Denník N

Prečo má banskobystrická župa najhoršie finančné zdravie

Foto – TASR
Foto – TASR

Kotleba časť problémov s hospodárením kraja zdedil a časť zmiernil. Pravdepodobne aj za cenu nižších investícií do majetku župy.

Autor je riaditeľ INEKO

V nedeľnej relácii TA3 V politike Marian Kotleba, predseda strany Kotleba – Ľudová strana naše Slovensko (ĽSNS) spochybnil hodnotenie inštitútu INEKO, podľa ktorého má Banskobystrický samosprávny kraj spomedzi všetkých ôsmich žúp najhoršie finančné zdravie. Okrem iného uviedol, že „tá štatistika nie je transparentná, nikto z nás nevie posúdiť, z čoho vychádzali“. Uviedol tiež, že dlh na obyvateľa v jeho župe klesol, zatiaľ čo INEKO tvrdí, že stúpol.

Najskôr na tému transparentnosti. INEKO sa venuje hodnoteniu hospodárenia samospráv od roku 2012. V rámci tohto projektu už viac ako päť rokov prevádzkuje internetový portál, ktorý obsahuje úplnú databázu obcí a vyšších územných celkov spolu s údajmi o plnení vybraných ukazovateľov. Všetky zobrazované údaje získavame priamo od ministerstva financií.

Okrem samotných údajov o hospodárení na portáli uvádzame aj súhrnné hodnotenie finančného zdravia za každú samosprávu. Hodnotenie zostavujeme na základe transparentnej a jednoznačne vysvetlenej metodiky, ktorá je od roku 2012 k dispozícii v sekcii Viac o projekte; Metodika hodnotenia.

V skratke, finančné zdravie je výsledkom váženého priemeru piatich ukazovateľov zisťovaných za posledné štyri roky. Výnimkou je celkový dlh, kde do úvahy berieme len najnovší známy údaj. Medzi ukazovatele patrí celková výška dlhu v pomere k bežným príjmom, dlhová služba, záväzky viac ako 60 dní po splatnosti, bilancia bežného a kapitálového účtu, okamžitá likvidita.

Hlavným dôvodom, prečo v hodnotení vychádza Banskobystrická župa spomedzi všetkých na poslednom mieste, je, že má dlhodobo problémy s výškou záväzkov viac ako 60 dní po lehote splatnosti. Ku koncu roka 2015 v tejto župe dosiahli uvedené záväzky 1,57 milióna eur. Na porovnanie, všetky ostatné samosprávne kraje ich mali v tom istom čase spoločne na úrovni iba 74-tisíc eur. Banskobystrický kraj mal ku koncu roka 2015 i najhoršiu likviditu, hodnoty horšie od priemeru dosiahol aj v dlhu či dlhovej službe.

Pokiaľ ide o samotný dlh, upozorňujeme, že od roku 2014 nadobudla účinnosť novela zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktorá rozšírila okruh záväzkov započítavaných podľa zákona do celkového dlhu samospráv (§ 17 ods. 7 zákona). Zjednodušene povedané, po roku 2014 sa do dlhu samospráv začali započítavať aj takzvané investičné dodávateľské úvery, ktoré dovtedy do dlhu podľa zákona neboli zahrnuté. Práve táto zmena zákonnej definície dlhu viedla podľa oficiálnych údajov ministerstva financií v prípade Banskobystrickej župy k nárastu dlhu.

Kotleba sa stal županom v roku 2013, keď bol celkový dlh podľa zákonnej definície 39,1 milióna eur, čo zodpovedalo 30,26 percenta bežných príjmov z predchádzajúceho roka či 60 eurám na obyvateľa. V roku 2014 dlh klesol na 33,8 milióna eur (25,18 percenta bežných príjmov, respektíve 52 eur na obyvateľa) a v roku 2015 stúpol práve v dôsledku započítania investičných dodávateľských úverov na 43,8 milióna eur (31,93 percenta bežných príjmov, respektíve 67 eur na obyvateľa). Nárast bol spôsobený zmenou zákonnej metodiky výpočtu dlhu, nie tým, že by Kotleba nabral nové úvery. Dlhy, ako aj najhoršie finančné zdravie spomedzi všetkých žúp Kotleba zdedil po svojich predchodcoch.

Zároveň je pravda, že Kotleba znížil dlhodobé záväzky, konkrétne z 21,2 milióna eur v roku 2013 na 1,8 milióna v roku 2015. Tie však podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy neovplyvňujú úroveň celkového dlhu, ktorý štát sleduje pre účely stráženia finančnej stability. Podstatné pre výšku „zákonného dlhu“ sú bankové úvery a výpomoci, v ktorých už sú po novom zahrnuté aj investičné dodávateľské úvery zdedené z minulosti.

INEKO v súčasnosti vyhodnocuje hospodárenie samospráv za rok 2016. V letných mesiacoch vypočítame nové hodnoty finančného zdravia aj jeho jednotlivých zložiek a údaje zverejníme na portáli aj v samostatnej analýze finančného zdravia samosprávnych krajov.

Predbežne môžeme skonštatovať, že dlh Banskobystrickej župy klesol zo 43,8 milióna eur na 38,1 milióna eur ku koncu roka 2016. Súčasne pozorujeme pokračovanie v poklese hodnoty neobežného majetku, napríklad budov, ciest a verejných priestorov. To pravdepodobne súvisí s prudkým znížením kapitálových výdavkov, čo vypovedá o tom, že za Kotlebu župa v snahe znížiť dlhy menej investuje do obnovy či rozširovania majetku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie