Denník N

Na slovenskú družicu poskytol štát amatérom už 370-tisíc eur, vyletieť má z Indie

Vtedajší predseda občianskeho združenia SOSA Jakub Kapuš predvádza v januári 2016 šéfovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu družicu skCUBE. Foto N – Tomáš Benedikovič
Vtedajší predseda občianskeho združenia SOSA Jakub Kapuš predvádza v januári 2016 šéfovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu družicu skCUBE. Foto N – Tomáš Benedikovič

Z družice skCube sa u nás robí udalosť celoštátneho významu, v zahraničí takéto satelity vyvíjajú aj stredné školy, dajú sa objednať aj cez internet.

Ostrov Sriharikota na východe Indie doteraz na Slovensku poznal málokto. Nachádza sa na ňom malý kozmodrom, z ktorého Indovia vypúšťajú rakety nesúce satelity rôznych typov.

Začiatkom júna by odtiaľto mala zamieriť do kozmu aj historicky prvá slovenská družica skCube. Ide o kocku s rozmermi 10 x 10 x 10 centimetrov, ktorá bude niesť kameru, vysielač a zopár senzorov.

Na obežnej dráhe má pobudnúť niekoľko rokov. Na Slovensko by mala poslať fotky Zeme a výsledky niekoľkých meraní, potom zhorí v atmosfére.

Médiá ju už s predstihom označili napríklad za „technický zázrak“, ktorý svetu ukáže, že Slovensko nie je len lacná montážna dielňa. Za jej príbehom stojí Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA), ktorej tento projekt už dlhší čas zabezpečuje značnú publicitu.

„Začali sme ako chalani z ulice. Za vlastné peniaze sme si kúpili prvé senzory a technológie. Neskôr sa pripojili tri univerzity a rôzni partneri,“ rozprával pred dvoma týždňami novinárom mladý informatik Jakub Kapuš, ktorý je hlavnou tvárou projektu.

Slovenskú družicu má do kozmu vyniesť indická raketa PSLV-XL (polar satellite launch vehicle), ktorá je určená na dopravu väčších i menších satelitov. Foto – Thehansindia.com

Projekt slovenskej družice skutočne pôsobí ako značná improvizácia. Svoje dáta bude posielať do dedinky Čukárska Paka neďaleko Šamorína, kde SOSA zriadila primárnu pozemnú základňu s rádiostanicou.

Umiestnila ju na pozemku s rodinným domom, ktorý patrí členovi združenia, rádioamatérovi Róbertovi Lászlovi.

„Nebolo v našich silách kúpiť pozemok na tento účel, takže takéto riešenie bolo pre nás najvýhodnejšie,“ vysvetľuje Kapuš pre Denník N.

Lászlo je oficiálne zapísaný ako operátor družice. To okrem iného znamená, že by niekoľkokrát za deň mal zachytávať signál z družice.

„Tridsať rokov sa venuje problematike rádiovej a optickej komunikácie. Len vďaka jeho skúsenostiam a osobnému nasadeniu sme absolvovali niekoľkomesačný proces prideľovania frekvencie,“ dodáva Kapuš.

Ondrej Závodský zo SOSA odhaľuje prvú slovenskú družicu skCube. Foto N – Tomáš Benedikovič

Až do tohto momentu by to bol príbeh o tom, ako partia nadšencov postaví vec, ktorá dostane Slovensko do kozmu. SOSA však už v médiách príliš nezdôrazňuje, že projekt veľkoryso financuje štát a že náklady sa oproti pôvodným sľubom štvornásobne nafúkli.

Jeho vedecký prínos je otázny, preto sa k nemu hlási iba časť slovenských akademikov.

„Politicky možno družica Slovensku niečo prinesie, ale vedecky neprinesie vôbec nič. Vo svete takúto kocku robia pod odborným dohľadom aj 14-ročné deti,“ hovorí Aleš Kučera, riaditeľ Astronomického ústavu v Tatranskej Lomnici, ktorý patrí medzi najhlasnejších kritikov združenia SOSA.

Slovenská cesta za štátne peniaze

Keď Kapuš v roku 2013 nápad na zostrojenie družice predstavoval, hovorilo sa o sume 90-tisíc eur. Celý účet mal pokryť grant z ministerstva dopravy a školstva.

„Let je najdrahšou položkou, vyniesť jeden kilogram na nízku obežnú dráhu stojí zhruba 65-tisíc,“ vysvetľoval vtedy.

V tom čase sa plánovalo, že družica poletí v rámci medzinárodného

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Prečítajte si knihu od Vladimíra Šnídla: Pravda a lož na Facebooku

Viac

Teraz najčítanejšie