Denník N

Radičová o pozvaní Rostasa na konferenciu o médiách: Nerobme z akademickej pôdy holubník

Foto N – Pavel Bielik
Foto N – Pavel Bielik

Hoaxy a fejky musia vypadnúť z verejnej debaty, nevracajme sa k tomu, či je Zem plochá, hovorí Iveta Radičová.

Bývalá premiérka Iveta Radičová sa v polovici mája stala dekankou Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. V rozhovore hovorí aj:

  • o alternatívnych médiách a tlaku vládnej koalície na RTVS;
  • o Andrejovi Babišovi v českých médiách;
  • prečo môžu politické strany za nástup extrémizmu;
  • o Veľkom protikorupčnom pochode, ktorý zorganizovali študenti.

Autori rozhovoru sú študentmi FMK UCM v Trnave.

Úroveň slovenského vysokého školstva je v posledných rokoch mimoriadne kritizovaná. Akí sú študenti Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy, kde ste sa stali dekankou?

Spoločnosť má tendenciu nespravodlivo zovšeobecňovať. Konštatovania, že kvalita všetkých škôl je mizerná, sú lož. Máme vynikajúce fakulty, ktoré sa umiestňujú medzi najlepšími na svete, špičkové pracoviská aj vedcov, ktorí sú zastúpení v medzinárodných tímoch a inštitúciách. A potom sú školy a fakulty, ktoré nespĺňajú elementárne kritériá. Najprv začnime rozlišovať, potom dávajme príklady škôl, ktoré úspešné sú a môžeme sa z nich poučiť, a nakoniec pomenujme fakulty, na ktorých vzniklo ako húb po daždi toľko študijných odborov, že ani kapacitne-pedagogicky nie je možné pokryť takéto spektrum. Meňme teda možnosti akreditačnej komisie tak, aby razantnejšie zasahovala odbory, ktoré sú nadbytočné a nespĺňajú kritériá.

Prednášam na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií v Bratislave, ktorá je súčasťou štyridsiatich rovnakých škôl po celom svete a výsledky hovoria samy za seba. Uplatnenie našich absolventov je špičkové.

T. E. Rostas, šéfredaktor časopisu Zem a Vek sa nedávno zúčastnil na vedeckej konferencii organizovanej Fakultou masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Pozvali ho do diskusie a dostal priestor aj na samostatný príspevok. Všimli ste si túto mediálnu kauzu?

Zaregistrovala som to. Nerobme ešte aj z akademickej pôdy holubník. Akademická pôda znamená primárne priestor pre vedeckú diskusiu. Akademická pôda, zo zákona aj tradíciou, má povinnosť garantovať slobodu vedeckého bádania a otvorenosti rôznym vedeckým názorom, to znamená pravdivosť, objektívnosť a vedecký prístup.

Ste dlhoročným vysokoškolským pedagógom, pohybujete sa vo svete médií a vyučujete na mediálnej fakulte. Ako by ste sa v podobnej situácii rozhodli vy?

Určite by som pozývala špičkových vedeckých expertov, ako je napríklad Timothy Garton Ash.

Takže ste proti pozvaniu Rostasa?

Zásadne. Pseudodiskusia možná je, ale mimo akademickej pôdy, ktorá má svoje kritériá a aj svoju úroveň.

Je jeho pozvanie na vedeckú konferenciu legitimizovaním jeho názorov?

Opakom pravdy je lož a v rámci pravdy je tiež niekoľko uhlov pohľadu. Dialóg medzi pravdou a lžou je stretnutím dvoch svetov monológu. Ak chceme viesť dialóg a dopátrať sa pravdivého poznania vedeckými metódami, mali by sme pozývať predovšetkým expertov, ktorí dospeli k svojim záverom overiteľnými vedeckými metódami.

Nesúhlasíte teda ani s jeho účasťou na diskusii?

Prepáčte, ale pre vystúpenie na akademickej pôde platia striktné reguly a pravidlá. Nech sa páči, univerzita si môže zorganizovať takúto diskusiu, ale mimo akademickej pôdy. Vy sami ste pred chvíľou povedali, že úroveň slovenského vysokého školstva je kritizovaná. Jedným z mnohých spôsobov zlepšenia úrovne a kvality je predsa aj zvýšenie úrovne diskusií a konferencií na univerzitnej pôde.

Foto N – Pavel Bielik

Funguje na Paneurópskej vysokej škole pozícia PR manažéra, ktorý má na starosti agendu krízovej komunikácie v prípade, že sa škola dostane napríklad pod mediálny tlak?

Existuje a všetci ju rešpektujeme. Každý výstup aj organizácia vedeckej konferencie je najprv predmetom akademickej diskusie, ktorá funguje na princípe zdola nahor, teda zhodou akademickej obce aj senátu. My sme boli viackrát vystavení nezmyselným konšpiračným teóriám a útokom, ako to bolo v prípade Paneurópskej vysokej školy v otázke jej vlastníctva, pričom prišlo k zmene vlastníkov aj k zmene zloženia Správnej rady.

Vnímate aj vy rozdelenie mediálneho priestoru na mainstream a alternatívu?

Vnímam vstup nových technológií, ktoré zmenšujú priestor a zrýchľujú čas, čo vedie k zásadným zmenám. Čím viac informácií máte, tým menej ste informovaný, pretože sa predpokladá nová schopnosť – selektovať pravdivé a nepravdivé informácie. Väčšina informácií, ktoré sú dostupné na sociálnych sieťach, bohužiaľ, nie sú pravdivé. Je zásadnou úlohou zabezpečiť, aby hoaxy a fejky vypadli a nezamorovali verejný priestor.

Ako?

Sú to nové médiá, ktoré majú novú pozíciu v spoločnosti, sú ľahko dostupné, a preto potrebujeme bez váhania prijať etický kódex a reguláciu takzvaných alternatívnych médií, ktoré takto nerada nazývam, pretože v skutočnosti alternatívu neposkytujú, fungujú paralelne. Je to rovnaký proces, akým sa v druhej polovici minulého storočia riešil problém regulatívov elektronických médií, napríklad tlačovým a mediálnym zákonom.

Slovensku teda chýba kódex alebo zákon, ktorý ich dostatočne reguluje aj v internetovom priestore?

Nepochybujem o tom, pretože verejný priestor znamená, že je potrebné spĺňať literu zákona a zároveň dodržiavať etické princípy. Nemecko na dobrovoľnej báze vyzvalo najbohatších ľudí sveta, vlastníkov týchto médií, aby v dobe kyberútokov a hybridnej vojny zabezpečovali elementárnu ochranu a bezpečnosť ľudí. Podarilo sa očistiť verejný priestor zhruba na štyridsať percent, čo je nesmierne málo. Preto Nemecko ako prvé pristúpilo k prijatiu jasných zákonov a regulatívov na internete.

Aké periodiká čítate zo slovenskej či zo zahraničnej tlače?

Z tých odborných sú to periodiká v oblasti sociológie a politickej vedy, ktoré prinášajú poznanie a názory vedcov k dôležitým aktuálnym témam. Na dennej báze začínam Financial Times, pokračujem New York Times a končím prehľadom našej tlače.

Foto N – Pavel Bielik

Iveta Radičová (1956)

Profesorka sociológie bola na začiatku 90. rokov vo VPN, do vysokej politiky šla v roku 2005, keď sa stala ministerkou práce v druhej vláde Mikuláša Dzurindu. V roku 2009 kandidovala za prezidentku, v roku 2010 bola volebnou líderkou SDKÚ a po voľbách sa stala premiérkou. Po páde jej vlády na konci roku 2011 a po voľbách 2012 sa vrátila do akademického prostredia.

Pôsobila aj na Oxforde, pripravovala výskumnú správu o vzťahu politiky a médií na Slovensku a viedla seminár Ako médiá tvarujú politickú agendu v prípade Slovenska. Na Slovensku pôsobila aj na Univerzite Komenského v Bratislave, Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, Paneurópskej vysokej škole a na BISLA.

Nedôvera v tradičné politické systémy v nedávnych voľbách vyústila k vzostupu populistických a krajne pravicových hodnôt. Tie sú často spájané s prvovoličmi, teda mladými ľuďmi. Kde sme urobili chybu?

Po vlne globálneho imperializmu v devätnástom storočí nastúpila ako protireakcia vlna fašizmu a komunizmu, a po nich zase globálny liberalizmus. To je prirodzené striedanie hodnôt a reakcia na vplyvy predošlých režimov. Globálny liberalizmus so sebou priniesol trendy, ako je otvorená spoločnosť, technokratizácia a medializácia politiky. Úplne prirodzenou reakciou na túto situáciu je vlna globálneho antiglobalizmu, internacionálneho nacionalizmu a populárneho populizmu.

Kedy nastal tento zlom?

Začalo sa to pádom dvojičiek – silnejším nástupom terorizmu na pravidelnej báze, proti ktorému sa nevieme dostatočne účinne brániť. Neskôr sa pridala finančná, ekonomická, dlhová a utečenecká kríza, pričom tento stav trvá už takmer desať rokov. Je zrejmé, že štandardné politické strany sú spoluzodpovedné za neponúknutie účinných odpovedí a riešení. A tak nastupujú sily, ktoré v čase nedôvery, neistoty a nestability ponúkajú nejakú istotu, vieru a jednoduché riešenie. A vôbec nie je dôležité, či je splniteľné. Je to výzva pre hodnotovo zakotvené politické subjekty, aby urýchlene ponúkali reálne politiky a neprispôsobili sa slovníkom, politickou agendou a ani nastoľovaním tém týmto prúdom. Oblúkom sa vrátim k Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave a k spomínanej kauze, ktorá je toho dobrou ilustráciou. Čo povýšim ako tému verejného diskurzu? Naozaj to majú byť konšpiračné teórie? Naozaj povýšim časopis, ktorému klesá náklad a je zanedbateľný, na hlavný prúd verejnej diskusie? Naozaj povýšim médiá, ktoré majú počúvanosť dve percentá, na hlavný prúd myslenia? Prispôsobím hlavný prúd okrajovým témam, prijmem a povýšim témy, ktoré nie sú podstatné, na dôležité? Hovorím o dominantnom spôsobe manipulácie verejnej mienky a propagandy prostredníctvom takzvaného „agenda setting“ – nastoľovania témy.

A ak sa to udeje na akademickej pôde?

Zatienite podstatný verejný diskurz, ktorý má byť o témach dôležitých pre život – priepasť medzi nastupujúcimi dobrými makroekonomickými výsledkami a každodennou sociálno-ekonomickou situáciou, spôsobom využívania verejných financií a kvalitou poskytovania každodenných zdravotných, verejných a sociálnych služieb a priepasť medzi zákonom a spravodlivosťou. Ak tieto tri piliere vrátime medzi ľudí namiesto diskusií o tom, či je Zem plochá, tak sa nám podarí prinavrátiť si dôveru ľudí.

Gymnazisti, taktiež frustrovaní zo súčasnej politickej situácie, v uplynulých týždňoch zorganizovali Veľký protikorupčný pochod, na ktorom sa zúčastnili tisíce ľudí. Aký signál to dáva spoločnosti a zároveň aj súčasnej vláde?

Slovenská spoločnosť využíva nástroje parlamentnej demokracie. Keď funguje princíp deľby moci, demokracia nezažíva krízu a verejné protesty nie sú nutné. Ak však dochádza k prelínaniu, spájaniu mocí, a teda nefunguje princíp kontroly, je nutné vstupovať do ulíc a prejavovať svoj hlas, pretože je to súčasť našej slobody. Reagovať teraz musí politická elita. Ukáže sa, ako vážne občiansky hlas zoberie a ako mu načúva.

SNS sa netají tým, že má záujem personálne obsadiť RTVS. Robert Fico Václava Miku v nadchádzajúcich voľbách na post nového riaditeľa televízie opätovne nepodporí, pretože sa z verejnoprávneho telerozhlasu podľa neho stalo opozičné médium. SNS dokonca hovorí o modeli štátnej televízie. Nie sú takéto vyjadrenia predzvesťou ohrozenia slobody médií a v rozpore s demokratickými princípmi?

Nevyhnutná podmienka funkčnej demokracie a jej inštitúcií je v striktnej deľbe moci. Nielen medzi zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Ďalšími troma piliermi moci sú médiá a ich nezávislosť, ekonomické korporácie a občianska spoločnosť vrátane cirkví. Princíp fungovania demokracie však hovorí, že tieto moci musia byť jasne oddelené.

To sa napríklad v Česku dodržať nepodarilo.

Presne tak, výborným príkladom nedodržania týchto princípov je Andrej Babiš. V jeho prípadne nastalo personálne prepojenie výkonnej moci s médiami a ekonomickými korporáciami. Ak sa nepodarí ustrážiť nezávislosť pilierov moci, systém je automaticky v kríze a ohrození. Pre demokraciu však nie sú nebezpeční len politici, ale aj spomínané ekonomické korporácie, ktoré čoraz viac skupujú médiá. Pre ne platí princíp zákazu krížového vlastníctva, ktorý je však porušený. Pýtam sa, prečo tento zákon dôsledne neuplatňujeme aj u nás? Z hľadiska nezávislosti médií je totiž krížové vlastníctvo absolútne neakceptovateľné.

Foto N – Pavel Bielik

Ako verejnoprávnosť garantuje nezávislosť médií?

Práve tento inštitút sa snaží zabraňovať politickému nastoľovaniu tém cez hovorcov a PR manažérov, pomocou ktorých sa politici snažia mať vplyv na jednotlivé médiá. Funguje to v BBC, s odretými ušami aj v Česku. U nás to nefunguje. Nejde pritom o zákony, ale o štandardy politickej kultúry, ktoré tu absentujú. Politik si jednoducho musí byť vedomý, že zásahmi do verejnoprávnych inštitúcií si píli konár moci. Lenže u nás takýto pocit nenadobudne ani po prevalení množstva korupčných škandálov.

Bolo pre vás v posledných rokoch vysielanie RTVS pod vedením Václava Miku návratom k štandardom typickým pre verejnoprávne médium?

To posudzujú občania v pravidelných meraniach vyváženosti a objektívnosti médií. Výskumy jasne hovoria, že podľa občanov má najobjektívnejšie spravodajstvo práve verejnoprávna televízia. Tak isto má v porovnaní s minulosťou najvyšší nárast sledovanosti a všetky tieto ukazovatele dosiahla až v poslednom období. Nedá sa nepripomenúť, že televízia navyše urobila neuveriteľný technologický pokrok. Zo zaostalej RTVS sa stala jedna z najlepšie vybavených televízií, čo sa týka technológií. Urobila teda výrazný skok vo viacerých oblastiach. Ak je toto dôvod na výmenu riaditeľa, tak je to zarážajúce.

Napísali ste knihu o Európskej únii, ktorú je možné si okrem iného zakúpiť aj počas diskusií, ktoré organizuje Centrum pre otvorenú politiku. Aj európska politika prežíva hlbokú krízu v dôvere a silnejú antieurópske myšlienky. Ako vrátiť ľuďom stratenú dôveru v EÚ?

Ak prestaneme dôverovať svojmu partnerovi, len slovami nás nepresvedčí. Dôležitými činmi vrcholových politikov v konkrétnych členských krajinách budú zmeny postoja občanov k EÚ. Nečudujme sa, že je Európska únia medzi občanmi jednotlivých krajín vnímaná negatívne, keď sme dlhé roky počúvali tú známu vetu: „Čo je dobré, to je moja práca a čo je zlé, za to môže Brusel.“ Nárast euroskepticizmu je dôsledkom kríz, ktoré neboli spôsobené Európskou úniou a ani naším spojením s ňou. Môže za to najmä priepasť medzi sľubmi politikov a ekonomickou produktivitou konkrétnych krajín. Inými slovami, permanentným riešením problémov cez dlhy. Krajiny, ktoré nechceli zasahovať do zabehnutého chodu, priviedli niekoľko generácií do situácie, v ktorej si pre finančnú nestabilitu a zadlženie musia klásť otázky, čo je, a čo nie je sociálne spravodlivé. Je sociálne spravodlivé poskytovať vlaky zadarmo dôchodcom a študentom bez ohľadu na ich príjmovú situáciu, alebo je to naopak zvyšovanie čistých príjmov z práce a štipendiá tým študentom, ktorí nemajú na zaplatenie nákladov štúdia? Na tom sa ako spoločnosť potrebujeme vo verejnom diskurze dohodnúť.

Z politiky ste odišli vy aj Daniel Lipšic, Igor Matovič prestal chodiť na zasadnutie NR a Richard Sulík je radšej v europarlamente. Existuje na politickej scéne vôbec reálna protiváha proti súčasnej vládnej koalícii?

Rozprávate sa s aktuálne nevoličkou, nemám k tomu čo viac dodať.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie