Denník N

Polícia sa chváli ďalšou marihuanou u detí, odborníci sú proti neúčinnej prevencii

Ilustračné foto – polícia
Ilustračné foto – polícia

Polícia v piatok zverejnila ďalšie dva marihuanové prípady zo slovenských škôl. Cez ne tvrdí, že policajné aktivity na školách majú zmysel a bude v nich pokračovať. Odborníci takúto prevenciu spochybňujú, ničí životy, vyvoláva strach a je podľa nich kontroverzná a neúčinná.

Po kritike facebookového statusu o zákroku na strednej škole sa polícia cez ďalšie prípady snaží ukázať, že jej prítomnosť na školách má zmysel.

V piatok doobeda médiá informovala, ako na základných školách v Malackách a Nitre odhalili drogy u ani nie 15-ročných detí. „Preventívne aktivity zamerané na drogy majú svoje miesto a význam. Aj tento prípad (v Malackách) svedčí o opodstatnenosti ich vykonávania,“ tvrdí hovorkyňa bratislavskej polície Lucia Miháliková.

O policajných akciách sa hovorí od stredy, keď sa policajti pochválili na sociálnej sieti preventívnou kontrolou na bratislavskej strednej škole. Drogy hľadali na škole aj so psom, proti akcii sa zdvihol odpor verejnosti. A to ešte nebolo známe, že išli po konkrétnom žiakovi, ktorého kompletne prehľadali, no nič nenašli. Polícia viaceré kritické komentáre z Facebooku vymazala.

Dievčatá s marihuanou a mladý díler

V piatok zverejnené prípady sa stali za odlišných okolností. Nešlo o preventívne akcie, kde polícia žiakov po prednáške aj trochu vystraší so psom, ktorý občas nejakú drogu u detí vyňuchá.

Do malackej školy išla polícia preveriť oznámenie riaditeľa o náleze zelenej rastliny u 13-ročných dievčat. V Nitre zasa zasiahla proti 14-ročnému chlapcovi, ktorý polgramové vrecúška s marihuanou predával po päť eur spolužiakom.

„Kupovali si ich sotva 13- až 14-ročné deti, často sa stávalo, že im boli vrecúška doslova vnucované,“ opisovala hovorkyňa nitrianskej polície Renáta Čuháková.

Policajný viceprezident Ľubomír Ábel hovorí, že súčasťou preventívneho programu proti drogám sú besedy a prednášky, o ktoré je na školách dlhodobo veľký záujem. Popri tom však hľadajú aj drogy. „Má to prvky represie, ale nie je to zastrašovanie.“ Ábel tvrdí, že díleri sa na školy zameriavajú.

Najväčší problém s drogami majú podľa neho väčšie mestá, dopyt je najmä po marihuane a po umelých drogách (napríklad extáza).

Právnik: Pre políciu je dílerstvo aj keď ponúknete kamaráta

Slovenská polícia vlani riešila 80 drogových prípadov mladých od 14 do 18 rokov. Nitriansky právnik Martin Cimrák hovorí, že sa nedá hovoriť o tom, že by drogy deti viac brali, skôr sa polícia  viac zameriava na školy. V minulosti zastupoval viac detí, ktoré chytili s drogami alebo ich obvinili aj z dílerstva.

Na Slovensku podľa združenia Odyseus až 26 percent žiakov vyskúša marihuanu a 7 percent aj iné nelegálne drogy.

„V praxi sa môžete stretnúť aj s prípadom, keď polícia jednu dávku marihuany u mladého človeka ocení sadzbou od 5 do 12 rokov len preto, že časť cigarety ponúkol inému maloletému kamarátovi,“ opisuje prípad z praxe. Keďže je skutok spáchaný na chránenej osobe-dieťati, trest je výrazne prísnejší.

Foto N – Matej Dugovič

Polícia chce na školách zostať, odborníci pýtajú účinnejší systém

Bratislavská polícia chce v akciách pokračovať a pomáhať školám prednáškami, no aj preventívnymi kontrolami pri podozreniach. Odborníci pochybujú, že to má nejaký preventívny účinok.

„Pri prevencii sa o tom veľa diskutuje, môže to byť kontroverzné. V Európe sa takáto forma neodporúča,“ hovorí odborník na drogovú závislosť Ľubomír Okruhlica.

Navyše, ak chce niekto užívať drogy, bude to podľa neho robiť skôr mimo školy. „Zmysel by bol, ak by pre podozrenie hľadali na škole distribútorov.“

„Ak je cieľom policajných akcií, aby deti a mladí nebrali drogy, tak táto forma práce jednoznačne zlyháva. Ale na Slovensku je to už taká tradícia a najmä nič iné tu školy ani rodičia často nemajú k dispozícii,“ hovorí Iveta Chovancová zo združenia Odyseus pre drogovo závislých v rozhovore Denníka N.

Ťažko podľa nej hľadať pozitíva na niečom, čo neplní svoj účel. „Potom by sme v rámci našej činnosti na festivaloch a tanečných akciách nestretávali toľko mladých ľudí, ktorí sú v kritickom stave a boja sa zavolať nielen domov, ale aj sanitku. Reálne ich kamarátovi ide o život a oni riešia, že doma budú mať problém.“

Ilustračné foto N – Matej Dugovič

Školy reagujú hystericky

Právnik Cimrák hovorí, že na niektorých školách si s problémom nevedia poradiť a prevenciu riešia besedou s policajtom a psom alebo rovno podozrivé správanie konkrétneho žiaka nahlásia.

„Pedagógovia by mali vedieť včas odhaliť problémy na škole. Ak to nevedia, alebo sa radšej tvária, že nič nevidia, tak je logické, že problém sa bude iba zhoršovať. Riešením nie je ani hysterická reakcia riaditeliek, ktoré hneď volajú políciu, keď na to ani nie je dôvod. Iba zničia život ďalšej osobe, ktorá má šancu na nápravu. V súčasnosti má škola najväčšie možnosti ako zabrániť deťom brať drogy, keďže rodičia, často aj rozvedení, na to nemajú čas, ak chcú zabezpečiť živobytie pre svoju rodinu.“

Cimrák hovorí, že väčšina mladistvých si vôbec neuvedomuje následky svojho konania a hrozbu vysokých trestov a polícia zasa naháňa štatistiky trestných činov. „Je rovnaké, ak zaistia chlapca, ktorý ponúkol joint neplnoletým kamarátom, ako keď chytia dílera s kilogramom kokaínu. Preto je pre políciu jednoduchšie sústrediť sa na deti a nie na ozajstné problémy.“

Česko investuje do prevencie viac

Podobné akcie robí pre školy aj polícia v iných krajinách. Polícia v nemeckom Brandenbursku napríklad organizuje pre základne a stredné školy preventívne programy, no drogy hľadajú len keď ich škola zavolá ku konkrétnemu prípadu.

„Nerobíme to a ani nad tým nerozmýšľame. Niekedy prídeme so psom, ale nemôžeme vojsť do triedy a všetkých podozrievať. Robíme preventívnu prácu,“ hovorí Susanne Lehmann z brandenburskej polície.

Raziu v škole si všimol aj Shooty

Komplexné preventívne prehliadky aj s hľadaním drog na školách robí podobne ako u nás aj česká polícia. S tým rozdielom, že deti s marihuanou do desiatich gramov nespáchajú trestný čin a hrozí im iba pokuta.

Česko tiež investuje výrazne viac peňazí aj do odbornej pomoci, nielen polície. Z asi 21 miliónov eur dáva polovicu na aktivity polície a zvyšok na odbornú pomoc, prevenciu a liečbu. Slovensko na protidrogový program vyčlenilo iba pol milióna eur.

Vzor Island

Čo by sa teda malo zmeniť? Chovancová odporúča dostatočne financovaný systém, do ktorého by sa zapojili aj rodičia a deti a nie jednorazové akcie škôl. Lekár Okruhlica hovorí, že pri optimálnej prevencii by sme sa mohli inšpirovať islandským modelom.

Štát sa tam podľa theatlantic.com začal viac zaujímať o voľný čas detí a zvýšil dotácie mimoškolských aktivít, sprísnil zákony na predaj alkoholu a tabaku a deťom zakázal zdržiavať sa v noci mimo domu.

V roku 1998 bolo 42 percent 15- a 16-ročných islandských detí v predošlom mesiaci aspoň raz opité. Vlani ich podľa portálu theatlantic.com bolo iba päť percent. Užívanie marihuany kleslo zo 17 na 7 percent.

Okruhlica hovorí, že model preberajú aj v menších komunitách inde v Európe. „Funguje to. Musel by byť však celospoločenský záujem, nie je to len otázka školy a rodiča.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie