Denník N

Sudkyňa Javorčíková: Harabinova doba asi niektorým sudcom vyhovovala, je to pre nás nepochopiteľné

Katarína Javorčíková. Foto N – Vladimír Šimíček
Katarína Javorčíková. Foto N – Vladimír Šimíček

Katarína Javorčíková je prezidentkou Združenia za otvorenú justíciu. Ani jeden kandidát združenia neuspel vo voľbách do Súdnej rady, sudcovia si však zvolili Daniela Hudáka, bývalú pravú ruku Štefana Harabina.

Prečo si sudcovia zvolili do Súdnej rady účastníka Bonanno párty?

Aj my si kladieme túto otázku. Vo štvrtok sme mali prezídium, analyzovali sme výsledky. Je z nich evidentné, že zafungovala dohoda na regionálnom princípe a nie na princípe osobností, ako by to malo byť podľa zákona. Systém regionálneho hlasovania už existoval – každý kraj bol jeden volebný obvod. Ústavný súd to zrušil, pretože Súdna rada má byť orgán poskladaný zo zástupcov všetkých sudcov. Sudcovia stále preferujú regióny, všetci ôsmi mali približne rovnaký počet hlasov, doktor Hudák ako jediný menej ako 600. Je evidentné, že tam bola rovnaká voličská základňa. Nasvedčuje tomu aj to, že veľká väčšina kandidátov bez toho, že by som chcela spochybniť ich spôsobilosť byť v Súdnej rade, nebola nikdy známa a nepočuli sme o nich, neprezentovali sa verejne. Doktor Hudák je zrejme výnimka. Neviem, ako sa mu podarilo osloviť sudcov a je to pre nás negatívny signál spojený s časmi, ktoré sme vnímali zle.

Čo to hovorí o sudcoch, že si zvolia za zástupcu bývalú pravú ruku Štefana Harabina?

Motiváciu nepoznáme. Via Iuris robila pred voľbami anketu, zverejnila osobnostné profily aj výstupy v médiách o kandidátoch. Naozaj tam bolo zverejnené všetko podstatné aj o doktorovi Hudákovi z tohto obdobia. Každý sudca, ktorý si pozrel tie výstupy, musel vedieť, koho volí. Asi sudcom konvenuje aj to obdobie, možno pre niektorých to bola dobrá doba a chcú na ňu kontinuálne naviazať.

Čo to znamená, že im tá doba vyhovovala?

Časť sudcov z toho mala benefity, vyhovoval im ten systém. Doktor Harabin bol reprezentant takzvanej odborovej  iniciatívy sudcov – brániť ich, získať čo najviac výhod, aby sa upevnili v súdnej moci a boli zo strany verejnosti nekritizovateľní, nepostihovateľní, s výnimkou úplne neudržateľných vecí. Na druhej strane sa rozdávali odmeny alebo poskytovali iné benefity tým, čo vyhovovali tejto línii. Minimálne mali zaručený pokoj.

Sudcovia teda nechcú vyššiu kontrolu?

Doktor Hudák získal vo voľbách spolu 561 hlasov. Toto číslo je veľmi veľké. Napriek tomu si myslíme, že väčšina v sudcovskom zbore sú pracovití a čestní sudcovia.

Tým upokojujú viacerí, aj politici, často – že väčšina sudcov je čestná, spravodlivá, morálna. Dalo sa tomu možno veriť, ale teraz, keď si zvolila väčšina sudcov za zástupcu Hudáka, tak už sa o tom asi dá aj pochybovať, nie?

Pýtala som sa kolegov, keďže som nechápala, prečo im konvenuje doktor Hudák. Jedna kolegyňa povedala: Vieš, on prišiel za mnou a chcel, aby som mu dala podpis a mne to bolo blbé odmietnuť. Viem, že to nie je dobré, nehnevaj sa na mňa. Opýtala som sa ďalších, aj takých, za ktorými nebol osobne a jedna mi hovorí: Za mnou prišla kamarátka, že Hudák má málo hlasov, tak som sa podpísala, ja ho ani veľmi nepoznám. Možno niektorí volili len preto, že bol v skupine, ktorú odporučilo Združenie sudcov Slovenska, bez rozmyslu.

