Odblokovali posledný úsek D1, o ktorý sa zatiaľ ani nesúťažilo. Prírodu pri Ružomberku nezničí, pôjde tunelom

Pri Ružomberku, v úseku medzi Turanmi a Hubovou, je už roky plánovaná diaľnica. No stále sa nestavia, brzdili ju spory okolo ochrany prírody.

Štát ju totiž najprv nakreslil vo veľkej miere po povrchu chránenej prírody Veľkej a Malej Fatry.

Teraz ministerstvo životného prostredia odsúhlasilo, že diaľnica sa z väčšej časti skryje do tunelov Korbeľka a Havran. Je to výsledok dlhodobého posudzovania rôznych variantov diaľnice.

Vo vybranom variante by diaľnica mohla byť hotová v roku 2026, píše sa v materiáloch. Opakuje sa tak dátum, s ktorým sa s istou rezervou počítalo ešte pred rokom.

Prečítajte si

Z Bratislavy do Košíc po diaľnici? Najnovšie až v roku 2026, píše sa v poslednej štúdii

Keby kľúčová časť diaľnice D1 bola hotová aspoň vtedy, mala by byť posledným chýbajúcim prvkom na autostráde od Bratislavy do Košíc.

Momentálne sa stavia ešte úsek D1 pri Žiline s náročným tunelom Višňové. Má byť hotový v roku 2020, ale už teraz je isté, že bude meškať. Onedlho sa rozbehne výstavba pri Prešove a cesta je rozkopaná aj medzi Hubovou a Ivachnovou – tu narazili diaľničiari na problém, pre ktorý musia autostrádu viac-menej prekresliť. S jedným pruhom pre každý smer zostáva ďalej tunel Branisko.

Odsúhlasenie trasy znamená aj práce okolo územného rozhodnutia či stavebného povolenia. Niektoré opatrenia v posudzovaní vplyvov diaľnice na prírodu sa ešte musia urobiť, potom sa môžu chystať ďalšie kroky.

Môžu chystať tender

„Musí sa ešte pripraviť projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie a stavebné konanie, už teraz na nej môžu začať pracovať,“ vraví Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti. Potom by štát mohol začať pripravovať tender.

Tento úsek za stovky miliónov eur sa už dávnejšie spomína aj ako vhodný adept na projekt PPP. Bývalý šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Robert Auxt odhadol, že tunelový variant ružomberskej diaľnice by mohol vyjsť na 900 miliónov eur.

Diaľnicu ešte minulý rok očakával hotovú v roku 2024. Ochranári naposledy videli rok 2026 ako termín s možnou rezervou.

Oficiálne dokumenty na ministerstve životného prostredia uvažujú, že diaľnica sa môže začať stavať v roku 2021.

„Národná diaľničná spoločnosť teraz pripravuje všetky kroky tak, aby sa mohlo začať stavať čo najskôr, pričom kľúčové pre ďalší postup bude zabezpečenie dostatku financií na prípravu a následne aj na samotnú výstavbu. Presný harmonogram jednotlivých krokov bude možné zverejniť až po tom, ako padne rozhodnutie o ďalšom financovaní výstavby diaľnic a rýchlostných ciest,“ cituje agentúra TASR hovorkyňu ministerstva dopravy Karolínu Duckú.

Čaká sa viac než 10 rokov

Autostráda je v pláne už roky, no pred 12 rokmi sa ministerstvo dopravy rozhodlo, že pretne chránenú prírodu po povrchu.

Proti tomu protestovali ochranári, za pravdu im dala aj Európska komisia. Európska investičná banka na PPP projekt prvej vlády Roberta Fica odmietla pre problematický úsek požičať. Vtedy vláda avizovala, že D1 do Košíc bude hotová v roku 2010. Neskôr sa pri Ružomberku zosunul svah.

O výbere tunelovej trasy rozhodovali na ministerstve životného prostredia celé mesiace. Debata bola napríklad o ochrane zdrojov pitnej vody.

„Išlo o podrobné posudzovanie viacerých variantov. Počas samotného konania rezort viedol priamy dialóg so 128 účastníkmi, ktorí neraz zastupovali ďalšie desiatky účastníkov,“ píše ministerstvo životného prostredia.

„Správny orgán dospel k názoru, že vedenie tunelom je optimálnym riešením. Povrchový variant, s už vynaloženými prostriedkami a s ďalšími dodatočnými prostriedkami na kompenzácie, by sa cenovo priblížil k tunelovému variantu. V danom špecifickom území je preto finančné kritérium nie celkom prioritné, ako to býva pri bezproblémovom prírodnom prostredí v iných úsekoch diaľnic a rýchlostných ciest,“ zdôvodňuje ministerstvo životného prostredia finálne stanovisko k diaľnici.

Platí, že povrchovým variantom by mohla byť diaľnica dokončená o čosi skôr.