Denník N

Koalícia vysvetľuje, prečo chce odvolať šéfa ÚPN: Sú tam zlé vzťahy. Odmietajú, že by dôvodom bol Babiš

Aktualizované 28. 5. 20.00 h – Koaliční poslanci a Martina Šimkovičová predložili v piatok podvečer zákon, ktorým by v októbri vo funkcii skončil šéf Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák. ÚPN vyhlásil, že za návrhom je odvolanie šéfa ústavu a je šitý na mieru bývalému vedeniu.

Poslanci Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer), Ľubomír Želiezka (Smer), Edita Pfundtner (Most-Híd) a Martina Šimkovičová navrhujú zmenu zákona o pamäti národa. Predložili ju do parlamentu v piatok popoludní. Ak by prešiel, šéf Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák by od 15. októbra vo svojej funkcii skončil.

Návrh zákona odôvodňuje jeho predkladateľka Edita Pfundtner z Mosta-Híd zlými medziľudskými vzťahmi v ústave, kde si podľa nej robia naprieky. „Je to naša spoločná iniciatíva,“ povedala Pfundtner.

O situácii v ÚPN sa podľa nej rozprávajú poslanci ústavnoprávneho výboru aj s ľuďmi z ÚPN dlhšie.

Ona konkrétne hovorila s Lászlóm Bukovszkým, ktorý je členom dozornej rady. Návrh pripravovali podľa nej už dlhšie. Zlé vzťahy v ÚPN idú podľa Pfundtner na úkor jeho činnosti. Koaličná strana Most-Híd vo svojom stanovisku napísala: „Dlhotrvajúce spory medzi predsedom a správnou radou inštitúcie majú negatívny vplyv na bežný chod ÚPN. Návrh má ambíciu riešiť toto napätie.“

Nemali by zlé medziľudské vzťahy medzi sebou riešiť zamestnanci a nie Národná rada zákonom? „To je váš názor,“ odpovedá poslankyňa Mosta-Híd.

„Ukazuje sa, že tam nie sú dobré pomery medzi správnou radou a predsedom,“ hovorí ďalší z predkladateľov Jaroslav Paška z SNS. Šéf ÚPN podľa neho bráni prístupu k niektorým dokumentom, ktoré sa týkajú prevádzky.

Zákonom chcú podľa poslanca SNS predísť otvorenému konfliktu, ktorý by viedol k znefunkčneniu inštitúcie.

Ústav pamäti národa vo vyhlásení napísal, že prioritou návrhu je čo najskôr odvolať súčasného predsedu správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka a je šitý na mieru bývalému vedeniu ÚPN, zastúpenému v súčasných orgánoch správnej a dozornej rady ÚPN.

„Navrhovatelia zákona odôvodňujú opodstatnenosť novely zákona demokratickým spôsobom riadenia ÚPN. Opak je pravdou. Budúci predseda správnej rady ÚPN sa má stať iba nastrčenou figúrkou pod dohľadom súčasnej správnej rady ÚPN. Bude volený súčasnými členmi správnej rady ÚPN, čo predpokladá koniec nezávislého fungovania inštitúcie,“ napísal hovorca Peter Juščák.

V hodnotení obdobia neslobody sa ústav podľa ÚPN vráti do čias, keď sa „neobjektívne venoval najmä obdobiu slovenského štátu a stane sa bezzubým nástrojom v rukách politických nominantov a ich záujmov. Sme presvedčení, že skutočným dôvodom novely zákona o Pamäti národa sú kauzy, ako Babiš, Hudzovič, Petranský, návrhy na odobratie výsluhových dôchodkov bývalým príslušníkom ŠtB, zverejnené mená sudcov, prokurátorov a vyšetrovateľov, ktorí v súvislosti s nedovoleným prekročením hranice, alebo inak sa podieľali na súdení nevinných spoluobčanov. Zápas o ÚPN vnímame ako zápas ústavu o pravdivú interpretáciu dvoch totalitných režimov s dedičmi týchto režimov“, končí sa vyhlýásenie.