Práve u sudcov by asi verejnosť čakala, že nebudú voliť bez rozmyslu.

Mali by voliť sami za seba a podľa toho, ktorý kandidát im hodnotovo niečo hovorí alebo jeho vízia. Podľa mňa veľa sudcov ani nepoznalo v regióne vyselektovaných kandidátov, ale volili napríklad preto, že je niekto z Nitry. Ústavný súd zrušil tento spôsob voľby práve preto, aby sa tam dostali osobnosti, ktoré sudcom majú čo povedať. Toto by malo byť rozhodujúce.

Prečo si niekto myslí, že keď zvolí sudcu zo svojho kraja, tak to bude lepšie?

Zjavne vychádzajú z predpokladu, že takýto kandidát pozná najlepšie problémy regiónu a bude ich riešenie presadzovať v Súdnej rade. Trochu tomu napomohlo aj to, čo sa dialo doteraz. Pokiaľ tam boli predsedovia súdov a rozdávali sa karty, ktorý súd dostane nových sudcov, tak väzby na región zohrali najväčšiu rolu. Predsedovia súdov si dokázali zabezpečiť hlavne svoj súd.

Nemali by sa sudcovia dopĺňať podľa toho, kde je situácia najhoršia?

Mali by fungovať objektívne kritériá, to sa ešte len robí. Zistilo sa totiž, že súdna štatistika nebola objektívna, ale skreslená. Každý udával ako rozhodnuté veci niečo iné. Ministerka sa preto rozhodla pre hĺbkový audit, aby zistila, ako čísla zodpovedajú skutočnosti. Vieme napríklad, že za iných ministrov rozhodovali zase osobné väzby na ministra alebo štátnu tajomníčku. Ak mal predseda súdu dobré vzťahy, dostal sudcov, ak nemal, nedostal. Takto to vo vyspelej demokracii nefunguje.

Poznáte ďalších zvolených kandidátov?

Mala som informácie o doktorovi Kolekovi z Prešova, ktorého som aj volila a ktorého voľbu odporučilo aj Združenie za otvorenú justíciu. Podpísal vyhlásenie Päť viet a myslíme si, že to je človek, ktorý je sám sebou. Ja osobne poznám doktorku Praženkovú a doktorku Kosovú. Obe sú uznávané sudkyne a rozhodne oslovili relevantný počet voličov. Nepovažujem však za vhodné ich bližšie hodnotiť. Ostatných skutočne vôbec nepoznám.

Môže sa podľa vás Daniel Hudák stať predsedom Súdnej rady?

Myslím, že by sa malo rozhodovať medzi tými, ktorí získali najviac hlasov. On bol na poslednom mieste a malo by ho to z výberu diskvalifikovať. Dúfam, že noví členovia Súdnej rady zvážia, aby doktor Hudák nerobil predsedu, lebo kredit justície by utrpel.

Daniel Hudák a predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová. Foto – TASR

Počuli ste o tom, že sa vraj so Štefanom Harabinom nerozprávajú?

Osobne som sa s doktorom Hudákom nikdy nerozprávala, ale tí, čo ho podporili, povedali, že sa zmenil. Vie byť veľmi priateľský, vie ľuďom pomôcť, napríklad v Žiline administratíve, zabezpečiť bývanie, dobré podmienky pre čakateľov na štúdium. Nikto nie je len dobrý a len zlý. Druhá vec je, do akej miery, ak získame moc, vieme konať v prospech všetkých a nielen v prospech vyvolených.

Nikto z kandidátov Združenia za otvorenú justíciu neuspel a vy ste povedali, že z toho vyvodíte dôsledky. Odstúpili ste z funkcie prezidentky?

Ponúkla som rezignáciu na post prezidentky. Prezídium to nechce v tejto situácii prijať. Na jeseň sa končí aj mne, aj dvom ďalším členom prezídia už druhé funkčné obdobie a prehodnocujeme, či vôbec budeme fungovať ako združenie, alebo inak. Uvedomujeme si aj to, že sme oslovili minimálne tretinu sudcov vo voľbách. Naši partneri nám vravia, že náš alternatívny hlas justície ešte bude možno potrebný. Na jeseň by sme chceli veľkú diskusiu aj s našimi podporovateľmi.

Koľko máte členov?

Máme určitú skupinu riadne registrovaných členov a podporovateľov, spolu ich je asi sto.

Bolo dobre, že ste sa profilovali ako stavovská organizácia?

Nevznikli sme ako konkurencia Združeniu sudcov Slovenska, ale boli sme hodnotovo niekde úplne inde. Mimovládne organizácie nám tiež ponúkali, aby sme sa zúčastnili na viacerých projektoch, a na to sme museli byť právnickou osobou. Preto sme sa neskôr transformovali na združenie. Hlavný motív bol, aby sme cez projekty mohli komunikovať s verejnosťou, aj so sudcami, urobili sme naozaj veľa diskusií.

Čo to hovorí o krajine, v ktorej sudcovia, ktorí chcú otvorenosť a transpranentnosť, sú len alternatíva?

Nechceme povedať, že všetko, čo prezentuje Združenie sudcov Slovenska je zlé. Ako sudcovia však máme rozhodovať nielen kvalitne a zákonne, ale vždy aplikovať vyšší morálny princíp v práci aj v osobnom živote. Právo je ukotvené v morálke a hodnotách, na základe ktorých vzniklo. Absolútnym vzorom je pre mňa sudca Pavel Holländer, ktorý o tom vie krásne prednášať a má vždy plné prednáškové miestnosti. Sudcovia by nemali byť len robotníci práva. Chronicky dlhodobo preťažovaní sudcovia majú zdravotné aj psychické problémy. Stáva sa, že po čase nedokážu ten  tlak udržať bez toho, aby sa to neprejavilo aj na ich práci. Za tento stav zodpovedá štát.  Keď  samotní sudcovia ubližovali sudcom, my sme ako iniciatíva pociťovali povinnosť zastať sa ich. Boli to absurdné až  smiešne disciplinárne konania, ale tí sudcovia boli reálne postavení mimo funkcie. Zo dňa na deň zostali doma. To sú veci, na ktoré by sa nemalo zabúdať. Možno práve vtedy sa veľa sudcov zľaklo a povedali si, že budú ešte viac ticho.

Študent práva, ktorý organizuje Veľký protikorupčný pochod, hovoril, že málokto zo študentov chce byť sudcom v Bratislave. Tí slušní vraj budú zavalení spismi a iba tí korupční hovoria, že sa im to oplatí.

Morálka je pokrivená už na škole. Aj my by sme chceli študentom prednášať o etike, mať tie možnosti. Aj do Justičnej akadémie sa však dostali lektori, ktorí nemajú morálne právo prednášať o etike. V minulosti napríklad doktorka Berthothyová, ktorá má vysoký odborný kredit a aj u nás má na starosti etiku, nikdy neprešla. Až teraz, ako sa zmenila doba, tam aspoň externe je.

Vyčítajú vám sudcovia, že sa otvorene vyjadrujete o súdnictve?

Cítime, že je to tak, že prekáža, že vytŕčame z radu. Aj nedávno mi jedna kolegyňa vyčítala, prečo som sa vyjadrovala po stretnutí bratislavských sudcov s ministerkou pre médiá. Pýtala sa, prečo mám potrebu sa vyjadrovať ku všetkému a o všetkom. Povedala som jej, že keď sa ma novinári niečo pýtajú, považujem za dobré odpovedať, aby mali informácie zvnútra súdnictva. My sme otvorení aj spolupráci so Združením sudcov Slovenska. Pred voľbami sme s nimi rokovali.

O čom?

Či sa vieme zhodnúť na kandidátke, ale napokon to nebolo prijaté. Očakávali sme, že keď tá doba zla pominie, dokážeme osloviť sudcov, aby sa nebáli k nám pridať. Vedeli sme, že vtedy každý, kto by sa k nám pridal, by bol terčom šikany na pracovisku a to nikto nepotrebuje. My sme si to vybrali, museli sme s tým počítať. Preto ani nemáme zverejnené, kto je v našej členskej základni. Nechceli sme ich vystaviť zlým následkom, ktoré sú s nami v súdnictve spojené. Väčšinou ten, kto kritizuje do vlastných radov, je odmietaný.

Naozaj doba zla pominula?

Tá najhoršia. Účelové disciplinárky prestali. Aj keď sa k niečomu vyjadrím, už mi nepríde povedať predsedníčka súdu, ako si dovolím rozprávať sa s novinármi v priestoroch súdu. Taká šikana, že by sa sudcovia napríklad účelovo preložili na inú špecializáciu, tu už nie je.

Sledujete Harabina, ako teraz vystupuje na verejnosti?

Vôbec. Vytesnila som tohto človeka zo svojej pozornosti.

Ako je možné, že je stále sudca po tom všetkom, ako vystupuje?

Myslím si, že to, ako sa vyjadril aj o kolegoch, je dávno za hranicou.

Súhlasíte so zriadením jednotného Mestského súdu?

Keď som to počula prvýkrát, zdalo sa mi, že to je dobrý nápad. Sudcovia  by boli rovnomerne zaťažení a mohla by byť aj hlbšia špecializácia. Ale zdôrazňovali sme, že  to treba najprv prerokovať so sudcami a vypočuť si ich. Keď sme potom videli štatistiku a počuli ich argumenty, prehodnotili sme názor. Z piatich štyri súdy fungujú, majú vyhovujúce budovy. Napríklad rodinní sudcovia poznajú vo svojom okrese kolíznych opatrovníkov aj krízové rodiny. Pri veľkom obvode by sa stratil tento dôležitý kontakt. Základné špecializácie fungujú aj teraz. Z hľadiska efektivity konania pri rovnakom počte sudcov a súdivosti je jedno, či sudcovia sú v  jednej budove, alebo v piatich.

Katarína Javorčívková. foto N - Vladimír Šimíček
Katarína Javorčíková. Foto N – Vladimír Šimíček

Čo je teda problém? Málo sudcov?

Obvod Bratislavy má 212 percent nevybavených vecí oproti celoslovenskému priemeru a 175 percent napadnutých vecí oproti celoslovenskému priemeru. Treba pridať sudcov aj administratívu. Tá však permanentne zlyháva, pretože pri mzde 380 eur čistého môžu byť títo zamestnanci radšej doma na podpore. Na prehnitých základoch chceme stavať vilu. Na súdoch nie sú vyriešené základné funkčné veci, nikto necíti potrebu vymýšľať supersúd. Ďalšia vec je, že keby sa  funkčné budovy súdov predali, štát by len  finančne stratil.

Časť sudcov podozrieva ministerku, že ide o kšeft s budovami.

To je veľmi silné obvinenie. Pani ministerka preukazuje, že jej ide o vec a snaží sa robiť veci, ktoré potierajú korupciu.

Pôjdete na protikorupčný pochod?

Neviem ani, kedy je. Boli sme zahltení problémami pred voľbami, tak som rada, že ledva vidím rodinu. Viem len, že niečo také je.

Čo hovoríte na to, že to organizujú študenti?

Je to veľmi dobre. Pokiaľ nebude tlak zdola, tak to bude len horšie.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie