Denník N

Koalícia sa chystá zbaviť šéfa ÚPN, pripravili zákon, ktorým v októbri skončí

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Poslanci Smeru, SNS, Mosta-Híd aj Martina Šimkovičová predložili v piatok do parlamentu návrh zákona, ktorým Ondrej Krajňák 15. októbra skončí vo funkcii predsedu správnej rady ÚPN.

Poslanci Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer), Ľubomír Želiezka (Smer), Edita Pfundtner (Most-Híd) a Martina Šimkovičová navrhujú zmenu zákona o Ústave pamäti národa. Predložili ju do parlamentu v piatok popoludní.

Ich návrh hovorí, že štatutárnym orgánom Ústavu pamäti národa už nebude predseda správnej rady, ale celá správna rada. Ďalej hovorí, že predsedu správnej rady už nebude možné odvolať z funkcie iba vtedy, keď spácha trestný čin alebo 6 mesiacov nebude vykonávať činnosť, ale aj v prípade, ak „boli zistené závažné nedostatky pri výkone jeho funkcie“. To môže byť kedykoľvek, keď sa na tom zhodne väčšina členov správnej rady. Tá má deväť členov a ovládajú ju politici, ktorí sú pri moci – päť členov volí parlament, dvoch členov volí vláda a dvoch vyberá prezident.

Návrh zmeny zákona tiež hovorí, že jej prijatím terajší predseda Ondrej Krajňák vo funkcii automaticky skončí: „Výkon funkcie doterajšieho predsedu správnej rady sa skončí dňom 15. októbra 2017, pričom doterajší predseda správnej rady naďalej ostáva členom správnej rady do konca funkčného obdobia, na ktoré bol zvolený.“ To je do roku 2019.

Zmena zároveň znižuje plat predsedovi správnej rady z trojnásobku priemernej mzdy na dvojnásobok.

Takáto zmena v praxi napríklad znamená, že ak by sa chcel ústav odvolať v nejakom súdnom spore, ako to urobil v prípade sporu o to, či bol Andrej Babiš agentom komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB), bude o podaní odvolania rozhodovať správna rada, nie predseda.

V súvislosti so súdom s Babišom si terajšieho predsedu správnej rady v minulosti zavolal aj premiér Robert Fico, ktorý má s Babišom blízke vzťahy. Chcel sa uistiť, že ústav nebude politikárčiť.

„Sústredený tlak na mňa si podvedome spájam s veľkými kauzami, pred ktorými som neuhol. V Českej republike je pán Andrej Babiš významným politikom a v tejto hre je Ústav pamäti národa iba malým hráčom. No ukazuje sa, že významným,“ povedal Krajňák v rozhovore pre Denník N minulý rok v novembri. Ústav sa totiž v spore s Babišom viackrát odvolal. Krajský súd vyhlásil, že podnikateľ a líder ANO Babiš bol evidovaný ako agent ŠtB neoprávnene. Slovenský rodák je favoritom jesenných parlamentných volieb v Česku: v najnovšom prieskume agentúry CVVM má 33 percent, druhá ČSSD len 14.

Krajňák v ústave prepustil viacerých zamestnancov a správna rada mu napríklad vyčítala, že platil drahých právnikov za súdne spory. On hovorí, že právnici ústavu pomohli v súdnych sporoch.

„Potreba legislatívnej zmeny vyvstáva jednak zo skúseností s doterajším spôsobom riadenia, ako aj zo stále zvyšujúcej sa potreby transparentného a efektívneho spôsobu riadenia v štátnych i verejnoprávnych inštitúciách. Zavedený model riadenia jednou osobou, ktorá vzhľadom na súčasnú právnu úpravu podlieha iba formálnej kontrole ústavných inštitúcií, sa ukázal ako neefektívny a neopodstatnený,“ píšu predkladatelia v návrhu zákona.

Poslanci, ktorí navrhli koniec Krajňáka vo funkcii. Foto – TASR

Krajňák už dávnejšie povedal, že sám z funkcie neodstúpi – iba ak sa zmení zákon. „Ak sa ma niekto chce zbaviť iba preto, že si robím zodpovedne svoju úlohu, tak potom mu nemienim urobiť radosť. Vo svojich plánoch mám ešte jednu iniciatívu: aby sa súčasťou ÚPN stalo aj Múzeum zločinov komunizmu. Aby najmä mladí ľudia na vlastné oči videli, aké zločinecké režimy tu boli pred nami, a aby sa z toho obdobia poučili. Snáď zvíťazí zdravý rozum,“ hovoril v novembri 2016.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Ústav pamäti národa

Slovensko

Teraz najčítanejšie