Ľahšie odvolanie

Zákon mení aj dôvody, pre ktoré možno šéfa ÚPN odvolať. Ústav funguje od roku 2003 a jeho prvým šéfom bol Ján Langoš, ktorý zahynul pri autonehode v roku 2006. Vznik Ústavu bol najmä jeho zásluhou, bol to on, kto v roku 2002 v parlamente presadil prijatie zákona o pamäti národa. Ústav pamäti národa dodnes nemá stále sídlo a pracuje len v prenajatých priestoroch.

Zákon o jeho fungovaní sa má teraz meniť. Dnes je predseda správnej rady zvolený na šesť rokov a odvolať ho smú len vtedy, ak spácha trestný čin alebo šesť mesiacov nevykonáva činnosť. To je podľa Pfundtner „veľmi striktné“.

Preto je v návrhu aj ďalší dôvod odvolania – ak „boli zistené závažné nedostatky pri výkone jeho funkcie“. To môže byť kedykoľvek, keď sa na tom zhodne väčšina členov správnej rady. Tá má deväť členov a ovládajú ju politici, ktorí sú pri moci – päť členov volí parlament, dvoch volí vláda a dvoch vyberá prezident.

„Chceme dať správnej rade silnejšie právomoci. Zo správnej rady robíme štatutárny orgán,“ hovorí poslankyňa Mosta-Híd.

A prečo sa má meniť zákon počas výkonu – prečo sa nezmení až od voľby nového predsedu? Pfundtner hovorí, že v Moste-Híd s termínom mali problém a chceli, aby bola účinnosť neskôr, nie 15. októbra.

„Nie som úplne stotožnená s tým, že by sa to malo urobiť teraz, ale ďalší partneri sú presvedčení, že to máme urobiť čím skôr,“ povedala Pfundtner.

Pod zákonom sú podpísaní aj poslanci zo Smeru, SNS a nezaradená poslankyňa Martina Šimkovičová, ktorá sa do parlamentu dostala na kandidátke strany Sme rodina Borisa Kollára.

„Navrhované zmeny vyplývajú zo zistených nedostatkov v činnosti a hospodárenia ÚPN zo strany predsedu správnej rady,“ píše vo vyhlásení Šimkovičová.

Podľa nej ju na problémy vo fungovaní ústavu upozornili členovia dozornej rady a potvrdili to členovia správnej rady.

„Ako členke ľudskoprávneho výboru mi záleží, aby táto inštitúcia fungovala transparentne, efektívne a hospodárne. Nesmie predsa dochádzať k porušovaniu zákonov a vnútorných predpisov.“

Nový návrh podľa nej zavádza demokratický model riadenia, sprísňuje kontrolné mechanizmy a vylučuje možnosť zneužívania kompetencií vedením ústavu.

Paška z SNS obhajoval rýchlu účinnosť, a teda koniec terajšieho predsedu: „Ide o to, či by inštitúcia dokázala bez tohto fungovať tak, aby sa ich vnútorné personálne problémy prevalili na verejnosť, čo by nebolo dobré.“

O námietke Mosta-Híd, aby účinnosť zákona bola neskôr, vraj Paška nevie. Môžu to predložiť na rokovaní a môžu o tom diskutovať. On však za posun účinnosti nie je. „Chcem, aby sme čím skôr začali riešiť ich vnútorné problémy,“ povedal.

Kritický postoj SNS k tomuto ústavu nie je novinkou. Predošlý predseda strany Ján Slota dokonca navrhoval ÚPN v roku 2008 zrušiť, alebo ho aspoň zrekonštruovať. Ústav podľa neho mal slúžiť Národnému bezpečnostnému úradu, polícii a ministerstvu obrany.

„Nie že hocijaký občan si príde a listuje si v dokumentoch. Zo mňa spravili zločinca na základe nejakého údajného záznamu. Niekto povie údajne, že som nejaký obchod vykradol pred 30 rokmi na základe toho, čo je napísané v spise nejakého dôstojníka ŠtB.

Šéf Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pfundtner: Môže opäť kandidovať

S účinnosťou zákona by dnešný šéf Krajňák skončil ako predseda a stal by sa len členom správnej rady. „Môže opäť kandidovať a môžu si ho zvoliť, ak presvedčí svojich kolegov,“ hovorí Pfundtner.

V správnej rade majú pritom prevahu nominanti politikov, ktorí sú pri moci.

„Myslíte si, že nominanti konajú na pokyny politikov? Ja si to nemyslím,“ hovorí Pfundtner. Tvrdí, že aj napriek tomu, že zmena zákona bude znamenať koniec pre terajšieho šéfa ÚPN, nespája to s Krajňákom ako osobou.

„Je to dohoda politických partnerov, že tento zákon budeme meniť, lebo šesťročné obdobie je veľmi dlhá doba,“ hovorí predkladateľka zákona.

Pochybnosti o ÚPN vraj nadobudla po tom, ako si vypočula správu o jeho činnosti. Napríklad kritizovala, že ÚPN zastupujú externí právnici, hoci majú svojich interných. Krajňák tvrdí, že externí právnici ústavu pomohli v súdnych sporoch, ktoré dovtedy prehrávali.

Šéfa ÚPN Krajňáka Paška nehodnotí. ÚPN má podľa neho narábať s dokumentmi, ktoré má archivovať a skúmať zodpovedne.

„Mal by umožňovať ďalšie preverovanie dokumentov, ak má pochybnosti, ale predovšetkým by mal s nimi nakladať veľmi zodpovedne a uvážene,“ povedal poslanec SNS.

Podľa neho sa o to usiluje správna rada aj pracovníci. „Preto nás znepokojuje vnútorné napätie, ktoré sa objavilo. Nepoznáme dôvody (či sú osobné alebo iné), ale nechceme, aby sa tento problém otváral v rozsiahlejšej diskusii.“

Koalícia: Babiš za tým nie je

Zmena v zákone ovplyvní aj možnosť odvolávať sa pri súdnych sporoch. Takáto zmena v praxi napríklad znamená, že ak by sa chcel ústav odvolať v nejakom súdnom spore, ako to urobil v prípade sporu o to, či bol šéf českej strany ANO Andrej Babiš agentom komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB), bude o podaní odvolania rozhodovať správna rada, nie predseda.

V súvislosti so súdom s Babišom si terajšieho predsedu správnej rady v minulosti zavolal aj premiér Robert Fico, ktorý má s bývalým českým ministrom financií blízke vzťahy. Chcel sa ubezpečiť, že ústav nebude politikárčiť.

„Sústredený tlak na mňa si podvedome spájam s veľkými kauzami, pred ktorými som neuhol. V Českej republike je pán Andrej Babiš významným politikom a v tejto hre je Ústav pamäti národa iba malým hráčom. No ukazuje sa, že významným,“ povedal Krajňák v rozhovore pre Denník N minulý rok v novembri.

Ústav sa totiž v spore s Babišom viackrát odvolal. Krajský súd vyhlásil, že podnikateľ a líder ANO Babiš bol evidovaný ako agent ŠtB neoprávnene.

Slovenský rodák je favoritom jesenných parlamentných volieb v Česku: v najnovšom prieskume agentúry CVVM má 33 percent, druhá ČSSD len 14.

Pfundtner aj poslanec SNS Paška tvrdia, že za zmenou zákona spor s Babišom nie je . „Určite nie. Toto si neviem ani predstaviť. Toto ani raz neodznelo pri rokovaniach,“ tvrdí poslankyňa Mosta-Híd.

O reakciu požiadal Denník N aj stranu Smer a ÚPN, na otázky zatiaľ neodpovedali.

Ústav pamäti národa

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash