Denník N

Trump prvú zahraničnú cestu označil za úspech, spojenci majú zmiešané pocity

Trump v Saudskej Arábii v máji 2017. Foto – TASR/AP
Trump v Saudskej Arábii v máji 2017. Foto – TASR/AP

Zahraničná cesta nového amerického prezidenta sa nevyvíjala podľa predstáv niektorých spojencov, no Donald Trump tvrdí, že bola úspešná.

„Máme za sebou naozaj historický týždeň,“ povedal Donald Trump na konci svojej deväťdňovej zahraničnej cesty. Ako zvyčajne, svoju cestu neskromne prirovnal k home runu, úspešnému odpalu v bejzbale.

Zabudol na mušketiersky princíp

Medzi spojencami však americký prezident vyvolal zmiešané pocity. Pre Európu bola veľmi dôležitá jeho predposledná zastávka. Trump prišiel do Bruselu na samit NATO, organizácie, ktorú počas kampane označil za zastaranú.

Spojencov pred voľbami znepokojil aj vyhlásením, že USA automaticky nemusia prísť na pomoc jednému z členských štátov, ak to bude potrebovať, hoci práve „mušketiersky princíp“ je základom Aliancie.

Článok 5 Washingtonskej zmluvy americký prezident nespomenul ani vo svojom prejave v Bruseli. Doteraz to urobil každý americký prezident od vzniku NATO.

Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť H. R. McMaster však vyhlásil, že americký prezident už svojou účasťou potvrdil americkú ochotu brániť svojich spojencov a nepriamo to povedal aj vo svojom prejave.

Že sa v ňom neobjavila veta, ktorá by konkrétne hovorila o podpore článku 5, podľa neho nebol úmysel.

Nadšenie nepriniesla ani jeho kritika štátov, ktoré na obranu zatiaľ nedávajú aspoň dve percentá svojho HDP. Trump vyhlásil, že viaceré členské štáty organizácii „dlžia peniaze“.

Michael Birnbaum, korešpondent denníka Washington Post v Bruseli, si však myslí, že ak sa nezameriame na detaily, samit sa dá hodnotiť pozitívne.

„Trump konkrétne nespomenul veľmi dôležitý bezpečnostný záväzok. Ak sa však na to pozrieme zoširoka, tak si uvedomíme, že prišiel na stretnutie lídrov Aliancie, ktorá je založená na kolektívnej bezpečnosti. Povedal, že podporuje NATO, a tlačil na ostatných členov, aby plnili svoje záväzky. Inými slovami, mohlo to byť oveľa horšie.“

Americký prezident ocenil, že NATO sa ako organizácia zapojí do boja proti takzvanému Islamskému štátu. V tomto prípade to znamená, že Aliancia posilní podporu, ktorú koalícii bojujúcej proti teroristickej organizácii poskytuje prostredníctvom svojich radarových lietadiel AWACS.

Na klímu zatiaľ názor nemení

Spojencov Trump nepotešil ani na veľkom stretnutí na Sicílii. Počas samitu G7 americký prezident odmietol zmeniť svoj názor na klimatické zmeny a podporiť vyhlásenie, ktoré hovorí o tom, že je nevyhnutné znižovať emisie a podporiť ciele Parížskej klimatickej dohody.

Donalda Trumpa, známeho kritika iniciatív na ochranu životného prostredia, tak nepresvedčil ani pápež František, ktorý sa s ním rozprával o klimatických zmenách a daroval mu svoju encykliku o tejto téme.

Americký prezident sa nepodpísal pod spoločné vyhlásenie a povedal, že USA ešte potrebujú čas na to, aby vyhodnotili, či budú ciele stanovené v Paríži dodržiavať.

Jeho vyjadrenia počas kampane a aj následné kroky však naznačujú, že USA by mohli odstúpiť od dohody, ktorú pomáhali vytvárať. Dohodu síce podpísal Trumpov predchodca Barack Obama, no ešte o nej nehlasoval senát, čo znamená, že prezident od nej môže odstúpiť.

Trump neskôr na Twitteri oznámil, že konečné rozhodnutie o Parížskej dohode urobí budúci týždeň.

Predstaviteľom ostatných šiestich štátov sa však Trumpa podarilo presvedčiť, aby podporil aspoň výzvu proti protekcionizmu v globálnom obchode. Nemecká kancelárka Angela Merkelová povedala, že tomu predchádzala „veľmi tvrdá debata“.

G7 sa okrem toho v záverečnom vyhlásení zhodla aj na tom, že je ochotná zaviesť ďalšie sankcie voči Rusku, ak to bude potrebné, a na výzve KĽDR, aby zastavila svoj jadrový program.

Víťazom je Saudská Arábia

Kým spojencov z NATO aj G7 Trump čiastočne sklamal, pozitívne pocity mohli mať po jeho návšteve v Saudskej Arábii.

Hoci si Trump v minulosti znepriatelil mnoho moslimov svojimi výrokmi o islame, kritike dôležitého amerického spojenca sa vyhol a v Saudskej Arábii oceňoval kráľove postupné reformy. Nespomenul problémy s ľudskými právami v krajine ani podporu islamských fundamentalistov či vojnu v Jemene, v ktorej je Saudská Arábia (aj s podporou USA) jedným z hlavných aktérov.

Trump sa vyhol aj slovnému spojeniu „radikálny islamský terorizmus“, ktoré počas kampane používal, pričom svojich protivníkov aj Baracka Obamu kritizoval za to, že sa tomuto výrazu vyhýbali.

Saudskú Arábiu jednoznačne potešil aj tým, že za hlavného nepriateľa a sponzora terorizmu označil Irán – najväčšieho regionálneho rivala Saudskoarabov.

„Trump ostane Trumpom a politická elita starého kontinentu si musí priznať, že nový muž v Bielom dome sa lepšie cíti v Saudskej Arábii ako u starých európskych spojencov,“ napísal po samite nemecký Spiegel.

Americký prezident zároveň potvrdil, že stále rozmýšľa ako podnikateľ. Za jeden z najväčších úspechov svojej zahraničnej cesty považuje podpis zmluvy na predaj zbraní v hodnote 110 miliárd dolárov.

Zahraničná cesta bola pre Trumpa náročná, no jednoduché to nebude mať ani doma. V USA sa za ostatných deväť dní nič nezmenilo – práve naopak, z Trumpovho pohľadu sa veci pohli skôr zlým smerom.

Vyšetrovanie prepojenia členov Trumpovho tímu na Rusko pokračuje a postupne sa dostáva čoraz bližšie k samotnému prezidentovi. FBI už najnovšie vyšetruje aj Jareda Kushnera, Trumpovho zaťa a zároveň poradcu.

Manžel prezidentovej najstaršej dcéry Ivanky je v Bielom dome akousi šedou eminenciou. Kushner má na starosti viaceré záležitosti od rokovania so zahraničnými partnermi až po vedenie kancelárie, ktorá má pomôcť pri reforme federálnych inštitúcií.

Dôležitosť 36-ročného podnikateľa, ktorý nemá žiadne skúsenosti s politikou, diplomaciou či pôsobením v štátnom sektore, potvrdila aj zahraničná návšteva. Keď sa Trump v pondelok stretol s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, pred dverami ostali minister zahraničných vecí Rex Tillerson aj poradca pre národnú bezpečnosť H. R. McMaster. Kushner však bol pri rokovacom stole.

A prečo FBI vyšetruje Trumpovho zaťa? Kľúčovou postavou je aj v tomto prípade ruský veľvyslanec v USA Sergej Kisľak. Kushner sa s ním podľa vyšetrovateľov stretával v decembri a rozprávali sa aj o zriadení tajného komunikačného kanála medzi Trumpovým tímom a Ruskom.

Okrem toho sa stretol aj s nemenovaným moskovským bankárom.

Trumpov zať nechce, aby kauza poškodila jeho reputáciu. Aj preto súhlasil, že bude spolupracovať so senátnou vyšetrovacou komisiou.

Všade dobre, doma najlepšie?

Trump medzičasom podľa New York Times pripravuje stratégiu na to, ako sa s rastúcou nedôverou v jeho poradcov a vyšetrovaním vyrovnať. Prezident plánuje rozšíriť svoj tím právnych a komunikačných poradcov, ktorí mu pomôžu stlmiť následky krízy.

Trump a jeho tím chcú, aby vyšetrovanie väzieb na Rusko nezasahovalo do jeho každodennej aktivity a tém, ktoré sa snaží presadiť v domácej politike.

New York Times píše, že podľa novej stratégie by sa mala obmedziť úloha hovorcu Seana Spicera, ktorý už nebude organizovať každodenné brífingy, a do popredia vystúpi Trump. Využiť by pri tom chcel to, čo mu pomohlo aj počas predvolebnej kampane – priamy kontakt so svojimi priaznivcami na sociálnych sieťach a v spriaznených médiách.

Problém pre Trumpa predstavuje aj fakt, že pozastavenie už druhej verzie jeho migračného dekrétu potvrdil federálny odvolací súd v Richmonde. Sudcovia jasne (10 hlasov k 3) dali najavo, že zákaz, ktorý sa vzťahoval na občanov šiestich krajín s väčšinovým moslimským obyvateľstvom, je ilegálny.

Očakáva sa, že Biely dom sa po tomto rozhodnutí nevzdá a prípad sa dostane až na najvyšší súd.

Domáce problémy sa odrážajú aj na Trumpovej popularite. Tá klesá už od jeho inaugurácie a míľnik sto dní v úrade súčasný prezident dosiahol s najnižšou podporou verejnosti v modernej americkej histórii. Nízko je aj teraz – Trumpovi dôveruje iba 39,3 percenta obyvateľov USA.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Donald Trump

Svet

Teraz najčítanejšie