Denník N

Policajné protidrogové akcie na školách nefungujú, keď mladým ide o život, boja sa volať sanitku

Iveta Chovancová. Foto – archív I. Ch.
Iveta Chovancová. Foto – archív I. Ch.

Policajné preventívne akcie podľa Ivety Chovancovej, ktorá pomáha závislým, nefungujú. Slovensko nedáva peniaze na prevenciu a pomoc závislým a štát nemá žiadnu ucelenú koncepciu v situácii, keď tretina mladých vyskúša nelegálnu drogu.

Ako hodnotíte policajné preventívne akcie v školách?

Je chybou volať policajné kontroly prevenciou. Nikdy nebolo potvrdené, že fungujú. Polícia má v drogovej politike úplne inú funkciu a bolo by dobré, keby pôsobili vo svojom poli odbornosti. Užívanie drog je v prvom rade najmä sociálny a zdravotný problém, a tak by sme ho mali aj riešiť.

Sú v niečom podobné akcie vôbec prospešné?

Ak je cieľom policajných akcií, aby deti a mladí nebrali drogy, tak táto forma práce jednoznačne zlyháva. Ale na Slovensku je to už taká tradícia a najmä nič iné tu školy ani rodičia často nemajú k dispozícii. Policajné kontroly sú premrhanou šancou na skutočnú odbornú činnosť, ktorá by prispela k ochrane zdravia detí a celých rodín. Alebo by sme naozaj chceli, aby každý tretí mladý človek skončil vo väzení? Sú to aj premrhané zdroje, ktoré by radšej mali ísť na systém skutočnej odbornej pomoci.

Združenie Odyseus, ktoré v teréne pomáha ľuďom závislým od drog – vymieňa im napríklad striekačky, robí poradenstvo a drogovú osvetu. Združenie vedie Iveta Chovancová, ktorá vyštudovala liečebnú pedagogiku a psychológiu.

Represívne akcie teda ako preventíva nefungujú?

Takmer tretina mladých na Slovensku vyskúšala ilegálnu drogu a v užívaní marihuany, pervitínu a extázy prevyšujeme európsky priemer. Ťažko teda hľadať pozitíva na niečom, čo neplní svoj účel. Potom by sme v rámci našej činnosti na festivaloch a tanečných akciách nestretávali toľko mladých ľudí, ktorí sú v kritickom stave a boja sa zavolať nielen domov, ale aj sanitku. Reálne ich kamarátovi ide o život a oni riešia, že doma budú mať problém a nie sú schopní zdvihnúť telefón či vyhľadať zdravotníkov. Ak sme tam, urobíme to za nich my, poskytneme krízovú pomoc. Nie je to ich vina. Keď sa boja požiadať o pomoc dospelých v momente, keď majú vážny problém, chyba bude asi aj na našej strane. Zastrašovanie doma či v škole otvorenej komunikácii nepomáha.

Čo hovoríte na prístup polície, ktorá v stredu prišla na bratislavskú strednú školu aj so psom a jedného žiaka podrobne prehľadávali?

Nie som právnička, nemôžem sa vyjadriť k ich právomociam. Pri prevencii policajti so psami na škole nemajú čo robiť. Na školy, k rodičom a deťom potrebujeme dostať dlhodobé programy, ktoré budú podporovať komunikáciu, vhodné normy, vzory, sociálny život. Mladí potrebujú mať také sociálne zručnosti, aby vedeli komunikovať o tom, čo ich trápi, vyhľadať pomoc, riešiť situácie súvisiace s drogami a rovesníkmi. V tom všetkom im má prevencia dlhodobo pomáhať. Cieľom je najmä oddialenie skúsenosti s drogou na vyšší vek a zabránenie tomu, aby došlo k vysokorizikovému užívaniu drog.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie