrátka, bude vládnuť ako doteraz, prípadne urobí malé ústupky, aby sa vyhol ďalšej eskalácii napätia. A ak na domácej scéne už v zárodkoch potlačí akýkoľvek odpor, tak bude lídrom KĽDR až do svojej smrti.

Druhou možnosťou je, že potvrdí svoje čiastočné sympatie voči kapitalizmu a pustí sa do reforiem podľa vzoru Číny. Režim síce bude aj naďalej prísny, no okrem budovania armády sa zameria aj na ekonomický rozvoj a aspoň čiastočnú spoluprácu s inými štátmi.

Kim Čong-un

  • presný rok jeho narodenia nie je známy, podľa KĽDR sa narodil v roku 1982, juhokórejské zdroje hovoria o roku 1983, americké dokonca o roku 1984
  • navštevoval internátnu školu vo Švajčiarsku, neskôr študoval na univerzite Kim Ir-sena v Pchjongjangu. Škola je určená pre severokórejské elity
  • od roku 2012 je ženatý, podľa dostupných informácií zatiaľ nemá deti
  • je generál, hoci nemá prakticky žiadne skúsenosti s vojenským velením
  • niekoľkokrát sa umiestnil v rebríčku najvplyvnejších ľudí sveta, ktorý zostavuje časopis Forbes

Severná Kórea

Teraz najčítanejšie